Archívy kategórie: Zdravotníctvo

Solidarita a regulácie cien verzus reexport liekov a ich nedostupnosť

Čo si myslím o reexportoch? Nič lichotivé. A viete prečo? Lebo je to očakávaný dôsledok regulácie.

Regulácia cien liekov, PZT (zdravotníckych pomôcok) a výkonov zo strany štátu (nie poisťovní, ale štátu) je nutná. Proste takto sa vyvinula solidarita v tradícii demokratickej Európy.

Na každú reguláciu sa nájde okamžite riešenie. Reexporty sú takouto reakciou trhu na nevhodne nastavenú reguláciu. Do rovnakej skupiny patrí aj „pacientská turistika“ a, KDH to nebude počuť rado, aj potratová turistika. Proste nevhodne nastavená regulácia.

Preto považujem v oblasti štátneho regulovania cien za nutné rozumné referencovanie aj s ohľadom na ceny v štátoch EU. Opakujem: Rozumné referencovanie cien.

Referencovanie cien je súčasťou procesu regulácie, kde sa kontroluje konečná cena lieku u nás a na ostatných 27 trhoch krajín EU. Ak budeme referencovať tak, že chceme povinne byť na úrovni najnižšej ceny v EU, tak samozrejme že bude existovať v prostredí voľného trhu EU reexport.

A keby len to. Atraktivita našich pacientov pre výrobcov liekov je na bode mrazu, keď ich títo pacienti (štát) núti, aby predávali svoje lieky za najnižšie ceny v celej EU.  Dôsledkom je, že výrobca pošle na Slovensko len toľko liekov, aby sa nepovedalo, že Slovensko ignoruje. A občasné výpadky nie sú prioritne riešené. Prioritu majú štáty, kde sa za liek utŕži viac.

Nie, nie je to nič morálne ani etické a nepáči sa mi to. No to, že sa mi to nepáči nezmení nič na tom, že to existuje. Jediné čo pomôže, je niečo urobiť.

Áno, sú to totálne protichodné tendencie: 1. mať lacné lieky, aby sa výdavky na zdravotníctvo nerástli. 2. zabezpečiť dostupnosť liekov.

V slobodnom prostredí nedokážete prinútiť výrobcu aby predával tam, kde nechce. Môžete mu pripraviť len lákavé prostredie.

Takže aby to nezapadlo, ešte raz:

Liekom na reexporty je rozumne nastavené referencovanie cien v rámci EU. 

Celé zdravotníctvo je o solidarite

Prečo takýto totálne neliberálny prístup? Prečo v článku píšem niečo o povinnosti štátu regulovať ceny liekov, PZT a výkonov?

Za všetko môže solidarita.  Musíme, jednoducho musíme byť medzi sebou solidárny. Ako spoločnosť sa musíme postarať o chorých a menej úspešných. To je vlastnosť európskeho životného priestoru.  Byť solidárny je vysoko morálne.

Súčasťou solidarity je aj to, že spoločnosť zabezpečí, že chorý má k dispozícii liečbu. Jeden z nástrojov je cenová regulácia.

Cenová regulácia je nástroj. Môže byť dobý, môže byť zlý. Ako každý nástroj. Všetko závisí, ako tento nástroj použijeme.  A kto ho má v rukách.

Akú cenu má vás život?

Ešte jedno vysvetlenie pre totálnych nadšencov totálnej slobody trhu s liekmi a výkonmi.

Pripustím, že cenu má nastavovať trh. Tak sa vám teda opýtam, akú cenu má pre vás vaše zdravie?

Predstavte si, že sa poškriabete hrdzavým klincom a rana je hlboká a špinavá.  Ak nepoužijete antibiotiká, čaká vás na 100% smrť.  Čo by ste dali za to, aby ste neumreli? Milión? Dva milióny?

Dva milióny, to je trhová cena škatuľky Augmentinu a vakcíny proti tetanu vo vašom prípade.

Áno, ak by takto nastavil venu výrobca, nič by nepredal, leto nikto dva milióny eur na účte nemáme. Takže zlezie s cenou na cca 5 000€. To je priemerná výška vkladu na účtoch Slovákov.  To reálne máte možnosť zaplatiť.

Tak si vyberte: 5000€ alebo 100% smrť.  č.b.t.d.

Preto do cien liekov, PZT a výkonov vstupuje silná vyjednávacia autorita. Štát je silná vyjednávacia autorita. Namiesto slabého a o život bojujúceho pacienta nad hrobom a mokvajúcou hnisavou a gangrenóznou haksňov, preto cenu vyjednáva štát.

V dobrých časoch, bez časového tlaku, so silou trhu v hodnote niekoľkých miliárd € za sebou.  Za takýchto podmienok sa vyjednávanie s firmou dostane do stavu, že Augmentin stojí 5€ a vakcína proti tetanu 4€.

Cena za váš život bude 9€. Pomocou štátnej autority sa vám podarí zachrániť si svoj život v hodnote desiatok miliónov eur liekmi za 9€.

Priatelia, naozaj sa dá byť liberál a stáť za cenovou reguláciou liekov.

Tam, kde existuje voľný trh, cenové regulácie naozaj nemajú miesto.  Za lieky si kupujeme život. 80-90% liekov, ktoré užívate po 45-50 roku životu, sú lieky proti smrti. Lieky proti smrti nie sú voľný trh. Lieky proti smrti sú o solidarite medzi nami.

Pamätajte, osobná sloboda a medziľudská solidarita. Jedno bez druhého existovať nemôže.

Pod čiarou: O cene nemôže vyjednávať poisťovňa. Tej, na rozdiel od štátu, nezáleží na dostupnosti. Ak je liek nedostupný, poisťovňa nemusí zaplatiť.   Je to vidieť na to, ako poisťovne milujú limity na platby za výkony.

Share Button

Zrušenie limitov je prirodzená podpora kvalitnejšiej lekárskej startostlivoti

Dnes, keď 23 v mesiaci lekár vyčerpá limit, proste môže alebo zavrieť, alebo ošetrovať pacientov zadarmo. Je úplne jedno, či je to lepší lekár alebo horí, či si s pacientmi rozumie, alebo je nevľúdny. Je jedno či má „zlaté ruky“ alebo lieči len z povinnosti. Limit je vyčerpaný a basta. Limity  lekárov nás odďaľujú od tých najlepších.

Keď sa v Bratislave vyčerpá limit na vyšetrenia na CT, tak najbližší dostanete za 30-45 dní. Alebo môžete cestovať do Brezna, lebo tam ešte limit nevyčerpali a vyšetrenie bude za 2-3 dni. (lokality sú ilustračné) Takto totiž v konečnom dôsledku dopadajú limity doktorov na pacientov. Doktor má tak či tak „vyďeláno“ no pacient musí s chorobou na krku vyčkať.  Limity lekárov zvyšujú nepohodlie pacientov

Po známosti aj zadarmo, prípadne na „odložené limity“ za prilepšenie. Pretože tie super stroje, tie kapacity, tí vynikajúci doktori tu sú. Máme ich, no neliečia. Pretože nemajú už tento mesiac limit. Asi mali málo známostí, že nedostali lepší limit. Limity lekárov podporujú korupčné prostredie.

Demokracia je nádej pre všetkých

Demokracia funguje tak, že občania si vyberú z ponuky jednotlivých politických strán tak, ktorej riešenia sú pre ich život zaujímavé a dobré. Niektoré politické strany ponúkajú predražené CT, niektoré politické strany sa do rozvoja zdravotníctva nehrnú, lebo nemajú na to profíkov. Niektoré strany majú priamo profíkov medzi politikmi.

A niektoré majú politikov, ktorým nerobí problém k sebe prilákať profíkov, ktorí by do politiky nešli, lebo milujú nadovšetko svoju profesiu. SaS toto štandardne žije. Má profíkov  a dokáže dať priestor profíkom z prostredia mimo stranu.

Vo volebnom programe SaS je zrušenie limitov pre lekárov:

Zrušíme limity pre poskytovateľov, ktoré sú nespravodlivou deformáciou systému a zavedieme platobné mechanizmy, ktoré podporia klientsku orientáciu poskytovateľov. Ak si pacient vyberie iného lekára alebo zdravotnícke zariadenie, nie je spravodlivé, aby bol odmietnutý pre vyčerpaný limit, pričom u iného poskytovateľa by mu jeho poisťovňa potrebný výkon uhradila. Zdroj: Sloboda a Solidarita | Zdravotníctvo

Keď som sa, ja ako mladý lekárnik niekdy pred mnohými a mnohými rokmi stretol s pojmom „limit pre lekára“, dosť som tomu nerozumel. Predstavil som si to, ako by to vyzeralo v prípade liekov. „To akože keď vydám lieky za 40000€ tak ďalšie mi už poisťovňa nepreplatí, lebo limit?  Takže keď ten limit naplním 23. v mesiaci, tak mamičku s deckom budem musieť poslať do okresného mesta, aj keď za mnou pol metra leží potrebné antibiotikum.“  Bŕ, otriaslo mnou. Ty jo, tomu som naozaj neporozumel. A limitom nechcem rozumieť doteraz.

Limity na výkony považujem od počiatku svojej kariéry v zdravotníctve za absurný nástroj regulácie. Regulujú, no znepríjemňujú život pacientom. Navyše dobrý lekár má čoskoro po limite a pacient je systémom nútený ísť na vyšetrenie k horšiemu lekárovi či do horších podmienok. Alebo proste už na to nemá sily a na vyšetrenie či liečenie sa vykašle. Systém ušetril. Regulácia sa podarila.

Je to pre mňa totálne zhodná myšlienka s programom SaS. Potvrdenie toho, že som si dobre vybral dobrú spoločnosť v SaS. Máme rovnaký postoj k tomu, ako meniť Slovensko na príjemnú krajinu na život.

Demokracia pre pokročilých:  Po tom, ako si voliči vyberú jednotlivé strany budúcej koalície, tieto politické strany zasadnú k stolu a začnú dohadovať Programové vyhlásenie vlády. Do tohto vládneho plánu na 4 roky sa dostanú s istotou tie časti volebných programov strán, ktoré sú vo všetkých rovnaké.

Potom začne dohadovanie sa nad rozdielnosťami. A každá strana má takú silu pri vyjednávaní, akú silu jej dali voliči, koľko hlasov získala. Ak sa má program SaS realizovať maximálne, potrebuje mať za stolom vedľa ostatných pravicových strán silný mandát od voličov.

Limity pre lekárov sú zlo. Vy to viete, ja to viem, volebný program SaS to vie. Chcete, aby sa to realizovalo. No tak proste musíte do volebnej urny hodiť SaS. Inak sa to nestane. Nezvolením sa nedá volebný program SaS realizovať. A vy aj ja vieme, že program je to dobrý.

Ak chcete, aby vás dobrý lekári mohli liečiť bez limitu od poisťovne aj po 20. v mesiaci, musí mať SaS od vás hlas. V súčte potom dostatočnú silu, aby sa maximum volebného programu SaS presadilo v reformnej vláde. Tak jednoduché to je.

Autor kandiduje na poslanca Národnej rady SR na kandidátke strany SaS vo voľbách v marci 2016.

Share Button

Trochu pravidiel porušiť môžeme, no vieme, ktoré to sú?

Baví ma, ako ma mnohí presviedčajú, že príliš ľpiem na dodržiavaní pravidiel. Viete, ja totiž netuším, ktoré pravidlá je možné porušiť a ktoré nie.

„Kriminalisté zjistili, že v době, kdy měl provozovatel nařízeno provést protiepidemiologické opatření, provozovnu nejen neuzavřel, ale dál beze změn provozoval. V tomto období hotel navštívilo minimálně 36 osob,“ uvedla zlínská policejní mluvčí Monika Kozumplíková. Zdroj: Cizinec zemřel na nákazu legionellou, hotel na Zlínsku ale fungoval dál – iDNES.cz

Ono by sa zdalo, že pravidlá o hygiene sú tie najdôležitejšie. Dôležitejšie ako 130 km/h limit na českej diaľnici D5 uprostred noci.

Naozaj?

Nie priatelia, ono je to úúúúplne inak. V dobrých časoch a bez stresu a časového tlaku je dobré sa zamyslieť, ktoré pravidlá sú hlúpe a treba ich zrušiť. Aby vďaka ich zrušeniu, tie, čo ostanú v platnosti získali na väčšej autorite.

Práve preto, že potrebujeme vysokú autoritu pre hygienické pravidlá, má byť na diaľnici D5 za Plzňou zmenený rýchlostný limit na 150 km/h. Nikoho potom nenapadne použiť vetu môjho najobľúbenejšieho svokra „Za troška ani pán farár nič nepovie.“ v prípade hygienických pokynov.

Pravidlo treba najprv zrušiť, aby sme ho potom nemuseli dodržiavať všetci. Tak je to spravodlivé a charakterné. Presne v tomto časovom slede.

Profesionálne sa venujem tvorbe – spisovaniu interných predpisov pre lekárne či lekárenské siete. Mojim základným pravidlom je: Zjednodušovať, škrtať zbytočnosti. Preto sú mnou napísané procesné manuály skutočne používané. Lebo obsahujú skutočne užitočné rady bez tony balastu.

Share Button