Ponosy a ich súvislosti.

Viete, ono stačí mlčať… A potom sa jedného dňa zobudíte a musíte si nosiť do nemocnice hajzelpapier. A keď sa chcete opýtať, aký hajzelpapier majú zavesený na Úrade vlády, tak sa nesmiete pýtať.

Zobudíte sa jedného dňa a namiesto informácie, že za 1,5 miliardy na informatizáciu štátnej správy ste dostali to i ono vás odbijú, že to máte zle spočítané a správne číslo je vraj nejakých 860 miliónov.  A úradník absolútne nechápe, že vôbec nejde o tie čísla, ale o to, čo ako občania z jeho práce dostávame my.

Jedného dňa zistíte, že netušíte aký životopis má za sebou šéf SIS, nemá vás zaujímať aké príjmy majú členovia vlády…

Jo, ono stačí zlepšiť ten kúsok svojho sveta. Keď každý ten svoj kúsok.

Ponosovanie sa, ako sa nič nedá, lebo nie sú peniaze:

Napríklad v Martine (tamojšia univerzitná nemocnica skončila prvá v celkovom hodnotení – pozn. red.) majú omnoho menej pôrodov, je to centrum, ale majú kožené súpravy v hotelovej časti nemocnice. My nemáme vôbec nič. Prečo? Lebo Bratislava nemá eurofondy – 90 percent príjmov nemocnice ide na platy. Riaditeľ má 60 alebo 80 miliónov dlh, a tak mu ani nenapadne investovať do pôrodnice, ako to urobil napríklad Trenčín. Náš riaditeľ ani nemá za čo to urobiť. Lebo nemocnica peniaze nemá. Ale všetky ťažké prípady preložia k nám. To, čo je drahé, komplikované, preložia k nám a my to musíme liečiť, ale peniaze z poisťovní to vôbec nezohľadňujú. Zdroj: Hlavný odborník na pôrodníctvo: Kto tomu rozumie, do Hainburgu by rodiť nešiel – Denník N

A aké sú vlastne skutočné súvislosti?