Štát má vykupovať pozemky "za ceny tesne pred"

Súkromné vlastníctvo štát nemôže zhodnotiť svojim rozhodnutím. Štát nie je podnikateľ.  Dvojnásobne platí pre infraštruktúrne líniové stavby. Štát  je v schizofrénnej situácii. Nesmie tajiť zámer výkupu a súčasne jeho prezradením sa zhorší pre štát (a naše dane) výkupne ceny.

Podľa údajov Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska možno bežnú ornú pôdu kúpiť v regiónoch v rozmedzí 45 až 85 centov za meter štvorcový. Keby sa všetky pozemky pod obchvatom oceňovali na hornej hranici ceny ornej pôdy mimo obce, výkup pozemkov by vyšiel na niečo vyše 4 milióny eur, nie takmer 400 miliónov.

Zdroj:  Výkup pôdy pod bratislavskú diaľnicu má stáť viac ako Ficov sociálny balíček.

Teraz vetami rozvitými.

Keď sa naplánuje trasa diaľnice, štát má vykupovať za ceny zodpovedajúce momentu tesne pred rozhodnutím štátu.  Ak sa vykupuje orná pôda, tak za trhové ceny ornej pôdy na danom mieste. Podobne pozemky v obciach, podobne domy na búranie. Za trhové ceny, ktoré vznikli bežnou podnikateľskou činnosťou súkromných subjektov.

Je to preto, že štát nie je podnikateľ. Štát nikdy nemôže zmeniť rozhodnutie na základe tlaku trhu. Keď súkromnému developerovi niekto nechce predať pozemok, alebo len za absurdnú cenu, tak má developer možnosť prehodnotiť rozhodnutie a posunúť sa o kus ďalej. Alebo nastoliť  novú trhovú rovnováhu.

Šachový úkrok stranou: Štát má byť solidárny. Takže by mal kompenzovať zhoršenie stavu spôsobené štátnou výstavbou. Je to cena za benefity  presahujúce miestne trhové rovnováhy, ktoré nemôžu dotknutí využívať. Do tejto solidarity počítam napríklad solidaritu štátu v podobe kompenzácii za vyššie ceny náhradného bývania. Alebo za zhoršenú využiteľnosť susediacich parciel a podobne a podobne. Výkup nie je nástrojom solidarity. Koniec šachového úkroku stranou.

Štát musí realizovať vyšší záujem. Presahujúci miestne trhové  rovnováhy. Navyše nie je súčasťou trhového súťaženia. Štát má len a len vytvárať pre iných prostredie.

Ďalším dôvodom pre ceny tesne pred je zamedzeniu zneužívania interných informácii.  Prevencia je oveľa užitočnejšia ako následné hľadanie či náhodou k nejakému zneužitiu interných informácii nedošlo. Na rozdiel od súkromných subjektov, v štátnych štruktúrach nikdy neexistuje  motivácia chrániť interné informácie. Vždy sa nájde nejaký biely kôň na koho to hovno trestného stíhania padne.

Naopak, súkromný subjekt má veľké motivácie tajiť rozhodujúce interné informácie, ktorých vyzradenie by ho prišlo príliš draho. Všimnite si, že tí priekupníci spomínaný v článku fabulujú „výkupom kvôli dotáciám na pestovanie“. To štátny úradník z princípu nesmie. Takže nie že len nie je motivácia, dokonca takéto tajenie je štátu zakázané.

Bez brzdy cien v podobe cena ante quo, teda ceny tesne pred, je štát a štátne peniaze, v schizofrénnej situácii. Nesmie tajiť zámer výkupu a súčasne jeho prezradením sa zhorší pre štát (a naše dane) výkupne ceny.

Takže pridávam do zoznamu svojho očakávaného predvolebného programu: Vykupovanie do vlastníctva štátu za ceny ako tesne pred.

Share Button

Občania si zaplatili zníženie svojich vlastných platov. Prispievajú s iskrou v oku na zľavy na železnici

Pozrieme sa trochu na to, ako je to z financovaním zliav na železnici. Áno, priateli, aj z vášho platu ste prispeli na zľavu na cudzí lístok. Aj z vášho paltu ste prispeli na zľavu na svoj vlastný lístok. Naozaj je v záujme tejto spoločnosti podporovať  štátneho konkurenta v trhovom prostredí verejnej osobnej dopravy?

Nová vlna Ficových zliav vo vlakoch sa stáva realitou. Vláda odsúhlasila plán, ktorý umožní ľuďom pravidelne dochádzajúcim za prácou, aby platili len polovičnú cenu cestovného lístku.

„Polovičné zľavy bude možné získať už od 1. februára,“ potvrdil hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Ďalší „sociálny balíček“ nadväzuje na bezplatné cestovanie študentov a dôchodcov, ktoré vláda zaviedla už 17. novembra. „Cieľom tohto návrhu je podporiť ďalší rozvoj železničnej osobnej dopravy,“ uvádza materiál, ktorý ministri dostali na stôl.

Zdroj: Vo vlakoch dostanú zľavy aj pracujúci.

Štátna firma poskytuje zľavy tak, že vyčísli ich celkový objem a nechá si to preplatiť zo štátneho rozpočtu. Peniaze do štátneho rozpočtu sa dostávajú tak, že občania zaplatia dane.

Šofér autobusu prímestskej dopravy platí tiež dane. Z jeho daní sa subvencuje marketingová aktivita, ktorá má za cieľ presunúť cestujúcich z jeho autobusu do vlaku. Vďaka tejto marketingovej aktivite sa zníži počet prepravených pasažierov v jeho autobuse pod hranicu rentability jeho linky. Jeho zamestnávateľ ho presunie na inú linku. Ups, iná linka je na tom rovnako. Z daní si náš šofér zaplatil svoj vyhadzov z práce.

No dobre, tak nie vyhadzov. Keďže sa znížil počet prepravených v autobusoch súkromných firiem, tie nemohli tento rok vyplatiť prémie. Náš šofér si zo svojich daní zaplatil zníženie svojho celkového platu.

Áno, toto je univerzálny model v každom prostredí, kde sú vedľa seba súťažitelia štát a súkromné firmy. Vždy je to tak, že podnikanie štátu môže byť kedykoľvek financované z daní. Z daní tých súkromných konkurentov.

Niekto tie zľavy zaplatiť musí. Napríklad občania okresu Svidník, ktorý nemá ani kilometer železničnej trate.

Mimochodom, železničná osobná doprava na Slovensku zaspala absolútne dobu. Všimnite si, kde sa stavajú domy, firmy, výrobné fabriky a kadiaľ vedú železničné koľaje. Dokonalým príkladom je rozvoj bytovej výstavby na východ od Bratislavy. Peniaze, ktoré  štát zaplatí za zľavnenú a zadarmo prepravu mali ísť do rozvoja modernej koľajovej infraštruktúry. Áno, tá má byť štátna hlavne so strategického dôvodu. Na štátnych kolajách má prebiehať štandardný konkurenčný boj prepravcov.

Plošná zľava je ten najhorší nástroj sociálnej politiky. Je vrcholne neadresná, je to vyhadzovanie peňazí von oknom. Ale to Marx ani Engels nedovolia, aby socialista nechal rozhodovanie na prijímateľovi štátnej sociálnej podpory, od koho si nakúpi službu prepravy do školy, od koho si kúpi službu detských voľnočasových stredísk a tak podobne. Socialista rozhodne za vás, že železnica je pre vás najlepšie riešenie ako sa dopravovať do práce či do školy. Jemu je to jedno, že autobusom by to bolo pre vás o 1 hodinu denne výhodnejšie.  Je mu jedno, že nežijeme v 50. rokoch 20. storočia, kedy výkon naftových motorov autobusov úspešne súperil s výkonom dnešných elektrobicyklov.

Je to najlepší spôsob ako navýšiť budúce výdavky na právne zastúpenie pri žalobách na neprimeraný štátny zásah do konkurenčného prostredia verejnej osobne dopravy.  Koľko že to boli náklady štátu, z našich daní, vyhodené von oknom za právne služby firmy Štát, s.r.o. v roku 2014?  Viete, kua, koľko práve za tieto peniaze mohlo byť kilometrov koľají zo Šamorína do Bratislavy na Trnavské mýto?  Máte čas premýšľať, keď stojíte denno denne v zápche vo svojom tereňáku.

Dalo by sa ešte dlho zbierať argumenty.

Slovom, plošné zľavy na jeden druh dopravy sú to najhoršie ako minúť naše vlastné dane. Čo ste si zvolili, to dnes dostávate.

Share Button

Je to Rusko, kto je dnes v Európe agresor a kvôli ktorému umierajú ľudia

Keď umierajú ľudia, naozaj nemá zmysel diskutovať, kto to celé začal. Budeme sa tu dohadovať a medzi tím ďalší človek umrie úplne nezmyselne. Úplne nezmyselne.  Preto sa pýtam:

Kto dnes môže zastaviť zabíjanie na Ukrajine?

Môže to urobiť USA? Má tam svojich vojakov? Útočí na niekoho?
Môže to robiť EU? Má tam svojich vojakov? Útočíme, my osobne, my z EU na niekoho na území Ukrajiny? Strieľa tam niekto z nás po niekom?

Môže to urobiť ukrajinská vláda a jej armáda? Je to ukrajinská armáda, ktorá stojí v zákopoch a má namierené delá? Áno, ukrajinská vláda môže rozhodnúť, že už nikto nebude umierať. Môže zastaviť boje. Otočiť tanky a zaparkovať v garážach.

Môže to urobiť tá kopa samopalníkov, ktorí nevedia inak žiť ako strieľať do ľudí? Isto áno, Len oni sami sa môžu otočiť a ísť za mamou domov. Oprieť Kalašnikov do skrine.  Je to len a len na nich.

Je to naozaj také jednoduché? Áno, priatelia je to tak jednoduché. Keď sa prestane strieľať, prestanú umierať ľudia. Keď sa prestane strieľať, tak je možné začať budovať. Keď sa strieľa, tak sa pustoší, ničí, likviduje.  Len a len tí, čo majú v rukách zbrane, môžu prestať.

Vojna je naozaj jednoduchá – vyhrá ten kto pozabíja viac nepriateľov a porozbíja viac nepriateľských vecí a ostane nakoniec na žive.
Preto sú aj východiská jednoduché.

Sú tu jednoduché základné východiská. Ukrajina, štát Ukrajina má nejaké územie. Na tomto území platí Ústava a nejaké tie zákony. To je znak európskej civilizácie 21. storočia. Neviem ako v Ázii či Amerike, v Európe to takto máme. Ako môže Ukrajina chrániť svoje hranice pred napadnutím? Len odstrašujúcou (strategickou) silou. Stojí ukrajinský vojak na hraničnej varte a je ozbrojený zbraňou. Kedy vystrelí? Keď na neho niekto zaútočí. Keď nikto neútočí ani na ukrajinských ľudí ani na ukrajinské územie, je neprípustné, aby ukrajinský vojak po niekom strieľal.

Je absolútne legitímnym právom Ukrajinskej vlády strieľať po každom, kto útočí na čo i len jediného ukrajinského občana, čo i len na piaď ukrajinkej pôdy.

Takže z tých, kto dnes môžu zastaviť umieranie na Ukrajine, nám ostali už len tí samozvaní samopaľníci.  Aké právo majú útočníci na streľbu a útok na ukrajinskom území?

Žiadne, priatelia!

Takže ešte raz:

Kto môže dnes zastaviť zabíjanie na Ukrajine?

Je to len a len útočiaca strana. Len oni majú v rukách mier na Ukrajine.

Kto sú to tí samopalníci na Ukrajine? Je už skoro rok a stále majú viac a viac zbraní. Majú viac a viac streliva. Stále majú čo jesť a nezdá sa, že by nemali čo na seba. S holou riťou a hladným bruchom tam tí samopalníci nepobehujú.

Keď sa svetové spoločenstvo obzerá okolo seba a medzi seba, furtom a stále tak nejak na boku a v tichosti stojí Rusko. Ošíva sa v kúte. Vetuje každé jedno vyhlásenie na pôde OSN, keď jeho členovia chcú vyzvať ukrajinských teroristov, aby prestali strieľať.

Ja tomu naozaj nerozumiem. Rusko nechce mier pri svojich hraniciach? Tak mi zo skutkov a správania sa Ruska vychádza, ako by mali s tým strieľaním niečo spoločné. Akoby bolo to strieľanie v ruskom záujme.

Keď sa Ruska opýtate, či si môžete obzrieť čo vezú humanitárne konvoje, ani len divadlo pre Červený kríž, ako to urobil Hitler, nie sú ochotní urobiť.  Keď sa Ruska opýtate, ako si strážia Rusko-Ukrajinskú hranicu, nevezmú vás na exkurziu. Keď sa Ruska opýtate….

Keď Rusko označíte za priameho agresora a útočníka na územie Ukrajiny, nikdy sa nedočkáte  ani najmenšej snahy o vyvinenie sa.

Ja som matematicky mysliaci človek. Takže nastoluje zásadnú premysu: Rusko je agresorom na Ukrajine. Veta platí dovtedy, kým Rusko nepreukáže opak.

Ja sa budem rád mýliť v tom, že na Ukrajine zas niekto umrel.  Ach ako sa rád budem v tej vete mýliť a vďaka Rusku – agresorovi  už od tejto chvíle neumrie ani jeden človek. Ani vojak, ani civilista. Pre mňa sú ľudia všetci s 32 chromozómami. A mŕtvy vojak ako aj mŕtvy civilista sú pre mňa rovnako na 100% mŕtvy ľudia.

Len a len vtedy, keď Rusko spoločne s ostatnými členmi BR OSN vytvorí kontingent Modrých prilieb a tento medzinárodný mierový kontingent sa postaví medzi ukrajinskú armádu a teroristov, bude veta: Rusko je agresorom na Ukrajine,  vyvrátená.

Agresorom je ten posledný v čase a priestore, kto nechce zastaviť paľbu. Dnes je to jednoznačne Rusko.  Každý jeden ďalší mŕtvy človek umiera na Ukrajine kvôli ruskej politike a ruským činom.

Keď prestanú na Ukrajine umierať ľudia a padať rozstrieľané baráky, môžeme sadnúť za stôl a diskutovať o tom, ako riešiť mocenské záujmy veľkých krajín. Môžeme diskutovať o  sférach vplyvu. Môžeme diskutovať o rozvoji a vzájomnej spolupráci na úrovni 21. storočia.  Kým na Ukrajine umiera čo i len jeden človek trafený zbraňou, musí byť jediným a to absolútne jediným cieľom zastavenie streľby.

Rusko musí prestať kŕmiť, šatiť a vyzbrojovať idiotov, ktorí patria do vezenia a nie do politiky Európy 21. storočia. Idiotov, ktorých životným cieľom je streľba po ľuďoch.

A budem ešte poslednýkrát tvrdý v slovách: Rovnako musia prestať s vyživovaním, šatením a vyzbrojovaním obyvatelia na dotknutých územiach Donecka a Luhanska. Tak ako Rusko, rovnako aj oni sú si vinní.  Kto nie je schopný si zvoliť politických zástupcov schopných mierových riešení, nesmie byť prekvapený, že ho trafí guľka náhodne letiaca okolo.

Napriek tomu, že si vieme sami pred sebou pomenovať vinníkov, to nie je dôvod, aby sme my ostatní len sedeli a v tichosti hovorili: Tak im treba. Nie, keď sa strieľa musíme sa do toho zamiešať, aby sa strieľať prestalo, aj keby sa nás to právne v EU netýkalo.  Týka sa nás to, každého jedného, ako príslušníkov ľudskej spoločnosti na tejto planéte.

Naša EU musí bachnúť konečne po stole medzinárodnej politiky a zasadiť sa za vyslanie kontingentu Modrých prilieb na Ukrajine. Oddeliť a izolovať strany konfliktu a dohliadnuť na regulérne demokratické voľby. Keď to sami Ukrajinci neboli schopní urobiť za posledných 20 rokov, tak je naivné čakať, že si odpomôžu od strieľania a dopomôžu k politickým riešeniam na úrovni Európy 21. storočia sami.

Rusko má dnes jedinú šancu ako sa stať skutočnou globálnou veľmocou. Podieľať sa na mierovom pláne pre Ukrajinu. Ja si prajem, aby bolo Rusko globálna veľmoc, aby spolu s nami z EU spoločne riešila Rwandu, Somálsko, Severnú Kóreu. Na planéte je toľko priestoru pre to, aby Rusko ukázalo svoj velmocenský potenciál.  Či Rusko chce, alebo nechce, musí to robiť spolu s nami v EU a spolu s USA. A ak sa chce pridať Čína či Brazília, bude to len super.

Do pravidiel európskej civilizácie 21. storočia patrí vzájomná ľudská nedotknuteľnosť práva na život. Na Ukrajine dnes umierajú ľudia.

Víťazom je ten, kto dokáže predať svojim priateľom  krajší Ajfón, nie ten kto dokáže zabiť viac nepriateľov – ľudí ako ste vy alebo ja.

Share Button