Na Slavíne sa zhromaždil najväčší odpad povojnových dejín Československa.

V sobotu na bratislavskom Slavíne prezidenta Andreja Kisku vypískali, ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi tlieskali.

Boli ich asi dve stovky, držali vlajky „Novoruska“, a keď sa pred nimi objavil Lavrov, kričali „Rasija“. Kto boli demonštranti, ktorých si s potešením všimli prokremeľské médiá?

Zrejme najviac ľudí na Slavín prišlo s občianskym združením Charta 2015. Tá sa označuje za nepolitickú organizáciu, zjavne má však blízko k ortodoxným komunistom.

Hovorcom je lekár a niekdajší kandidát do eurovolieb za stranu Národ a spravodlivosť Andrej Janco a komunistický diplomat Štefan Kalina. Obaja publikujú na webe Komunistickej strany Slovenska (KSS).
Sekretárom charty je Peter Nišponský, ešte pred pár rokmi podpredseda KSS a neskôr člen Ústredného výboru KSS.
Sekretár „chartistov“ Nišponský pracoval od  roku 1973 až do konca roku 1989 v Štátnej bezpečnosti. S evidenčným číslom 194968 začínal vo funkcii referenta ŠtB v Košiciach a neskôr bol náčelníkom viacerých odborov komunistickej tajnej polície.

Zdroj:  Piskot na Kisku a podporu Lavrova organizovali komunisti aj dôstojník ŠtB.

Naozaj ide o demokratické právo zhromažďovania a slobody slova?

Naozaj je to demokracia, alebo je to  tolerancia k trestným činom?  Podpora režimu (Rusko), ktorý vojensky okupuje cudzie územia. Podpora režimu (DLR a LLR), ktorý vojenskou silou odtrhol kus územia suverénneho štátu.

Hm, a to sa bojíme uznať Kosovo, veď čo keby Maďari. To býva zásadným argumentom proti akceptácii Kosova. Podivným argumentom. Keď bolo nedávno referendum v Škótsku, tiež sa niektorí triasli práve kvôli našim južným územiam. Veď čo keby sa slovenským Maďarom znepáčilo byť súčasťou jednej krajiny EU a chceli by byť súčasťou inej krajiny EU?

Slovenské južné územia sú často kartou v politických diskusiách, keď sa schyľuje k voľbám.  Je to karta, keď sa schyľuje k zásadným rozhodnutiam zahraničnej politiky, či podporiť alebo nepodporiť práva na sebaurčenie.

Hejmaďari hejslovákom vadia. Komunisti a eštébáci, podpora skutočných vojnychtivých samopalníkov na východe Ukrajiny, podpora režimu, ktorý vojenskou silou okupuje cudzie územie, podpora režimu, ktorý považuje jadrové zbrane za samozrejmú súčasť druhého sledu vojnového konfliktu, tá je hejslovákmi tolerovaná. Presne podľa vzoru „do tankoch na budapešť.“ Tak čo, naozaj si myslíte, že ešte nie sme za hranicou, kde je už demokrat dementný?

Je absolútnym zlyhaním štátu, že účastníci tej demonštrácie neboli aspoň policajne otravovaný. Toto je predvoj zelených mužíkov. Toleranciu toho odpadu 20. storočia sa prihlásite k túžbe po životnej úrovni Sovietskeho zväzu 20. storočia. 

Nezabúdajme, koho tento ľudský odpad na Slavíne velebil:

Takže aká je realita pozorovaná denno denne? Lavrov má hitlerovsky plnú hubu medu, ale skutočné Ruské záujmy a ciele s týmito slovami vôbec nekorešpondujú. Sledujúc skutočnú činnosť a skutočnú antičinnosť Ruska, jediným záujmom Putina je zabíjať, likvidovať osobné slobody, zaberať cudzie územia a meniť štátne hranice.

Rusko posiela svojich vojakov na cudzie územia s cieľom ich obsadiť vojensky. Rusko v prípade, že sa mu prvé kroky vojenskej agresie nepodaria má plánovaný ako druhý krok útok jadrovou zbraňou.

Aký zmysel má vojenská územná korisť a jadrový útok, to naozaj neviem. Ani to nechcem skúmať. Pretože vojenské dobíjanie území suverénnych štátov považujem za absolútne neprijateľné.

A takýto nám bude hovoriť o mieri, fašizme a západnej rozpínavosti?

Zdroj:  Rusko nechce mier na Ukrajine, túži po ďalších vojenských záboroch územia | M+M+M+M (4M).

Pod čiarou: K uznaniu Kosova som sa vyjadril minule. Je mi to dlhodobo jedno. Tak či  tak sa Kosovo nakoniec stane hviezdičkou EU. Rovnako ako Srbsko. To je ten cieľ, ktorý máme mať pred sebou.