Počúvajúc, teda v skutočnosti čítajúc, vyjadrenia predsedu mojej vlády mojej Slovenskej republiky, nevychádzam z údivu, v akom totálnom nepochopení svojej úlohy žije Róbert Fico.
Róbert Fico, ak chce obsadzovať stoličku predsedu mojej vlády, musí odpovedať na každú jednu moju otázku. Musí každodennými skutkami dokazovať svoju nevinu. Predseda mojej vlády sa mne zodpovedá z každého svojho skutku.
- Ja ho platím!
- Ja som sa rozhodol, že do rúk funkcie predsedu vlády zverím organizovanie fungovania môjho štátu!
- Slovenská republika je môj štát!
Všetky tieto tri imperatívny si každý, vrátane Róberta Fica, môžete prečítať v podobe textu Ústavy Slovenskej republiky. Je to základný demokratický princíp.
Neexistuje niečo také, že ja som niečo povinný jemu, môjmu predsedovi vlády dokazovať. Keď mám pochybnosti, tak sa ja jeho opýtam, a ak chce vykonávať svoju funkciu, ktorú som mu ja zveril, on musí mne odpovedať.
On musí svojim životom, jasnými dôkazmi preukázať, že moje podozrenia nemajú reálny základ. On mňa musí uistiť, že je stále bezúhonný a stále hodný mojej dôvery vďaka ktorej môže láskavo a z mojej vôle vykonávať službu pre mňa.
On musí dokázať, z čoho žije. On musí ukázať, komu patrí a z akých peňazí bol postavený dom v ktorom býva.
Jeho ministri musia ukázať, z čoho žijú. Že majetok, ktorý majú, získali z riadne zdanených svojich platov alebo ukázať presný pôvod každého jedného centu, ktorý skončil na ich osobnom účte. A musí to urobiť tak, aby to pochopil priemerný stredoškolák.
Čo to má za absolútne pomýlený pohľad na život, že Róbert Fico povie:
Absolútne podporujem ambíciu predsedu parlamentu Andreja Danka urobiť konečne v parlamente poriadok s opozíciou.
Bude ich značkovať červenou hviezdou? Nie, dá opozícii náhubok, aby nemohla rozprávať. Vykáže s miestnosti, zakáže fotiť a filmovať. Prikáže jednotnú rovnošatu. Bude aj holiť hlavy?
Namiesto odpovedí – nesmiete sa pýtať? Kde to žije Róbert Fico? V hitlerovskom Nemecku alebo stalinistickom Sovietskom zväze? Čo to je za komunisticko-nacistickú myšlienku “robiť poriadok s opozíciou”?
Jediný poriadok s opozíciou sa robí tak, že sa odpovedá na každú jej otázku. Jediná možnosť ako vládna strana môže opozíciu umlčať je zosmiešniť a potupiť ju, keď ukáže, aké somariny si na ňu opozícia vymýšľa. Keď ukáže jasné dôkazy, z ktorých aj priemerný stredoškolák pochopí, že vládna strana žije každodennou nevinou a každodennou poctivosťou.
Je absolútne absurdné, že jediné čo vládna moc ukazuje sú len slová, slová, len a len prázdne slová o svojej bezúhonnosti. Slová samých o sebe.
Námatkovo vyberám:
- Či bol podpis Danka falošný – kali-polícia nebude vyšetrovať.
- Aké príjmy a majetok má Róbert Kaliňák – výbor NRSR hlasmi spolustraníkov odhlasuje, že ich to nezaujíma.
- Svedectvo na súde – nedoručiteľné predvolanie, lebo pre sudkyňu je člen vlády a poslanec nadčlovek.
- Slová o 12 miliónoch v kešu – na kompletáciu je treba 8 ľudí + jeden invalidný vozík a srandu si z toho robí aj prvý občan tohto štátu, prezident Slovenskej republiky – zakážeme rukolapné dôkazy.
Robert Kaliňák má moju dôveru, neporušil žiaden zákon. Neurobil žiaden krok, ktorý by ma nútil stiahnuť ho z pozície ministra vnútra. Ak sa neobjavia dôkazy, že sa Robert Kaliňák správal neeticky, nemám dôvod na jeho pozíciu siahať.
Nie, pán premiér, takto to v demokratickom štáte nefunguje. Takto nie je napísanú Ústava. Takto, veru takto naozaj nie.
Demokracia funguje tak, že keď sa voliči pýtajú a vznesú podozrenia, tak volený funkcionár je povinný priniesť dôkazy o svojej nevinne. Dôkazy o svojej oprávnenosti naďalej vykonávať jemu zverenú funkciu. Niektorých to nebaví, byť takto stále v príkaze svojich voličov, tak pri prvom podozrení radšej odstúpia a tak uzavrú prímerie.
Ako som už bol býval bol napísal, EŠTE JE TU ŠTIPKA ŠANCE NA ODCHOD Z TITULU POLITICKEJ ZODPOVEDNOSTI. Nikto z volených politikov nechce robiť zo svojich voličov disidentov. A na revanš, voliči tých politikov len nezvolia a nebudú sa do nekonečna po nich voziť po súdoch. Čím dlhšie politik ostáva vo funkcii, tým viac sa potom tlačí na trestnoprávnu zodpovednosť. A potrebuje to politik? Leda kriminálnik – tomu ide o život skutočný, nie politický!
Demokracia naozaj neznamená, že na 4 roky dostali funkciu k plnej svojej ľubovôli. Uvedomme si, že je nás skoro 4 milióny, čo môžeme byť poslancami, ministrami či predsedami vlády. Ktorýkoľvek z občanov nášho vlastného štátu môže byť zvolený.
Tí, čo sú si istí, že robia veci dobre, že niekto vytiahol len hlúpe ohovárania, tí prinesú dôkazy, že neexitujú kamaráčafty prokurátorov, ministrov, poslancov. Že skutky nevyšetrovania, prehliadania, odpúšťania sa nikdy nestali. To je to, čo vy musíte mne predložiť. Lebo tak funguje demokracia.
Najjednoduchšie to vyvinenie prebehne vtedy, keď svojim každodenným životom, svojimi každodennými rozhodnutiami dáva politik verejne a otvorene k dispozícii dôkazy o bezúhonnosti svojho života o zodpovednosti o úprimnosti o otvorenosti.
Vážený každý môj predseda vlády!
Dajte nahliadnuť do svojho osobného bankového účtu, z ktorého platíte svoje každodenné životné potreby za posledných 12 mesiacov. Vyzvite k tomu svojich 15 kolegov vo vláde. Ukážte nám, že za tých 8-15 rokov čo dostávate len a len peniaze od nás, ukážte nám, že všetky slová opozície a pochybovačov sú len nepodložené hovadiny.
Každý z nás, aj obyčajných stredoškolákov, rozumie výpisu z účtu. Každý z nás, aj obyčajných stredoškolákov, sme priemerne zodpovendný a priemerne poctivý. Keď tam uvidíme, že ste v hotovosti zaplatili za STK vášho auta, nuž no… Budem prvý, čo sa za vás postaví a povie, že to nestojí za reč.
Budte ten, ktorý nie je len povinný dokazovať každodenne svoju nevinu svojimi činmi, ale že to aj urobí.
Ukážte, že ste pochopili, čo to je demokratický princíp – politici vo funkciách slúžia svojim občanom ako ich zástupcovia pri riadení ich vlastného štátu.
