Aha, takže kritika islamu sa musí podrobiť polemike povinne. A jediný prípustný výsledok polemiky je odmietnutie kritiky islamu.

A ako je to s kritikou katolíckej cirkvi a katolíckej dogmatiky? Alebo je táto kritika naopak nedotknuteľná a povinná? A jediným prípustným výsledkom má byť podpora kritiky katolicizmu?

A ako je to potom s ateizmom – silnou vierou v neexistenciu akéhokoľvek Boha? Keď budem kritizovať ateizmus ako nekompatibilný s našou kultúrou, bude to prijateľné alebo neprijateľné odmietať ho? Môže sa o tejto kritike polemizovať?

Nie, život nie je jednoduchý. A fakt sa nechcem ani len púšťať do diskusie, kde by som mal zaujať jasný postoj (kritický alebo podporný) k odmietnutiu nejakého náboženstva. Obdivujem vás, ktorí si na to trúfate. Obdivujem každého, kto chce robiť „diablovho advokáta“ nepoznajúc ich slová. Slová tých náboženstiev tých cirkví.

(Celkom závidím agnostikom – pre nich je existencia Boha ako delenie nulou v obore reálnych čísiel. Majú vybavené po prvej vete.)

Pri riešení akéhokoľvek problému pomáha, keď poznáme riešenie. A toto riešenie by nám mohli priniesť samotní predstavitelia a členovia jednotlivých náboženstiev.

Keby boli takí láskaví a dodržiavali Listinu práv a slobôd, keby nám ukazovali svojim každodenným životom, ako dokážu byť v súlade s Listinou, to by nikoho potom nenapadlo rozumovať nad ich dogmatikou.

Na čo aj. Proste by tu s nami žili a keby niekto začal kritizovať kompatibilitu ich náboženstva s našou kultúrou, tak by ho oni sami umlčali príkladmi, ako spolu v pohode žijeme. Oni sami. Oni sami by si urobili sebe advokáta. Lebo oni sami najlepšie vedia, ako to v ich cirkvi funguje.

Ozaj, naša kultúra: Skúste zadefinovať našu kultúrnu normu, ako má prebehnúť podanie ruky ženy (26r) s mužom (62r), ak podanie ruky považujeme za kultúrnu normu pozdravu. Pohoda – starší muž vystrčí pracku a mladá žena ju povinne chytí. A teraz vyriešte tento kultúrny problém v permutácii 5-7 náboženstiev. Výsledkom stále musí byť jedna jediná kultúrna norma.

Nuž, obdivujem vás, že chcete robiť diablovho advokáta akémukoľvek náboženstvu v prostredí našej kultúry.

Nech vzíde z toho niečo dobré

Diablov advokát píše:  „Paradoxne, práve tí moslimovia a tie prúdy v islame, ktoré sa dokážu dobre adaptovať na život v západných demokraciách trpia útokmi z oboch strán – od svojich spoluveriacich fundamentalistov, ako aj od rôznych sulíkovcov, ktorí sa im snažia vnútiť ideu, že oni vlastne nie sú skutoční moslimovia, lebo nečítajú Korán tým tupým spôsobom, aký im vnucujú džihádisti a islamofóbovia“

Ja dodávam: Tak nech sa ozývajú práve tieto prúdy. Nech sú počuť. Nech svojou silou jednak do vnútra islamu prevážia. A po druhé, nech sú také silné, že žiaden kresťan, žid agnostik či ateista nebude pochybovať, že práve tieto prúdy, ktoré tak veľmi chcú mať všetci diablovi advokáti za najsilnejšie a prevládajúce, tak nech nikto z nás o ich vedení a mienkotvornosti nepochybuje.

Ja proste potrebujem od vás, čo ste o tom bytostne presvedčení, silné argumenty na diskusiu v krčme. O sile týchto kompatibilných (v jednom svojom staršom texte som to nazval europska verzia islamu) islamských verzii. Podložte svoje slová a frázy argumentom, ktorí môžem doma použiť.
—-
Diablov advokát píše: „Preto Merkelová hneď v ďalšej vete dodáva, že tie odnože islamu, ktoré nerešpektujú nemeckú ústavu, ľudské práva alebo rovnosť žien a mužov nemajú v Nemecku miesto.“

Ja dodám: Áno, je to krásny cieľ. Ale nie je to dnešná každodenná skúsenosť. Žiaľ nik, kto sa zaklína týmito, iste vznešenými frázami, neurobí nikdy také gesto, že by išiel tvrdo za vynucovaním týchto slov. Nakoniec bude „tolerantným“ a nebude vnucovať, v zmysle spoločenskej prednosti svoju podávajúcu ženskú ruku muslimovi.
A všetky vznešené predsavzatia sú zabudnuté. Všetky frázy o sekularizme sú hodené cez palubu „tolerancie“. Buď budeme tvrdo vyžadovať dodržiavanie európskych sekulárnych demokratických Ústav, alebo budeme „tolerantný“.

Ja proste potrebujem od vás, čo ste o tom bytostne presvedčení, silné argumenty na diskusiu v krčme. O rešpekte sekulárnej rovnosti mužov a žien… Apropó, kto má komu podať ruku, aby to bolo, “ rešpektujúce nemeckú ústavu, ľudské práva alebo rovnosť žien a mužov“?!? Nie, nie je to jednoduché!

Koľko náboženských symbolov povolíte európskej kultúre?

Viete, ak by obrázok mešity, kde chlapi sú vnútri a ženy s deťmi posedávajú vonku, keby tento obrázok bol čisto ohraničený len a len na praktikovanie viery, ale za hranicami mešity obaja manželia kráčali “ rešpektujúc nemeckú ústavu, ľudské práva alebo rovnosť žien a mužov“, tak budem skutočne nadšený.

No jo, ale to by som nesmel mať už na svojom krku kríž a najsvätejšiu obetu. Niečo, čo si nesiem vo svojom srdci a je mojou absolútnou súčasťou. Alebo budete ku mne „tolerantný“?

Mňa môj pápež svätý Ján Pavol II. k tomuto viedol. Chápať iné náboženstvá, podávať si s nimi ruku a opustiť hlúpe „križiacke výpravy“ za pokresťančovaním.

Ukážte mi toho imáma, ktorý toto robí pre svojich spoluveriacich v Európe. Keď sa bude nami vytúžená „európska verzia islamu“, verzia “ rešpektujúca nemeckú ústavu, ľudské práva alebo rovnosť žien a mužov“ šíriť Mezopotámiou vďaka samotným muslimom, slová o „jednom islame, ktorý je nekomaptibilný s našou kultúrou“ budú smiešnou a trápnou spomienkou.

Som presvedčený, že toto je tá cesta. Nie zaklínanie sa Listinou či Ústavami. Ale práca samotných náboženských vodcov. Tak ako o nej hovorí Martin Poliačik vo svojom statuse  na faceboou

Koľko diablových advokátov upozornilo, že sa 25. júla niečo s témou „Všetci ľudia budú bratia“ v Nitre konalo, v záujme ochrany slabších? Koľko imámov to využilo na svoje PíáR?

Obdivujem tie tisíce diablových advokátov kadejakých im cudzích náboženstiev im neznámych katechéz v prostredí našej kultúry.

Kým nebudete mať k dispozícii ich slová, budete v mojich očiach diablovými advokátmi, ktorí obhajujú niečo, o čom neviete, ako to chce ono samo naplniť vaše predstavy o spolužití v Európe.

Vysvetlenie termínov: 

diablov advokát – prenesene – v diskusii človek, používajúci argumenty s ktorými sám nesúhlasí preto, aby prinútil protivníka k ďalšej argumentácii; obhajca zlej veci