Takto vyzerá sociálistické podnikácnie vo firme Štát s.r.o.
Asfaltový povrch (na pravej strane, pozn. autor) vynovený za 1,3 milióna eur bez DPH je po oprave perfektne hladký, no nebola to posledná úprava.
…
Múrik (na ľavej strane, pozn. autor) presahujúci päť kilometrov sa začína neďaleko vodnej elektrárne, vysoký je pol metra, hrubý jeden meter a skladá sa z 2700 „ekokošov“ – teda drôtených klietok naplnených kameňmi. Postaviť ho nechal tiež štátny podnik Vodohospodárska výstavba.
…
A koľko múrik, ktorý skôr pripomína zábranu proti migrácii žiab, stál? Aj s rampami vyšiel štát na 514 039 eur bez DPH. Postavila ho bratislavská firma K.P.A.
Zdroj: SME.sk | V Gabčíkove postavili „čínsky múrik“. Päť kilometrov za pol milióna.
Ako by som to urobil ja?
Dohromady máme k dispozícii 1,3 + 0,5 = 1,8 milióna eur. V jednej cigánskej osade je, tak nech baj očko 100 rodín. Každá z tých rodín dostáva nejaké dávky, ktoré im ledva vyjdú na živobytie. Nehovorte mi, že bývať v chatrči je nejako nákladné. Ale to je úplne jedno. Tých 1,8 milióna eur by som im venoval vo forme hladovej steny.
Nie nestavali by nejakú stenu. Stavali by cestu. Cestu do svojej osady. Oni sami. Tak 1/3 by spotreboval materiál, možno jeden nákladiak, čo by doviezol ten materiál na okraj osady. Viete si predstaviť, koľko by bolo za 600 000€ vlnitého plechu, kamenia, piesku a čo ja viem čo je treba na cestu vzor 19- storočie?
A tých 1,2 milióna € by sa vyplácalo každej rodine, ktoré príde pracovať. Terénny pracovníci už vedia, ako, kto , kedy. Poznajú ich. A najlepšie vedia, ako si s tým pomôcť. Keby to bolo len 300€ na rodinu mesačne, vy si ani neviete predstaviť vo svojej pregrganosti, ako neuveriteľne by to mohlo pomôcť. Trochu matematiky? 1,2 milióna deleno (300€ x 12mesiacov x 100 rodín) to je 3,3 roku. Áno priatelia, tú cestu by pokojne mohlo tých 100 rodín stavať 3,3 roka!
Časť by sa vyplácala v podobe naturálii – potravín, paliva. Časť vo forme preplatenia straveniek pre decká v škole. Terénny pracovníci dávno vedia, čo je na tej nízkoprahovej úrovni treba robiť a ako to robiť. Jediná moja podmienka je, aby sa osadníkom neustále opakovalo, že za tú cestu, čo postavili vlastnými rukami a denne sa na ňu dívajú dostali tieto konkrétne potraviny, tieto konkrétne palivo.
A je úplne mi úplne jedno, či by to bola cesta. Terénny pracovníci dávno vedia, čo by sa hodilo stavať v projekt hladová stena.
Ak by tá cesta do cigánskej osady mala len 5 kilometrov a bola len z mačacích hláv a bola široká akurát na jeden voz a stála by 1,8 milióna eur boli by to lepšie vynaložené peniaze, ako ten múrik na hrádzi a super hladký asfalt. Hovoríme o +300€ pre 100 rodín počas 3,3 roku
Jediné čo by sa chcelo od nich, aby prišli pracovať. Žiadne stroje. Pekne ručne. Áno, trvalo by to. Ale uvedomte si, že sa tu bavíme o cene času nepracujúcich. Hovoríme tu o technológii prelomu 19/20 storočia. Takže samozrejme očakávam aj produktivitu práce na úrovni minulého storočia. Hovoríme o +300€ pre 100 rodín počas 3,3 roku navyše!
Áno, priatelia, tie osady dnes vyzerajú ako vystrihnuté z prelomu 19/20 storočia. Tak nie je naozaj dôvod riešiť ich občiansku vybavenosť na úrovni 21. storočia.
Viete, tých 1,8 milióna eur sme ako štát minuli. Zabudnite už, že existujú. Zabudnite, že vôbec existovali. Sú fuč. Preč. Odovzdali ste ich na daniach tím, ktorých ste si zvolili aby s nimi narábali. Postupným sledom zastupiteľskej demokracie ste rozhodli vo voľbách v roku 2012, že sa má postaviť 5,7 kilometrový múrik kdesi uprostred poľa. Jeho stavba nie je nič iné ako rovnako zbytočná hladová stena, ktorá dala celej idei meno:
Zdi se začalo říkat „Hladová“ až později ve vztahu k hladomoru, který vypukl v roce 1361. V té době na stavbě pravděpodobně našla obživu část nezaměstnané městské chudiny a podle pověstí právě pomoc chudým byla účelem budování zdi. Skutečné záměry však byly nepochybně čistě strategické, nehledě na to, že hladomor přišel až poté, kdy zeď již byla rozestavěna.
Zdroj: Hladová zeď – Wikipedie.
Štát je tu, aby peniaze míňal. To je vlastnosť. Tu vidíte dve možnosti ako vyhodiť do luftu 1,8 milióna eur.
A mimochodom, keď dvaja robia to isté, nie je to to isté:
Podľa novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi musí každý poberateľ za základnú dávku 61,60 eura na jednotlivca odpracovať 32 hodín mesačne vo verejnom záujme. Šesť mesiacov prechodného obdobia, určených na zavedenie tejto povinnosti do praxe, sa snažia využiť úrady práce aj samosprávy. Prvé sa pripravujú na koordinačné a kontrolné úlohy, druhé hľadajú pre odkázaných vhodné pracovné príležitosti. Stále totiž platí, že dávku dostanú aj bez práce, ak im žiadna nebude ponúknutá.
Zdroj: Dávky len za prácu. Niekde to už platí – Domáce – Správy – Pravda.sk.
Ministerstvo práce reaguje, že do regiónov vyšle úradníkov, ktorí projekt vysvetlia.
Problémy s financovaním má aj štát. Projekt má stáť jedenásť miliónov eur, pôvodne ho mali financovať z eurofondov.
„Stále nie je podpísaná prístupová dohoda, takže to budeme riešiť zo štátneho rozpočtu,“ povedal minister práce Ján Richter.
Zdroj: SME.sk | Sociálne dávky si bude treba odpracovať, inak na ne siahnu.
Veru nie je to to isté:
Vďaka príspevku na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami sa v minulom roku (2012 pozn.autor)) vytvorilo 5,5 tisíca pracovných miest.
Úrady práce a sociálnych vecí na tento príspevok vynaložili takmer 17 mil. eur.
…
Príspevok na podporu zamestnanosti pri odstraňovaní následkov povodní zaviedla novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú schválil parlament začiatkom septembra 2010.
Zdroj: Protipovodňový príspevok dal vlani prácu 5,5-tisícu osobám | Slovensko | ekonomika.sme.sk.(vyšlo 24. 3. 2013)
Veru nie je, veru nie je to to isté. Inak by ombutsmanka návrh na krátenie o 61,6€ nenapadla na ústavnom súde.
V súvislosti s právom každého, kto je v hmotnej núdzi na pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, môže zákon upraviť podrobnosti o uplatňovaní takéhoto práva, ale ústavne konformne nemôže ustanoviť iba podmienky, ktoré by toto právo obmedzovali (popierali) takým spôsobom, aby osoby, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi, pri nesplnení týchto podmienok boli vylúčené z pomoci, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie ich základných životných podmienok.
Úplné podanie verejnej Ochrankyne práv na Ústavný súd (dokument DOC)
