Archívy značky: odvodový bonus

Keď je podnikanie sprosté slovo vo vznešenom zdravotníckom povolaní, privedie štát 2000 lekárov na bubon

Príbeh dlžného sociálneho poistného by  mohol mať ešte niekoľko ďalších nadpisov. „O tom ako výnimka priviedla lekára na budon.“ Alebo „O tom, ako štát vytvoril účet samožer“. Alebo, a tento je môj najobľúbenejší: „O tom, ako lahostajnosť priviedla lekárov na psí triciatok.“

Keď očistíme aktuálne aféru asi 2000 lekárov o emócie, balast výhovoriek a buriny ľahostajnosti, dostaneme sa až na dreň celej šlamastiky.

Nakoniec zistíme, že problém nezaplatených odvodov a penále k nim je len a len otázka socialistického riadenia štátu.

  • Výnimky.
  • Automatická kriminalizácia vlastných občanov.
  • Ľahostajnosti k staraniu sa o seba samého a spoliehanie sa na to, že to za nás niekto zariadi.

O tom ako výnimka priviedla lekára na budon

Kedysi dávno, keď sa ešte len podnikanie začínalo ustanovovať si z čisto vznešených pohnútok vymohol lekár výnimku. Je predsa nepredstaviteľné, aby sa v takom vznešenom povolaní, čo povolaní, v takom vznešenom poslaní lekár zapodieval takými prízemnými vecami, ako sú pravidlá podnikania, ako sú dane, odvody.

Nie, nechápte ma zle, ja to naozaj nemyslím pejoratívne. Proste tak to bolo. Niekomu sa zdalo ako naozaj dobrý nápad zlúčiť papier na podnikanie s papierom oprávňujúcim liečiť.

A tak vznikla, hopsasa, naša prvá klobása. A keby mala klobása krídla, nebolo by vtáka nad ňu.  výnimka z pravidiel pre podnikanie. A už sa to s lekárni viezlo.

Aby ste mohli podnikať, musíte mať hlavne živnostenský list. Tým sa stanete SZČO a buď tak ostanete, alebo si hneď v druhom kroku premeníte podnikanie na inú formu. Na eseróčku, akciovku, alebo iné huncúctvo.

Lekári nie! Oni predsa nie sú podnikatelia. Akurát si nikto s takýmto výnimočným stavom nevedel rady. Ani daniari, ani sociálka, ani zdravotné poisťovne. A tak túto výnimku zas začlenilo do normálneho chodu podnikateľského sveta.

A šli roky… A šli roky… A šli roky…

Menili sa formy, menili sa dane, menili sa odvody, menili sa pravidlá. Ale lekári stále boli vo výnimke.  Veď je to jasné, liečenie nie je predsa podnikanie, si mysleli, lebo ich výnimka ich v tom neustále utvrdzovala. Oni mali licenciu na liečenie, žiadny živnosťák.

Nikoho ani len nenapadlo, že na túto ich výnimku ostatný svet daní a odvodov úplne kašle. Že ostatnému svetu je úplne jedno, že si oni vo svojom svete hovoria živnosťáku licencia na výkon lekárskeho povolania.  A tak výnimka priviedla lekárov na bubon.

O tom, ako štát vytvoril účet samožer

Princíp odvodov pre SZČO je princíp účtu samožer. To je taký účet, ktorý požiera svoje vlastné peniaze sám od seba, bez toho, aby ste vykonávali akúkoľvek činnosť.

Naša skvelá republika má skvelé pravidlá pre platenie odvodov. Je úplne jedno, že nič nevytvárate, nezarábate, len a len z titulu existencia nejakého zápisu v nejakom registri ste automaticky povinný mesačne platiť. Každý mesiac to v tichosti dopadá na stovky, možno tisíce SZČO.  Sú to roztrúsení jednotlivci, ktorým sa just akurát v danom mesiaci nepošťastil ďalší kontrakt, ďalší zákazník, nemajú žiadne príjem, ale aj z tej nuly musia niečo zaplatiť štátu.

Tentokrát sa to hromadne pritrafilo vo vznešenom zdravotníckom povolaní vraj asi 2000 lekárom. S veľkým hrmotom sa zrazu chytajú za hlavy, čo že sa im to vlastne stalo. Onehdá dokonca aj protest zvolali. Prekvapení sú, ako je to vôbec možné, že majú platiť, keď nič nezarobili a súčasne za seba platili odvody úplne od inakiaľ (zo svojej s.r.o., kde sú zamestnaní).

Áno, 27 rokov funguje štát v oblasti SZČO ako samožer. Navyše v prípade tak osobných platieb ako sú sociálne a zdravotné odvody sú 27 rokov totálne nenaviazané na konkrétneho človeka.

A do tretice, príbeh o ľahostajnosti k sebe samému

Teraz sa bude kde-kto s kde-kým hádať, že prečo Lekárska komora neposielala živnostenské informácie Sociálnej poisťovni ani raz od roku 2002 do 2015. Ako to, že sa za celý čas Sociálna poisťovňa nesnažila upozorniť lekárov na ich živnostenské povinnosti vyplývajúce z licencii lekára.  Ako to, že Komora neinformovala… Ako to, že Sociálna poisťovňa až teraz… Ako to, že Štát….

Márna snaha sa vyviňovať! Všetci boli totálne ľahostajný! Vykašľali sa na to. Jedni si povedali, že veď čo, vznešenému poslaniu sa nič nemôže stať. Na druhej strane si štátna inštitúcia povedala, veď čas pracuje pre nás a penále si z fyzickej osoby vždy vytrieskame.

Ako to, že sa ONI NEPOSTARALI?!?

A na tretej strane – po tejto šlamastike sa bude profesným komorám skutočne „fajn“ argumentovať, že má by na ne prenesená štátna správa ako na samosprávne orgány. Dvojnásobne, keď si lekári zas a znovu zvolia rovnaké vedenie. A verte mi, že to aj napriek tejto šlamastike spravia.

Nie, priatelia, štát ako inštitúcia, ktorú si ja predstavujem, štát v ktorom sa nám spolu navzájom dobre žije, takto naozaj nemôže fungovať.

Pohodlný štát sa dnes poučí a zmení sa

Výnimky, sú pravidelnou cestou do pekla. Jednoduché jasné a zrozumiteľné pravidlá, to je cesta k pohodlnému štátu.

Dane a odvody musia mať pravidelné zúčtovania, aby sa obdobia, kedy sa nedarí kompenzovali v dobrých časoch. Vtedy sú dane a odvody spravodlivé, keď sa platia zo skutočných ziskov.  Zdaňovať sa má zisk, nie je nejaký zápis v akomsi registri. Len štát, ktorý chce kriminalizovať svojich vlastných občanov vyberá zálohy na dane zo základu vycucaného z prsta a nerobí spravodlivé zúčtovanie.

A ešte jedna vec, špeciálne k daniam viazaným na osobné pôžitky, akými sú sociálne a zdravotné odvody.  Dvojnásobne, ak sú príjmom systému založeného na solidarite. Tieto musia byť viazané len a len a len na konkrétnu osobu. Platiť sa majú len a len za konkrétnu osobu a v mierke primeranej mierke osobného života.

Preto sú zdravotné odvody zo zisku firiem hovadina. Normálne je, že keď teda už naveľa naveľa treba, tak štát vezme z daní ako z jednej celej kopy a prevedie to do poistného.

Preto sú sociálne odvody, ktoré platí človek po 65 (alebo inom dôchodkovom čísle) roku života, hovadina.  Akú solidaritu už len má mať dôchodca sám so sebou?

Viete, priatelia, kým budú vládnuť socialisti, ľavičiari, bude tu kopa výnimiek, bude tu kopa apriorného kriminalizovania vlastných občanov vlastného štátu.  Kým budú vládnuť socialisti, vyrobia toľko chaosu v snahe všetko regulovať, popísať, upraviť, až privedú občanov do apatickej ľahostajnosti.

Kto sa v tej ich džungli výnimiek, príkazov, regulatív nebude orientovať, kto to rezignovane vzdá, bude za debila, ako sú v očiach socialistického Richtera lekári.

Share Button

Odvodový bonus je dobrá ľavá strana rozpočtu zdravotníctva

Každý rozpočet má ľavú a pravú stranu. Na ľavo sú príjmy a na pravej strane výdavky. Som lekárnik, riešim procesné riadenie. Starám sa o pravú stranu zdravotníckeho rozpočtu.

Pýtali sa ma: „No dobre, zdá sa, že máte predstavu o tom, ako by mala fungovať výdajová časť. Ale zaoberali ste sa príjmami do zdravotníctva?“

A moja odpoveď je jednoduchá: Za príjmy do zdravotníckeho rozpočtu sú zodpovední ekonomickí ministri. Oni sa musia postarať, aby sa zdravotné odvody vyberali z vyšších základov a tak zabezpečili vyššie príjmy pre míňanie v zdravotníctve. 

Áno, systém zdravotníctva má aj nejaké položky, ktoré generujú príjmy. Ako sú napríklad doplatky za lieky, doplatky za výkony, platby za nadštandardné „hotelové“ služby a podobne.

Zdravotníctvo založené na základom solidárnom  princípe považuje tieto časti rozpočtu len a len ako doplnkové a ich primárna úloha je regulácia a vyvažovanie. Ich úlohou nie je generovať príjmy na úhradu podstatnej časti rozpočtu zdravotníctva.

Napĺňanie rozpočtu zdravotníctva má byť založená na vysokej miere solidarity zdravých s chorými. A toto systém Odvodový bonus napĺňa.

Nalejme si čistej pepsikoly – zdravotné poistenie občanov je základným a jediným významným príjmom na ľavej strane rozpočtu pre zdravotníctvo. A ak má táto ľavá strana priebežne rásť, a rásť musí, tak jediný, kto môže riešiť pravidlá príjmovej zložky sú ekonomickí ministri, odborníci na rozpočet, makro- a mikroekonómovia.

A naopak, vedenie ministerstva zdravotníctva sa musí postarať o maximalizáciu získanej hodnoty, získaného či navráteného zdravia pre každého jedného člena spoločnosti.

Pre mňa je z celého systému odvodového bonusu dôležitá a zásadná jedna jediná veta:

Reforma odvodový bonus je rozpočtovo neutrálna. 

To znamená, že na zdravotníctvo pred reformou a po reforme pôjde rovnaký balík peňazí, zvýšený o mieru zbohatnutia celej spoločnosti.

Príjmy zdravotných poisťovní z výberu poistného za rok 2013 boli 3.891 mil. €. Príjmy od štátu boli na rok 2014 stanovené zákonom č. 473/2013 Z. z. vo výške 1.204,4mil. €. Odhad výnosu 9% zdravotného odvodu je 3.726 mil. €. Vzniknutý rozdiel vo výške 165 mil. € bude viac než vykompenzovaný vyšším výberom poistného z dôvodu prechodu rizika pohľadávky na daňový úrad. Dotácia štátu vo výške 1 204,4 mil. EUR našu bilanciu zlepšuje. (strana 76)

Zdravotný odvod je nutné vyčísliť osobitne, aby sa vopred vedelo, koľko peňazí bude prúdiť do zdravotníctva, bez ohľadu na iné štátne výdavky. Výpočty vplyvov na verejné financie ukazujú, že celkové odvodové zaťaženie je možné znížiť na 19%, čo je takmer polovica dnešného odvodového zaťaženia111. Preto navrhujeme jeden solidárny odvod vo výške 10%-ný a 9%-ný zdravotný odvod, spolu 19%. Zdravotný odvod síce bude vyberať daňový úrad, no následne ho poukáže príslušnej zdravotnej poisťovni. (strana 63)

Odvodový bonus rieši konečne výber poistného za „štátnych poistencov“. A to preto, že štátna dávka podlieha odvodom ako každý iný príjem.

Kto nebude mať pracovný pomer, ani žiadny iný príjem a ani pracujúceho manžela/-ku, môže požiadať o Súčet štátnych dávok znížený o daň a odvody (Odvodový bonus pri nulovom príjme) na obecnom úrade v mieste svojho bydliska.

Odvodový bonus rieši zvýšenie investícii do zdravotníctva v tesnej väzbe na rast životnej úrovne a bohatnutie spoločnosti.

Celý systém sa automaticky valorizuje. Výška Odvodového bonusu a strop pre výpočet solidárneho a zdravotného odvodu sú priamo závislé od životného minima. Životné minimum (ŽM) je štatistická veličina, ktorá vyčísľuje sumu nevyhnutnú na prežitie. ŽM nie je predmet politického vyjednávania, ako napríklad minimálna mzda a tiež nezohľadňuje hospodárske cykly alebo štrukturálne zmeny, ako napríklad priemerná mzda.

Politici nebudú rozhodovať, či dajú alebo nedajú do zdravotníctva ďalšie peniaze nad rámec zdravotníckych odvodov.

Zdroj: SULÍK, Richard a Jozef MIHÁL. Odvodový bonus III.: Zmena paradigmy. 1. vydanie. Bratislava: Liberálny dom, s.r.o., 2016. ISBN 978-80-972167-1-9.

Venujme sa pravej strane rozpočtu zdravotníctva

Považujem za zbytočnú stratu času a hlavne stratu ušlých príležitostí, aby sa profíci na zdravotníctvo zaoberali riešením výnosov zdravotného poistenia.

Našou úlohou je zabezpečiť také postupy, procesy, riešenia, či nazvite si tú robotu ako chcete, ktoré z dostupného balíka peňazí zabezpečia dostupnú zdravotnú starostlivosť pre každého jedného občana Slovenska.

To je tá základná zodpovednosť politika riešiaceho zdravotníctva: Byť schopný sa pozrieť do očí každému občanovi. Stáť si za tým, že urobil pre dostupnú a modernú zdravotnú starostlivosť najviac ako mohol. 

Pozerám sa na poznámky, ktoré som si bol býval bol pripravil na tohtotýždňové stretnutie s predsedom SaS Richard Sulik.

  • Aj bežná údržba zdravotníctva tam bola a na otázky o nej som pripravený.
  • Aj jasná vízia a pomenovanie základných hodnôt, na ktorých bude stáť zdravotníctvo, ktoré chcem budovať pre generáciu mojich rodičov, moju generáciu a generáciu mojich bratovcov.
  • A samozrejme, že mi nechýbajú jasné osobné hodnoty a keby niekto chcel, aj osobný príbeh by našiel.

Viete, pre mňa je politika službou spoločnosti. Politika je pre mňa cesta, ako do služby spoločnosti vtiahnuť desiatky odborníkov, ktorí sa chcú venovať svojej profesii a nikdy by do politiky nešli a nikdy ani nepôjdu. Chcú len robiť to, čo ich najviac baví – svoju vlastnú odbornosť.

Pre mňa je to služba spoločnosti za jeden plat a… A to je všetko.

Keď budem mať 60-65, vtedy si budem vyberať odmenu – zdravotníctvo, ktoré bude založené na istote, že sa sociálna a zdravotná záchranná sieť môjho vlastného štátu rovnako postará o mňa, ako o tých ľudí, čo sedia so mnou v čakárni. Že platcovia zdravotného poistenia budú aspoň trošičku, kdesi v kútiku svojho srdca aktívne hrdí na solidaritu, na ktorej sa podieľajú. (To všetko v tých poznámkach bolo a aj kus viac.)

Ako som sľúbil: Zdá sa, že niečo napíšem. A nebude to ani článok na blogu, nebude to FB status. Sledujte moju stránku na Facebooku a budete vedieť viac.

Súvisiace:  Pevná zdravotná záchranná sieť je podmienkou liberalizmu

Share Button

Vlaky zadarmo skanibalizovali štátne IC vlaky a pochrumkávajú si aj na autobusároch

Cestovať zadarmo pre študentov je možné len vo vlakoch „vo verejnom záujme.“ A tak sa študenti logicky presunuli z IC vlakov do rýchlikov. Takto si sociálistická podníkátelia vo firme Štát, s.r.o. zlikvidovali zákazníkov.

Je priam ukážkové, že zrušenie IC vlakov od januára neohlási riaditeľ firmy, ktorá ich prevádzkuje, ale minister dopravy. Ukážkové priznanie straníckeho podnikania vo firme Štát, s.r.o.  Z daní nás všetkých bez rizika vlastných peňazí.

Keby bolo keby

Stačilo nastaviť normálne zľavy pre študentov, ktoré na základe predložených dokladov bude štát jednotlivým dopravcom preplácať.

Nie je absolútne úlohou štátu, aby rozhodoval, akým dopravným prostriedkom a v akom čase sa má občan prepravovať.

Študent by si vybral čím bude cestovať. Či štátnym IC-čkom  s vyšším doplatkom, či súkromným RegioJetom s premenlivým doplatkom alebo rýchlikom s malým doplatkom.  Štát by platil dopravcovi fixnú úhradu za kilometer a študenta/dôchodcu.

Navyše, skutočne chudobný študent alebo dôchodca dostane svoju osobnú dotáciu na cestovanie vo forme „jednej štátnej dávky“  v rámci systému „odvodového bonusu“.  A je len na ňom, ako ju využije. Či na cestovanie alebo na prilepšenie jedálnička alebo na kúpu pohodlnejších papúč.

To zabezpečí, že skutočne každý občan dostane svoj diel sociálnej politiky štátu.  Aj obyvatelia okresov bez železničnej trate: Sobrance, Stropkov, Svidník, Námestovo a okresov bez pravidelnej osobnej dopravy: Krupina, Levoča (len mimoriadne vlaky kvôli púti ), Veľký Krtíš.

Namiesto toho sme od vládneho Smeru dostali to, že tí čo skutočne platia za cestovanie:

  1. Sa tlačia a hádajú s tými, čo za cestovanie neplatia.
  2. Prišli o výber medzi IC a Regiojetom.
  3. 2x prišli o príjem štátu z firemných daní.
    1. Znížili sa obraty autobusových dopravcov  o 13%, takže menej odvedú na daniach a menej môžu investovať.
    2. Zvýšili sa dotácie štátnym železniciam  kvôli zvýšeným prepravným výkonom stratovej prevádzky.

Mahna, mahna. Ozve sa frenetický potlesk a hysterický jasot voličov Smeru. Ktorí jakživ vlakom cestovať nebudú.

A to sa rozhodne oplatí.

A zas tie sfušované IT projekty

Včera som viezol mamu na vlakovú stanicu, aby si tam mohla vybaviť špeciálnu preukážku na cestovanie zadarmo. 

Stálo ju to 6€, pretože potrebovala papierovú fotku. Dostala zalaminovanú papierovú kartičku, ktorá preukazuje, že je dôchodca a že má príslušný vek.

To všetko v 21. storočí.

To všetko musela podstúpiť,  aj keď má občiansky preukaz s dátumom narodenia.

To všetko musela podstúpiť,  aj keď má občiansky preukaz s grafickou čítacou zónou.

To všetko musela podstúpiť,  aj keď má občiansky preukaz s čipom na ktorom sú informácie nahrané.

Keby bolo keby

Prišla by na stanicu, na prepážke by vložila občianku do čítačky a na čip by sa nahral nulový cestovný lístok. Pri nahrávaní by stroj automaticky skontroloval, že taký lístok nahrať môže, lebo by si z čipu prečítal informáciu o tom, že je dôchodkyňa (čo by tam nahrala Sociálna poisťovňa) a vek.

Mahna, mahna

Otázka neznie, či ísť k voľbám.

Otázka znie, kto iný sa má o Slovensko starať, ako nie my. Nik iný to za nás neurobí. Nie je žiadne oni. Sme len my. My si za to môžeme, ako vyzerá morálka na Slovensku.

 

Share Button