Nemá dosť energie na to, aby buď naplnil existujúce pravidlá, alebo tie pravidlá rozporoval ako nefunkčné a zrelé na reformu.
Ale má dostatok energie obhajovať svoje dáta vzniknuté v rozpore s vedeckou metódou.
Hovorím, fascinujúce.
Stöcker, ktorý má za sebou úspešné podnikanie v laboratórnej diagnostike, sa obhajuje tým, že v čase pandémie nie je čas na formality. Hovorí tiež, že jeho postup bol legálny a že nerobil žiadne pokusy na dobrovoľníkoch, lebo to boli v skutočnosti pacienti, ktorým aplikoval lieky v rámci terapie.
„Koronavírus nebude čakať, až bude povolenie za rok či dva udelené. Medzitým ochorie mnoho miliónov ľudí a státisíce ich zomrú len kvôli lipnutiu na pečiatke a kvôli názoru, že nepostupujeme legálne,“ obhajuje sa Stöcker.
Najhoršie na tom je, že nemá pravdu – všetky krajiny EU majú k dispozícii výnimkové paragrafy, aby sa práve takéto experimenty mohli konať legálne. Áno, vždy obsahujú podmienku, že niekto zvonku na to dozerá, aby boli dodržané základné pravidlá etiky a morálky. A aby vyprodukované dáta boli použiteľné ako podklad pre štandardizáciu používania cez plnohodnotné registračné autority.
Veď nie je väčšieho záujmu autora lieku, ako dôvera celého sveta v jeho slová. Táto dôvera vzniká tak, že daný liek ako dôveryhodný označí všeobecne uznávaná dôveryhodná autorita – EMA v EU alebo FDA v USA.
Kolega lekárnik popísal takýto prípad (kauzuistuiku -ako mi hovoríme)
Pacientka: ja viem, že tam mám tri recepty celkovo na 3 a 2 a 3 balenia lieku. Prosím vydajte mi len jedno balenie z jedného druhu. Zajtra si prídem po ďalšie baklenie a pozajtra po ďalšie. Viete, my covid-19 pozitívni môžeme len do lekárne, tak si tie vychádzky musím šetriť.
Dobré nie?
A bude horšie, podrobne na konci článku. No kým sa k tomu dostane, pobahnime sa ešte v tom, ako sa správame.
Donedávna sa písalo vo vyhláške, že dokonca do potravín mohli pozitívny, ak mali respirátor.
Kým v lekárni lekárnici takto pred rokom okamžite nasadili plexisklá na výdajné miesta, okamžite začali nostiť rúška pri expedíci liekov, potraviny sú väčšinou samoobsluhy s klasickým pultovým predajom mäsa, mäsových výrobkov ši syrov. Tie sa skladujú pri 8 stupňoch, ideálnej uchovávacej teplote pre zachovanie všetkých živín.
Strych.
Nové nastavenie opatrení pri vstupe do Írska: Od pondelka 22. marca by mali cestujúci z krajín tzv. kategórie 2 (vrátane Slovenska a väčšiny štátov EÚ, resp. s mierou incidencie nových prípadov vyššou ako v Írsku) povinne nastúpiť do 14 dňovej spoplatnenej štátnej karantény v určených hoteloch. Pobyt v hoteloch má stáť 150 € na deň a bude musieť byť zaplatený pred príchodom do Írska. Karanténu si bude možné skrátiť RT-PCR testom najskôr na 10. deň izolácie. A vyzerá to nateraz tak, že pri nástupe na loď a do lietadla (smerom do Írska) sa budú kontrolovať aj RT-PCR testy (max. 72 hod. staré) a zaplatená karanténa v hoteli. Ak to nebude osoba mať, nevpustia ju na palubu.
Viete prečo štátna karanténa v definovaných hoteloch? Pretože prvá otázka v diskusii bola: „Dufam, ze tie opatrenia uplatnite iba na dovolenkárov a ludi co cestuju zbytocne.„
Pretože prvé, čo človeka napadne, ako to obísť, ako sa zatváriť ako pravidelný pracovník, aby nemusel byť v domácej karanténe. Tak sa musia nastaviť pravidlá tvrdo.
Musia?
Tak si ešte zacitujem:
V posledný februárový utorok som bol nakúpiť v potravinách za domom. Sú malé, nechodí do nich veľa ľudí, a tak nám vyhovujú najviac. Vo štvrtok toho týždňa obecný rozhlas hlásil, že dané potraviny zatvárajú z technických príčin. Eufemizmus pre covid-19. Nebol som jediný, kto sa tam nakazil. Aby bolo jasné – oboch predavačiek nám je ľúto, za nič nemohli, máme ich radi. Stať sa mi to mohlo aj inde, úplná izolácia je nemožná.
Poučenie spočíva v inom – môžeš robiť, čo chceš, chrániť sa, totálne minimalizovať kontakty s inými, nechodiť mimo vlastného dvora bez rúška, aj tak sa môžeš nakaziť.
Priatelia, o tom to sú všetky opatrenia. O tom, aby opatrenia chránili ostatných občanov, keď sa chrániť nemôžu sami. Keď to nemáte v rukách, spoliahate, že okolie bude primerane brať na vás ohľad. Ale berieme ohľad na ostatných? A je to vôbec možné očakávať?
Nie nie, je. Nie je možné očakávať, že ľudia budú viac myslieť na akési spoločné blaho. A ani veľmi nemôžeme očakávať, že ľudia budú sami od seba seba sa obmedzovať sa, aby nenakazili ostatných.
Čím väčší celok, tým väčší kompromis
Dávno to vieme, že ľudia sa v priemere nebudú dobrovoľne obmedzovať, ak sú nakazení. Ani keď o sebe nevedia, či sú a lebo nie sú nakazení. Preto máme v trestnom zákone basu za šírenie nákazlivej choroby. Preto máme celú mašinériu hygienikov aj s ich pokutami.
Na úrovni veľkých skupín, veľkých celkov je to samozrejme vecou kompromisu. Áno, súčasťou kompromisu je, že niektorí členovia veľkého celku ten kompromis neprežijú.
Medicínsky dokonalé riešenie je vytvoriť akvárium. Do vnútra pustiť len na 100% zdravých a dokonalých jedincov. Áno, dokonalé medicínske riešenie je čistá eugenika. Ako sa ukázalo na praktických ukážkach, ktoré nám poskytlo nacistické Nemecko, nedá sa v tom žiť. Dokonca sme sa dohodli, vo forme Listiny práv a slobôd, že nikdy nesmie dôjsť na sklenené akvárium s dokonale tesniacou personálnou priepusťou.
Takže ako? Je štátna karanténa v bavlnke riešením? Medicínskym určite. Dá sa v tom žiť?
Pre jedného výhra, pre druhého smrť hladom
A len tak mimochodom? Nezamieňame si skutočné problémy s nepohodlím? Nie, ani odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá, ak hovoríme o úrovni štátu, teda veľkého celku.
Pre mňa, dokonalého introverta ako podľa definície, je aktuálne nastavenie spoločnosti dokonalé. Pracujem roky z domu, výlet do prírody v samote či s milujúcou manželkou v tichom súznení, je dokonalosť sama. Pre mňa je obmedzenie na jeden okres, obmedzenie frekvencie nakupovania len a len nepohodlie. Dokonca malé nepohodlie. Keď budem potrebovať čoskoro sadiť cibuľu a začať obrábať záhradu a sad, tak jednorázovo vyrazím a zas skončím v spokojnosti svojho druhého domova. A vystačím si. Kde zapnem počítač a kde ho pripojím, tam som v práci. Už viac-menej 14 rokov.
Pre mňa je toto celé len jemnučké nepohodlie.
No tu hovoríme o nastavovaní pravidiel pre veľký celok. O nastavovaní pravidiel pre štát. Vo svojej úprimnej skromnosti samozrejme viem, že nás introvertov je menšina a pár. Že celá spoločnosť je nastavené extrovertne a my sme menšina. Takto to proste je a nič a nikto na tom nezmení. Leda tisíce rokov vývoja. A aj ten tam nesmeruje, skôr naopak, smeruje k väčšej a väčšej socializácii. Nikdy som nemal taký častý kontakt s mojimi rodičmi, ako za ostatných 10-15 rokov. Telegram zanikol, lebo ho nahradil e-mail a v ostatných 4-5 rokoch dokonca videohovory a skupinové konverzácie.
Dokonca aj moja primárna profesia – lekárnik expedient – je pre mňa dokonalosť sama. Síce stovky ľudí denne, ale všetko pacienti, kde je psychická nutnosť byť nezatiahnutý do ich medicínskych problémov osobne. Naopak, držať si profesionálny odstup je dôležité pre to, aby to bol pacient sám, kto o sebe nakoniec rozhoduje. Aj keď by som ako farmaceutický profesionál 1000x vedel, že sa nerozhodol medicínsky optimálne, je to jeho slobodná vôľa, slobodné rozhodovanie o jeho živote a zdravý. A to patrí len a len jemu, ja môžem byť len nevtieravým sprievodcom.
Je tu ešte jedna skupina, pre ktorú sú obmedzenia problém – spoluobčania, ktorých zarábanie na život vyžaduje cestovanie za klientami, osobný kontakt. Napríklad práve tie predavačky. Ich práca im prináša dostatok osobného naplnenia aj peňazí na pohodlný život. Iste, vedia si predstaviť pohodlnejší, ale neumierajú od hladu, majú čo na seba a dokonca aj nejaká tá dovolenka v Juhoslávii sa zadarí. Proste prináša im to pozitíva a sociálne istoty. Pre nich je medicínsky dokonalé nastavenie pravidiel na ochranu spoločnosti vražedné. A nikdy sa mu nepodriadia, ohrozili by svoje životy a životy svojich blízkych.
Ak hovoríme o tom, ako nastaviť pravidlá pre veľkú skupinu až celý štát, musíme myslieť nie len na tých, ktorým siahneme na pohodlie. Musí sa myslieť aj na tých, ktorým vyrobíme problém života.
Osobná poznámka
Byť filozoficky nastavením liberál, byť veriaci a súčasne byť aj medicínsky vzdelaný je občas k posraniu. Lebo viete, že takto je to medicínsky dokonalé, lebo viete, že takto to káže medicína založená na dôkazoch pre konkrétneho pacienta. Ale aj viete, že úplne inak je liberálne správne a úplne inak ako medicínsky a aj liberálne, je to správne podľa tisícročia (no dobre, tak dve) overených vyšších právd.
A do toho viem, že kým je to 0,0001%, tak stále je to pre to 0,0001% na 100% definitívne a konečné.
Hľadať primerane dobré riešenia v prostredí „veľkej politiky“ nie je naozaj jednoduché. No je to pre mňa veľmi zaujímavá cesta. Stále viac a viac zaujímavejšia.
Svet by mal byť k žitiu pre každého. Preto sa bojím, skutočne fyzicky bojím každého, kto príde s tým, že má dokonalé riešenie, kde nikomu nebude pošliapané právo na život. Vždy bude, len je slepý, drzý a nebezpečný vo svojej samoľúbosti. A že takých diktátorských hovád už v histórii bolo, vôbec nebráni nikomu, aby sa nestal ďalším v poradí.
