Nejde o to, že by bolo všetko protizákonné. Ide len o takú drobnosť, aby sa naše konanie dalo ohodnotiť v intenciách morálky a etiky.
Vydať pacientovi trpiacemu na vredy žalúdka a dvanáctnika warfarín či acylpyrín je proti farmaceutickej odbornosti. Odbornosť je rovnaká ako zákon. Veď aj zákon hovorí, že keď sa previním proti odbornosti môže to byť považované za trestný čin, v prípade šťastia, z nedbanlivosti.
Vydať na dva totožné recepty rovnaký liek je proti morálke. Nie, pacienta nezabijeme. Bude ho to stáť viac peňazí a nič mu to neprinesie. Bude mať dlhšiu zásobu a ak sa mu medzi tým zmení terapia, tak lieky vyhodí. Ako by vyhodil tie eurá rovno do koša.
Morálka nás akurát mrzí. Etika dojíma. A to je tak asi všetko. Možno preto ju nepovažujeme za hodnú byť dôvodom.
Tí čo pravidelne čítate tieto moje články viete, že už dávno pradávno som bol býval bol napísal:
Už to tu vyzerá, ako by sa nemorálne hovädá pretekali, kto lepšie a viac ojebe blížneho svojho.
Liezol som do politiky, lebo sa mi to nepáči. Lebo toto nie je môj štýl žitia. Ak niečo robím, ak niečo presadzujem, tak preto, že som bytostne do poslednej mitochondrie v mojich bunkách presvedčený o správnosti a zmysluplnosti pre spoločnosť, v ktorej by som sám chcel žiť.
Pamätáte? Hovoril som, že by som si chcel zo svojej práce vybrať takýto benefit: Keď ho budem potrebovať, tak dobre fungujúce zdravotníctvo. Pre mojich rodičov a pre mňa.
Nie, nejde mi o nejaké super prachy, druhý dom a tretie auto. Načo? Mne bohate jeden plat stačí a všetko navyše je zbytočnosť hodná rozdania tam, kde treba.
Viete, priatelia, hovorím si, akú morálku má človek, ktorý si ako svoj cieľ vytýčil – stať sa premiérom, aby mal moc a mohol presadzovať… a keď sa ho opýtate, čo by teda pre nás, jeho spoluobčanov chcel presadiť, tak mlčí.
Akú morálku má človek, ktorý nevie ukázať výsledky svojej práce. Keď sa na ne niekto so záujmom opýta, tak zdupká. Nedovolí klásť otázky, vysmieva sa vám.
Nie, sme dnes ďaleko preďaleko od toho, aby sme zákonom otrieskali hlavy politikom pod hlavičkou Smeru, SNS a Mostu.
ALE veľmi dobre cítime, že morálka, ktorá sa okolo politikov Smeru, SNS a Mosta od najvyššieho po posledného člena poneviera, je zhnitá ako tekvica po prvých mrazoch.
Na rozdiel od toho jedného morálne pochybného lekárnického výdaja, čo som tam hore spomenul, morálne sračky politikov Smeru, SNS a Mostu nás už aj zabíjajú. Nie, oni nie, oni nevytiahli ani nožík z vrecka, ani pištole, ani nenapchali diabetikov cukrom.
Oni, ako morálne vzory, odbrzdili všetky, od tých najväčších hovád až po to tú poslednú najmenšiu komáriu samičku. A tie nás teraz zabíjajú, okrádajú, rabujú a bránia dobre žiť na Slovensku.
Je absurdné, že našich 5,5 miliónov občanov nechá vládnuť morálne hovädá nad sebou samými. Dobrovoľne, bez pištole na spánku a s láskou v srdci k svojim deťom.
Viete, v prvej iterácii k normálnosti bohate stačí, aby výkonné pozície v štáte obsadili aspoň priemerne dobrí, priemerne zodpovední. Naozaj nepotrebujeme hneď od zajtra do parlamentu 150 svätcov a do vlády 15 blahoslavených. Úplne nám stačia priemerne charakterní.
Už len to, že pošleme kade ľahšie tie najväčšie morálne hovädá a odplašíme z dôvodu morálky na odlet aspoň tie najotravnejšie piskľavé komárice, už to novej garnitúre nedovolí skĺznuť naspäť, aj keby ako veľmi chceli. Už len to, keď bude imperatívom odchodu Smerákov, Snsákov a Mosťákov morálka, ktorou sú symbolom, už to je dobrý predpoklad, že ktokoľvek, ale naozaj ktokoľvek ich nahradí, bude na morálnom rebríčku o hodný kus vyššie.
Ale naozaj sa musí stať morálka tým imperatívom. Nie zákon, či jeho prekročenie. To je málo a neskoro.
Politici Smeru, SNS a Mostu vo výkonných funkciách musia odísť, lebo sa previnili voči morálke a etike Európy 21. storočia.
Súvisiace: Ešte je tu štipka šance na odchod z titulu politickej zodpovednosti
