Sú dve možnosti. Alebo sa dopočítame nejakých presných dát koľko skutočne stoja sociálne balíčky strany Smer a až potom budeme kritizovať. Alebo sa spoľahneme na výroky najväčších obhajcov birmovaných komunistov ako to krásne funguje.
Na bezplatné jazdy sa doteraz zaregistrovalo okolo trištvrte milióna záujemcov.
Podľa premiéra Roberta Fica je to jeden z dôkazov, že sa projekt ujal. „Zvýšil sa počet ľudí vo vlakoch o viac ako 17 percent. Naproti tomu v žiadnom prípade nedošlo k poklesu platiacich cestujúcich, ako niekedy namietali naši kritici,“ povedal premiér koncom mája.
Zdroj: Železnice majú veľa študentov, ktorí lístky riešia až vo vlaku. Zdvihli im prirážku.
Presných čísiel sa nedopočítame. Železnice v záujme vlády nikdy presné čísla nezverejnia. Mohlo by sa poľahky ukázať, že dotácia zo štátu (o ktorej rozhoduje vláda) na prevádzku štátnej železnice nemá ekonomický zmysel. A tak by prišli mnohý o teplé fleky v štátnej socialistickej korporácii.
Tak sa teda pozrime na to, čo nám to tu hovorí najvyšší obhajca svojho nápadu. Vraj to funguje, lebo sa zvýšil počet ľudí vo vlakoch o 17%. Hm, čo to je také „funguje to“?
Aké že to ciele sme za tých 35 miliónov eur (ak vôbec len toľko) štát pod vedením Smeru dosiahol?
Bolo cieľom, aby sa ľudia presunuli z autobusov do vlakov? Ak sa to stalo so 17%, tak naozaj opatrenie funguje. Funguje nástroj, ako pripraviť konkurenčné prostredie autobusovej dopravy o „železničných 17%“ tržieb. Dobrý cieľ nie? Rozbiť štátnym zásahom trhovú rovnováhu v doprave.
Z tržieb v autobusovej doprave by prepravci odviedli DPH. Potom je tu ešte daň zo zisku alebo DPH výrobcovia autobusov, ak by si zisk nerozdeľovali, ale investovali ho do rozvoja. Nič z toho sa nestalo príjmom štátneho rozpočtu. Ak bolo cieľom pripraviť štátny rozpočet o dane a odvody (za šoférov, ktorých netreba), tak opatrenie funguje.
Je tu nezanedbateľný počet rodín, ktoré vo svojich rozpočtoch ušetrili na cestovanie detí a „detí“ do škôl a dôchodcov. Tieto peniaze mohli rodiny využiť na nákup iných tovarov. Navýšenie príjmu z DPH nie je žiadne. Tak či tak by ich minuli na niečo s DPH. Ak to bol cieľ, tak opatrenie funguje.
Takže v skutočnosti opatrenie z pohľadu príjmov štátu nemalo žiaden zmysel. Žiaden cieľ. Nič, čo by sa dalo označiť či funguje alebo nefunguje.
Štátne železnice museli navýšiť počet vozňov, tomu zodpovedajúcu posádku, tomu zodpovedajúce upratovanie a ďalšie servisné služby. Ak bol toto cieľ, minúť viac peňazí vybratých na daniach na prevádzku či nákup či prenájom vagónov, tak tento cieľ naozaj funguje.
Okrem toho ZSSK pridala viac než sto nových spojov po celom Slovensku – stalo sa tak po prvýkrát po desiatich rokoch, že štátny dopravca svoje spoje neškrtal, ale mohol ich zahustiť.
V neposlednom rade začali železničiari na hlavných tepnách zapriahať za lokomotívou trinásť vozňov, čo je maximum, na ktoré sú stavané slovenské peróny.
Keď sa ma minule niekto presviedčal, že to stojí rovnako, či ide vlak poloprázdny alebo plný, tak som argumentoval práve týmito viac nákladmi pochádzajúcimi z potreby navýšenia kapacity servisných činností. Poloprázdny vagón skontrolujete za 3 minúty, plný za 10 minút. Aby ste to stihli do ďalšej stanice musíte mať o sprievodcu viac. Desať ľudí vo vagóne vyprodukuje odpad za jedno vrece, 40 ľudí vo vagóne za 3 vrecia. Nemusíte ani pridávať vagóny, aby sa náklady navyšovali. Viac vagónov je viac plných košov na perónoch a teda viac peňazí za prenájom vlakovej cesty. Tržby pritom nerastú, no zaplatiť to niekto musí. Ak teda bolo cieľom navýšiť náklady štátneho prepravcu, tak potom opatrenie funguje.
Ekonomika štátneho dopravcu je v čistých číslach v absolútnom zápore. Aby štátna firma bola na nule, aby mala z čoho platiť za pohonné hmoty a platy zamestnancov, aby nestrhla do druhotnej platobnej neschopnosti svojich dodávateľov, musíme jej neustále z vybratých daní prispievať. Za to dostávame spoje vo verejnom záujme. Navýšenie dopravy zadarmo nie je rozhodne vo verejnom záujme. Nie je totiž k dispozícii všetkým bez rozdielu. Čerpajú ho len a len vybrané skupiny.
Ak bol cieľ zväčšiť sekeru štátneho dopravcu na doprave mimo verejného záujmu a zneprehľadniť hospodárenie, tak opatrenie funguje.
Platiaci cestujúci sa sťažujú na zníženie komfortu. Štátna spoločnosť opakovane zavádza nové a nové opatrenia, ktorých cieľom je získať kontrolu nad pomerom platiacich a neplatiacich cestujúcich. Nedarí sa. Napriek tomu autobusový dopravcovia nevyužili dostatočne ponúknutú šancu na nalákanie platiacich cestujúcich do uvoľnených komfortných autobusových spojov. Ak toto bol cieľ – sekundárne zhoršiť hospodárenie štátneho prepravcu výpadkom tržieb od verných platiacich zákazníkov, tak opatrenie nefunguje.
A vy viete, aký bol ekonomický cieľ vlakov zadarmo?
Čo s istotou viem je, že nechcem žiť v spoločnosti, kde vláda podniká s daňami vo firme Štát, s.r.o..
Ak bolo cieľom dať voličom Smeru argument, ktorým by mohli operovať v teréne pri presviedčaní nerozhodnutých voličov, ak bolo cieľom získať prvovoličov, ktorí čerpajú práve toto cestovanie zadarmo, tak opatrenie funguje.
A vy viete, aký bol politický cieľ vlakov zadarmo?
Čo s istotou viem je, že nechcem žiť v spoločnosti, kde si strana a vláda kupuje voličov za peniaze štátneho rozpočtu.
Cestovať do práce sa musí oplatiť. Na cestovanie do práce sa nevzťahuje akcia „železnice zadarmo“. Ako podpora zamestnávania ľudí, ktorý by dostali len niečo málo viac ako minimálnu mzdu toto opatrenie nemá zmysel. Takto toto opatrenie nefunguje.
Cestovanie pre dôchodcov je voľnočasová aktivita. Ak bolo cieľom spraviť zo štátu cestovku pre dôchodcov, opatrenie funguje.
Cestovné je služba – nehmotný statok. Aj keby ste si ho vybrali mierou vrchovatou, nezvýši mieru vášho bohatstva. Pre dôchodcov je takéto opatrenie ekonomicky neutrálne. Pre navýšenie ich materiálnych príjmov nič neprináša. Takto opatrenie nefunguje.
Celé cestovanie na železnici zadarmo vytvára privilegovanú skupinu dôchodcov, ktorí sú vzhľadom na svoju vitalitu schopní túto plošnú dávku využiť. Ostatní, ktorí nemajú toľko zdravia či šťastia na lokalitu s vlakom, sú týmto opatrením okradnutý o príspevok zo štátneho rozpočtu. Prepadne im. Ak malo opatrenie diskriminovať niektorých príjemcov prerozdeľovania daní, tak opatrenie funguje.
Sociálne prípady, ktoré chcú študovať, no mali by problém zaplatiť si cestovné, by mala zachytiť regulárna sociálna sieť. Príspevok na dochádzku do školy by mal byť súčasťou nárokovateľného sociálneho balíčku študenta. Ak bolo cieľom opatrenia suplovať adresné sociálne dávky neadresným plošným riešením, tak opatrenie funguje.
A vy viete, aký bol sociálny cieľ vlakov zadarmo?
Čo s istotou viem je, že nechcem žiť v spoločnosti, v ktorej sa dá poľahky prepadnúť cez sociálnu sieť.
Sú dve možnosti:
- Alebo 35 miliónu eur hodíte do cestovania zadarmo plošne pre všetkých študentov a plošne pre všetkých dôchodcov a zneprehľadníte hospodárenie štátneho prepravcu,
- alebo 35 miliónov eur dáte na adresné sociálne dávky pre skutočne nemajetných talentovaných študentov a valorizáciu dôchodkov skutočne všetkých dôchodcov.
To druhé opatrenie bude cielené na skutočne potrebných študentov nešikovných či smolných rodičov. To druhé opatrenie pridá pár eur každému dôchodcovi, aj tomu, ktorý pre svoj zdravotný stav už nemôže cestovať, ale tých pár eur minie na zmrzlinu, ktorá mu vyčarí úsmev na perách.
To druhé opatrenie má znaky skutočnej sociálnej siete. Toho nástroja, ktorý od štátu skutočne potrebujeme. To je cieľ, ktorý by sa mal štát snažiť naplniť.
To prvé opatrenie je vyhadzovanie našich daní na ciele, ktoré nefungujú, alebo sú morálne totálne pochybné.
A to je ten rozdiel medzi ľavicovou a pravicovou politikou. Medzi komunistickým štátnym a liberálnym prístupom. Pravicový liberál bude posilňovať sociálnu sieť, aby bola pre tých čo do nej spadnú skutočne užitočná. A nebude sa starať čo robíte, ak ste nad tou sociálnou sieťou. Naopak, bude vás povzbudzovať k tomu, aby ste sa o svoj blahobyt starali sami.
Aj socialisti aj pravičiari tých 35 miliónov minú. Teda pardón, pravičiari 15 miliónov nechajú tým, čo platia dane, takže prerozdelia len 20 miliónov. Na vyšší dôchodok pre všetkých o pár eur, aby si o tých pár eurách mohol každý jeden slobodne rozhodnúť ako ich minie. A na skutočnú podporu študentov so skutočne chudobných rodín a vylúčených lokalít.
Že by to bolo na skutočne lepšie dôchodky málo? A ste ochotní platiť viac daní? Lebo tých 35 miliónov sa nenarodilo z ničoho. Sú to naše dane a odvody!
O pardón, ono to bude len 13 miliónov navyše. Tak prečo píšem 35? Od čias mečiarizmu na „nie sú dôkazy, skutok sa nestal“, nehrám. Na 13 miliónov nie sú dôkazy. Ani na 35 ani 9 ani 28. A viete vy koľko skutočne stál prenájom českých vagónov? A viete vy koľko vozňokilometrov pribudlo za pol roka? Hm, 13 miliónov hovorili v TV – tak to bude pravda. Tak pardón.
