Vláda prijala návrh ministra Druckera na formu a rozsah oddĺženia nemocníc. Nezamýšľaným dôsledkom toho materiálu je, že jasne a rukolapne ukazuje, kde sú úskalia podnikania štátu. Materiál sociálnej demokracie, ľavicovej strany ukazuje oprávnenosť pravicovej myšlienky, že štát je naozaj najhorším vlastníkom.

Hneď na úvod materiálu nám minister Drucker naleje čistej pepsicoly.  Jedná sa defacto o  oddĺženie štátnych nemocníc.

Evidovaný objem záväzkov po lehote splatnosti je k 31.12.2016 u sledovaných nemocníc[1] na úrovni 647 mil. EUR. Štruktúra dlhu podľa ich pôsobnosti je nasledovná:

• Príspevkové organizácie v pôsobnosti MZ SR              547 mil. EUR
• Zariadenia v pôsobnosti MO SR a MV SR              25 mil. EUR
• Zariadenia delimitované na obce a VÚC                     75 mil. EUR

Z celkového počtu 114 nemocníc vykazuje záväzky po lehote splatnosti 43 nemocníc, 23 nemocníc nevykazuje záväzky po lehote splatnosti a pri 48 nemocniciach nie sú dostupné údaje. Ide o súkromné nemocnice, pričom v tomto prípade sa odhaduje výška záväzkov po lehote splatnosti na úrovni 10-20 mil. EUR.

Ak to prerátam “na kus”, tak štátne a „štátne“: 43 nemocníc dlhujú 647 miliónov € = 15 miliónov€/nemocnica.  Súkromné: 48 nemocníc dlhujú 20 miliónov = 420 tisíc eur/nemocnica. Ten pomer hovorí za všetko. 

V celom materiály, v celej mediálnej prezentácii oddĺženia sa pracuje len a len s číslom 647 miliónov eur. So sumou dlhu práve a len priamo štátnych alebo „štátnych“.  Tie úvodzovky, to je pre obce a VUC – z pohľadu výkonu majetkových práv rovnako patriace všetkým a nikomu.

Základnou otázkou je otázka na schopnosti manažmentu. Ak manažment nemocnice intenzívne varuje svojho nadriadeného (majiteľa) teda ministra, že sa rútia do straty, je manažment z obliga. A úlohou ministra ako najvrchnejšieho manažéra je pomôcť svojim podriadeným inštitúciám.

Čo robilo ministerstvo pri správe majetku posledných 10 rokov?!? Áno, 10 rokov vlády Smeru!!!

Samo ministerstvo o svojich fakultných hovorí ako o “nemocniciach s mimoriadnou strategickou významnosťou”. A pokojne ich nechajú vyrábať dlhy a manažérsky nezasiahnu? Takto si predstavuje Smer riadenie krajiny.

Tak sa pozrime, čo sa stane keď manažérsky zasiahnu. Áno, opatrenie krízového manažéra Druckera sú presne tým dlho očakávaným manažérskym zásahom vlastníka, teda nás všetkých a nikoho.  Pozrime sa na motivácie, obyčajné ľudské motivácie, ktoré dáva najvyšší manažér svojim podriadeným:

 

„V prípade neplnenia ozdravného plánu zo strany nemocnice si môže MZ SR uplatňovať voči nemocnici finančnú pohľadávku vo výške sumy, ktorá bola nemocnici poskytnutá na základe tohto finančného mechanizmu na uspokojenie pohľadávok jej veriteľov.“

…

„V prípade, ak sa nemocnica zaviazala že jej ukazovateľ EBITDA nedosiahne v priebehu nasledujúcich 2 rokoch zápornú hodnotu alebo že jej v rovnakom období nevzniknú záväzky po lehote splatnosti a túto podmienku nesplní, môže si MZ SR uplatňovať voči nemocnici finančnú pohľadávku až do výšky sumy, ktorá bola nemocnici poskytnutá na základe tohto finančného mechanizmu na uspokojenie pohľadávok jej veriteľov.“

V ľudskej reči to znamená, že štátneho manažéra nemocnice vyhodíme, nemocnica naďalej tvorí stratu, veď sme vyhodili manažéra kvôli tomu. Peniaze boli za záväzky nemocnice vyplatené.

Peniaze prejdu štátnou nemocnicou a keďže štátna nemocnica stále vyrába dlh, tak jej ho štát ešte zvýši tým, že bude požadovať štátne peniaze za oddĺženie od štátnej nemocnice späť.  To chcem vidieť túto andersenovu rozprávku v praxi.

Andersenova rozprávka v podobe sankcii pokračuje:

Sankcie:

• zmrazenie navyšovania miezd nad úroveň zákonom ustanoveného minima,

• nemožnosť čerpania ďalších finančných prostriedkov na oddlžovanie,

• iniciácia zmeny štatutárneho orgánu,

• pokuta za porušenie zmluvných povinností.

Nezabúdajme, že nie sme vo vzťahu štát-sukromník, ale vo vsťahu štát-štát!  Takže štátna nemocnica zaplatí štátu pokutu. A z čoho? Veď pokutu dostala za to, že je furtom v strate. Požičia si od majiteľa, teda od štátu? 😉

Vankúš platového automatu garantovanej valorizácie a výšky platov je dostatočne veľký, aby málo schopných nemotivoval. Primárom potom už je úplne jedno, aké sú hospodárske výsledky, ako sa indikujú lieky, ako sa narába s materiálom.

Až 85% nákladov tých nemocníc sú už dnes, v stave vyrábania straty, mzdové náklady. Kde chcú vziať peniaze na pozitívnu motiváciu nad dnešný rámec?

Rovnako politickým rozhodnutím je ponechanie nadpočetných (nie podľa mňa, ale podľa dát OECD) postelí a celých oddelení, aj keď to nedáva žiaden ekonomický a ani medicínsky zmysel (počet vykonaných pôrodov pod istú hranicu za rok je životu nebezpečný).  No keď chce minister reorganozovať, rozdrnčia sa telefóny orodovníkov po politickej linke.  Znalí by vedeli rozprávať o pomníčkoch, čo si kde-kto postavil za štátne.

Dlhy štátnej nemocnice nie sú osobný problém osobných financií politicky nominovaného riaditeľa. Iniciácia zmeny štatutárneho orgánu v prostredí politických nominácii riaditeľov je andersenova rozprávka.

Áno, nezabúdajme sa pozrieť na doterajšie výmeny riaditeľov štátnych nemocníc. Sú to politické rozhodnutia, nie manažérske. Presne podľa toho smutného vtipu vyhodeného zamestnanca Googlu: „Mysleli sme, že chceme prijať za riaditeľa najlepšieho, ale my musíme plniť politické zadanie.“

A v tomto prostredí ma naozaj chcete presviedčať, že štátne nemocnice sú to najlepšie?

Ako vidieť sú len dve možnosti – súkromné vlastníctvo alebo totálne odpolitizovanie.  Prvú cestu nastúpili organicky samotní lekári prvými prechodmi pod súkromných majiteľov.  Druhá cesta vedie cez „Úrad pre riadenie podriadených organizácií“. Ó pardón, to by bola len imitácia. Skutočnou cestou je „Štátna spoločnosť pre riadenie podiradených organizácii“. Toto nemôžu byť úradníci sediaci na jednej chodbe s ministrom. To musia byť skutočne firemní manažéri.

Využitie čisto len jednej alebo čisto len druhej z tých ciest nie je v kontexte republikovej siete poskytovateľov správne. Musia sa zrealizovať obe paralelne. Štát naozaj musí niektoré zariadenia vlastniť z čisto bezpečnostných a strategických dôvodov. V ich prípade proste musíme počítať s istou mierou  horšieho ekonomického zdravia spôsobeného vlastnosťami štátneho manažmentu.

Riadiť ich však musí „ako sieť“ od ministerstva „nezávislá“ organizácia.  To umožňuje stanoviť transparentné a merateľné ukazovatele a súčasne ministerstvu rozviaže ruky a uvolní kapacity pre riadenie prostredia zdravotníctva.  Ako som spomenul v predošlom článku Keď Smer riadi zdravotníctvo, dôjde nakoniec vždy na liberálne a pravicové riešenia, nie je možné aj robiť koncepciu pre celý sektor, aj byť výkonný manažér.

V stredu sa pozrieme na druhú stranu rovnice má dať – dal. Teda na stránku opatrení ministra Druckera v oblasti príjmov.  Naozaj ste kritikom vlastníctva poisťovne aj nemocnice jedným majiteľom? Tak to si zgustnete.

Pokračovanie…