Archívy značky: etika

Morálku udávajú tí tam hore a tak máme ogrcané krpce

To v nadpise, pamätáte? Hej, vtedy v článku Naše malé utiahnuté bezcharakterné hoviadko pocítilo životnú šancu, to boli len také malé ochutnávky.

Nuž a takto to vyzerá v praxi:

„Co udělal tak hrozného, že bych ho neměl volit?“ zeptal se mne kamarád, dnes ředitel školy. „Tak třeba Čapí hnízdo. Je přece podezřelý, že zneužil padesát milionů evropské dotace,“ odvětil jsem. Kamarád mávl rukou a reagoval: „Ale no ták. To přece dělá každý druhý. A teď toho akorát někdo využil a chce ho poškodit.“

Zdroj: Exkluzivní posudek a Babišova čapí můra – Reportermagazin.cz

Ten prípad je kryštalicky jasný. Účelovo zavekslovali s majetkom, formálne splnili požiadavky, nikto sa na dve oči nepozeral a keď boli peniaze pod strechou, zavekslovali s majetkom zas opačným smerom.

A veď to robí každý…

Nie, priatelia, nie každý. Hoďte všetkých do jedného vreca a neunesieteho, prigniavi vás a už to nerozchodíte. Beriem to skutočne osobne.

Rovnako osobne, ako som bral nedávne vyjadrenie novej ministerky školstva o tom, že za problém so školskými eurofondami na vedu môže každý v tejto republike. Dávno som nepočul také podlé slová, aké vygrcala po tom, ako bola v úrade tri dni aj s pozdravom.

Nie, nerobíme to každý. Normálne sa živím prácou a do politiky leziem, pretože chcem slúžiť tejto spoločnosti. Nepotrebujem sa naháňať ani za nejakými ficovými či dankovými štátnymi cenami či nebodaj výložkami.

A ani nepotrebujem, aby moja sloboda slova bola nad zákon.  Alebo si myslíte, že som taký slaboch, že by som potreboval porušovať zákon na dehonestáciu politického oponenta? Veď oni sa dehonestujú sami, stačí si počkať a č.b.t.d. si vyrobia sami.

Ja viem, asi je to divné a aj preto leziem do politiky. Aby sa normálne veci stali zas normálnymi. Aby sa na Slovensku dobre žilo nám priemerne zodpovedným a priemerne poctivým.  Aby sa ľudia po sebe divne pozerali, keď niekto povie „Ále veď to robí každý!“

Aspoň to skúšam.

Share Button

Zamneď: Eštébácka morálka vydierania informáciami z tajných spisov

V politike musíte vyjednávať.  Pri vyjednávaní vždy pomáha keď na svojho diskusného partnera niečo viete. Keď viete čo sú jeho budúce túžby, jeho program, jeho priority.

Keď si na na svojho partnera v diskusii odkladáte jeho minulé prešľapy, jeho prestúpenia zákona či amorálne alebo neetické skutky, z politika sa razom prevtelíte do mafiánskeho vydierača.

Priania, túžby a priority sú večné. Majú dlhé trvanie, sú všeobecne známe alebo aspoň všeobecne tušené. Máte uch sami pod kontrolou a môžete ich meniť či rozvíjať.

Prestúpenia zákona, neetické konanie či amorálne skutky sú dielom okamžiku, raz sa stali a už sa nikdy neodstanú a nikdy sa opakovať nemusia. Sú schované v tajných zákutiach mysli toho, kto ich spravil a nikdy sa s nimi nechce chváliť.

Preto, že mnohokrát ide o prestúpenie zákona alebo skutky v sivej zóne zákona, máme tu políciu a prokuratúru, ktorá má povinnosť okamžite po zistení konať. Je to v hlbokom záujme spoločnosti. Nie len preto, aby sa nekalé skutky odhalili, zabránilo ich dlhému trvaniu. Ale aj preto, aby ľudia konajúci zlé veci neboli vydiarateľný na svojich pozíciách, ktoré zastávajú.

Vydieranie, to je násobenie a násobenie prvotného zla. Raz sa opijete, prešoférujete v takom stave z dediny do dediny a potom roky-rokúce vás má niekto v hrsti, lebo toto zistenie neohlásil. Lebo túžil vás vydierať. Túžil vziať potrestanie do vlastných rúk. A trestal vás denno-denne vydieraním.

Koľko vydieraných má tú silu sa udať a tak vyraziť mafiánskemu vydieračovi argumenty z rúk? Všetci tak nejako dúfajú… A nechajú sa vydierať.

Koľko vydieraných vôbec tuší, že  niečo čo je neetické či nemorálne bude raz 10x znásobené len preto, že sa z neho stala politická perzóna? A len preto, že sa 10x zmenilo sklo v lupe s ktorou ho pozorujú a 100x zhoršili následky… A nechajú sa vydierať.

Život nie je jednoduchý, sme priemerne zodpovední a priemerne poctivý. Občas máme pocit, že za troška ani pán farár nič nepovie. Občas sa načiahneme pre plot pre susedove čerešne čo padli komusi za blúzku. Nie, neospravedlňuje nás to, že veď všetci to robia. Nie.

No zákon sme si napísali tak, aby bol aj v tých najtvrdších chvíľach na našej strane. Zákon ukladá každému z nás povinnosť ohlásiť nekalé konanie. Aj preto, aby dotyčný nebol vydierateľný.

Morálka nám hovorí, že je potrebné neetické činny pranierovať hneď a nechať ich podrobiť kritériám spoločenskej morálky. Možno sa ukáže, že sme len priveľmi precitlivelý a skutok nikdy ani nebol neetický.

Pretože  pre nás všetkých v spoločnosti vrcholne je nebezpečné, keď si niekto dlhodobo vyrába na kadekoho eštébácke zložky na budúce vydieranie. 

Skúste takto v nedeľu, s krvou plnou chylomikrónov, pouvažovať, či chcete, aby vás zastupoval mafinánsky vydierač vyťahujúci zo zložiek minulé hriechy? Mafiánsky vydierač, ktorý namiesto splnenia zákona a ohlásenia činu len čaká a čaká, kedy sa mu jeho tajné znalosti hodia.

Alebo politici, ktorí vedia o svojich partneroch ich túžby a vyjednávajú kompromisy pomocou nich.

Verte mi, je to fatálny rozdiel pre spoločnosť. Svoje chyby ste si mohli dávno odpykať a túžby sa dajú poľahky meniť. Namiesto toho každý každého drží z gule a žiadne slová už nie sú úprimné a slobodné.

Nie, nechcem aby mi nadšenci mafiánskej eštébáckej morálky vzali slobodnú spoločnosť.

Pod čiarou: Len jemným odtienkom morálmenho bahna k téme dnešného článku je Procházkove výrokové ojebanie  celej spoločnosti, že nikdy nezaloží politickú stranu keď bude poslancom a antitautológie o koalícii s vyznavačmi mafiánskych eštebáckych zložiek.

Share Button

Zamneď: Teplý bonz z príčin nepatrných či prechodných

Zdalo sa mi celkom užitočné, nahlásiť keď niekto porušuje pravidlá. Keď si firma namiesto stránky založí osobný profil a spamuje. A potom som sa zamyslel.

Možno by som sa ani nebol, ale na Twitteri sa urodilo toto hľa:

„Udávání svých blízkých požadovaly opresivní režimy, jako Caligulův Řím, KGB, Stasi, Facebook“:

Twitter / keff85: „Udávání svých blízkých ….

Toto je Zamyslenie na nedeľu. Neočakávajte vyriešenie dilemy, definovanie pravidiel. Skôr podnet na zamyslenie aj toho vášho obsahu mozgovne.

Máme v spoločnosti vyriešené represívne zložky. Možno je fajn, keď sa občania angažujú a nenechajú ostatných, aby robili bordel. Byť priposraný a alibisticky si zavolať policajtov na pomoc?

Facebook je súkromná firma, tak nech si zaplatí debordelizáciu.  Nech sa snaží a keď sa nebude, ľudia zahlasujú odchodom ku konkurencii. Alebo máme radi ten produkt a prečo teda nepomôcť pri jeho kultivovaní?

Nesúďte a nebuďte ľahostajní. Dva zásadné a často protichodné imperatívy.

Aj ja by som sa pokojne mohol na to vykašľať. Načo sa tu producírovať a ísť so svojimi otvorenými postojmi do jamy levovej vás – anonymných čitateľov? No potrebujem to ja? Dva-trikrát sa preklepnem, tri-štyrikrát zblbnem ypsilón a neostáva mi len sa sebaironicky opýtať: „A ftipkuje sa ti dobre na môj účet?“

Nedávno som kdesi (nelinkujem bezcharakterné prasce) čítal, ako niekto, kto sa otvorene priznáva k absolútnej ignorácii dopravných predpisov, je pobúrený, keď ho ľudia bonzujú. Čudoval sa, že to hádam musí mať taký bonzák ako koníček, alebo čo.  Takže ak je niekto priemerne poctivý a priemerne zodpovedný, tak sa isto nájde chvíľa, keď by bol  radšej, ak by občianske riešenie probnlémov bolo naozaj charakteristika opresívnych režimov a inštitúcii.

Potom tu máme biele vrany vynášané do nebies. Ľudí, ktorých za ich občiansku statočnosť, z bezpečnej vzdialenosti a potichúčky obdivujeme a chválime.

Teplý bonz je asi otázkou charakteru. Od charakterného môže byť oprávnený. Ale kto je a kto nie je charakterný? Kto má teda oprávnenie?

Viete, málokedy ide o život. Väčšinou je to len otázka nepohodlia. Navyše často spojená s problémom definovania primeraného pohodlia. Ale čo ak je to naopak? A keďže väčšina nášho života sa točí okolo pohodlia, je viac ako dôležité riešiť aktívne čo nás tak úplne bytostne nepáli?

Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení sebe rovní a sú obdarení istými neodňateľnými právami, medzi ne patrí právo na život, slobodu a budovanie osobného šťastia. K zaisteniu týchto práv sa ustanovujú vlády, odvodzujúce svoju moc so súhlasom ľudí, ktorým vládnu. Kedykoľvek začne byť niektorá vláda týmto cieľom na prekážku, má ľud právo ju vymeniť alebo zrušiť a ustanoviť vládu novú, ktorá by bola založená na takých zásadách a mala svoju právomoc upravenú takým spôsobom, ako uzná ľud za vhodné pre zaistenie svojej bezpečnosti a svojho šťastia. Je pravdou, že prezieravosť velí, aby sa vlády už ustanovené nemenili z príčin nepatrných ani prechodných a i celá skutočnosť ukázala, že ľudia, ak je zlo znesiteľné, sú skôr naklonení ho znášať, než aby sa domáhali svojich práv tým, že zrušia životné formy, na ktoré si zvykli.

Avšak, keď dlhý rad prípadov zneužitia moci a skutkov bezprávia, sledujúcich neustále rovnaký cieľ, svedčí o úmysle podrobiť ľudí úplnou krutovládou, tak je ich právom a priamo povinnosťou, takú vládu zvrhnúť a postarať sa o nových strážcov svojej budúcej bezpečnosti.

Deklarácia nezávislosti USA sa vám zdá ako kanón na vrabce? Nie, nie je. Naopak, podľa mňa je to kľúčový dokument, ktorý nám radí, ako máloktorý iný.

Nepohodlie je práve tým indikátorom, „že prezieravosť velí, aby sa vlády už ustanovené nemenili z príčin nepatrných ani prechodných…“. Za naše nepohodlie vyťahovať kanón? Kvôli ochrane zdravia a života? To už je možno námet na zamyslenie pre bratov Čechov, či potravinový problém s metanolom je len nepohodlím prohibície alebo ide o život a vláda to posrala.

A nehovorte mi v komentároch, že je rozdiel medzi nahlásením na Facebooku a 146km/h za 1000 Sk na tri krále. Nie je. Oboje je len o nepohodlí. Nepohodlí pri marketingu FB-stránky či nepohodlí na prázdnej diaľnici. Pravidlá sa majú dodržiavať. Na Facebooku aj na cestách. Ja viem, a verte mi naozaj viem, že to ide ťažko. Ale snažím sa. A čo vy?

Najlepšie by bolo, ak by boli všetci charakterní a morálni. To by sme nemuseli riešiť čo s bezcharakternými sviňami spravujúcimi dedinské radary. Ale stretli ste za ostatných 7 dní nejakú výchovnú akciu? Niečo, čo neútočilo na najnižšie pudy, ale vychovávalo, poučovalo, viedlo k zamysleniu, podporilo dobro v nás? Stretli ste nejakú morálnu autoritu, ktorá by vás zahanbovala svojim životom?

Život je jeden z najťažších. A „naše vlast nevzkvétá.“

Share Button