Veď žiaden normálny človek by nemohol schvaľovať nacistickú deportáciu

A čo urobili intelektuáli-humanisti pre to, aby im, svojim fašistickým xenofóbnym rasistickým susedom, vysvetlili čo sa bude s tými ľuďmi diať, čo s dvomi taškami zaklopali na naše hranice?

Okrem jedného jediného poriadneho, zrozumiteľného a obsahovo neutrálneho textu v Denníku N som sa z ničím iným nestretol?  Utečenci, Európa a Slovensko: otázky a odpovede.

Naozaj je to málo, medzi sebou sa uisťovať, akí sme to humanisti! Gram použiteľnosti prevýši tonu oduševnelého intelektuálneho humanizmu.

Takže, čo sa s tými imigrantami bude diať, aby sme ich nestretávali v podobe bezprízorných bezdokladových hladných tlúp blúdiacich na cestách od divokého stanového tábora po divoký stanový tábor? Čo sa s nimi bude diať, ak mi ten azyl neudelíme, keďže podľa ľudskoprávnych organizácii viac ako 55% imigrantov nespĺňa podmienky pre uznanie za azylantov či s rozšírenou ochranou?

To sú tie otázky, ktorých sa bojíme každý jeden z nás a ktorých zodpovedanie pomôže utopiť toho fašistického xenofóbneho rasistického červíka v každom z nás. My intelektálovia to vieme, ale vie to aj stred gaussovej krivky?

Jedine v tom článku som sa konečne dozvedel, že už dávno existuje prerozdeľovanie peňazí vrámci EU na azylové náklady.

Toto treba našim ľuďom vysvetľovať: Že aj tí, čo ušli pred vojnou, len potrebujú prečkať, kým sa im my postaráme, aby tá vojna tam skončila. Aby sa mohli, lebo sami chcú, vrátiť domov. Pretože nemajú na to, aby sa uplatnili v našej spoločnosti, ale sú dostatočne šikovní, aby doma mohli byť spokojní, úspešní a šťastní.

A v tej súvislosti: Nie ste to vy, tí novodobí humanisti, ktorí majú plnú hubu posmeškov z „humanitárneho bombardovania“? Nie je náhodou Kosovo tým humanitárnym projektom, ktorý sa štátom EU a NATO podaril a funguje? (Nie, nie je na konci, ale nikto tam nateraz nikoho nevraždí a ľudia ztamotiaľ neutekajú v panike. Ale o tom som už písal, že.)

Dnes sa v Kosove nestrieľa, nie sú tam žiadne koncentráky pre inak veriacich. Čierna Hora, Albánsko, Macedónsko, Chorvátsko sú samostatné mierové krajiny a keď sa tam niekomu nepáči, môže slobodne odísť inam do EU. A keď tam na mieste niekto chce niečo vybudovať, tak je to viac na ňom ako na rozhodnutí nejakého miestneho otrokára či diktátora. A ak by sa niekto ponosoval, na miestneho diktátora, celá EU sa na neho mračí (a nepožičia mu peniaze a podobne) až kým nepochopí, že na európskom kontinente v 21. storočí sa to tak nerobí.

Občas sa pod nosom KAFOR (to je OSN) nebadane vytratí 30 Albáncov štenkrovať Macedóniu. A to je chyba práve tej dlhodobej udržateľnosti. Flákame ten dozor nad slobodou a demokraciou.

So Srbmi akurát tak súcítim, že tamojší obyvatelia kvôli svojej túžbe vraždiť inak oblečených prišli o prístup k moru. Na chvíľu. Keď sa o pár rokov spolu v Čierno Horou stanú členmi EU, zas ho budú mať.

Zdroj:  Utečencov treba vracať spolu s balíčkom učiteľov slobôd a demokracie | M+M+M+M (4M).

Áno, priatelia, výsledok nemiešania sa do diktatúr tam u nich dnes prináša výsledky. A to nás čaká živenie státisícov severokórejčaňov, čo im 100 ročné sucho spálilo úrodu. Našťastie sú ďaleko, že?

  1. Dokonalý prehľad toho čo sa deje na našich hraniciach, aby sa po EU nemotali hladní a nešťastní utečenci. Našou povinnosťou je im poskytnúť základný humanitátny štandard čo najskôr.
  2. EU musí bachnúť po stole v OSN a začať riešiť postupne od najhroznejších genocíd, cez diktatúry. A doťahovať začatý vývoz demokracie a kapitalizmu.
  3. Vyriešiť prevádzačov
  4. Začať poskytovať nízkoprahovú pomoc pred dverami EU-ambasád tam u nich pod ochranou NATO/EU/OSN.

Keď chce byť Rusko a Čína svetovou veľmocou, tak nech sa snažia. (Ale aj to som už vo svojich článkoch spomínal.)

Kua, to si mám tú politiku robiť sám?!?

Share Button

Hnusná EU zas niečo nechce/chce o čom nikdy EU nerokovala

Po stopách jedného EU-hoaxu. Vlastne ja ani neviem, či je to hoax. ťažko sa totiž dokazuje neexistencia rokovania. Kým ho nenájdete, nemôžete povedať, že sa o tom naozaj nerokovalo. Ale ako nájsť niečo, čo neexistuje?

Kdesi som natrafil na tento článok:

Evropský parlament se chystá zásadně omezit svobodné fotografování. Na zasedání výboru EP pro právní záležitosti byl totiž přijat návrh zprávy k autorskému právu, který na celoevropské úrovni požaduje zrušit takzvanou svobodu panoramatu. Hrozí tak, že turisté nebo amatérští fotografové, kteří si vyfotí například sochu, a fotografii pak zveřejní například na sociálních sítích, mohou být žalováni.

Zdroj:  Smíte fotografovat na ulici? Ne, navrhl europarlament.

Hneď prvý komentár pod článkom upozorňuje, že si autor textu vymýšľa. Tak som začal pátrať:

1. Pozrel som sa na stránky EU parlamentu.

2. Tam som vyhľadal stránky výborov.

3. Prepracoval som sa až do detailu rokovania onoho, v článku spomínaného, výboru pre právne záležitosti.

4. A hľadal som smerom do hitórie agendu, ktorá by sa týkala duševného vlastníctva.

5. Až som narazil na dokumment Správa o oznámení „Cesta k obnovenému konsenzu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva: Akčný plán EÚ“ (2014/2151(INI)).

6. A tam sa nikde nepíše nič o fotografovaní.

7. Dal som si vyhľadať všetky dokumenty, ktoré súvisia s uvedenou správou číslo 2014/2151(INI)

8. Medzi nimi je dokument: NÁVRH SPRÁVY o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (spis JURI/8/02354)

9. A k nemu patria tieto súpisy pozmeňujúcich návrhov

10. A tam sa dá dohľadať aj pozmeňovací návrh k fotografovaniu.

Vrátim sa k pôvodnému článku. Ten na svojom konci uvádza citáciu:

Co přesně europoslanci navrhují

„(Legislativní výbor) zastává stanovisko, že komerční používání fotografií, videozáznamů či dalších vyobrazení děl, která jsou trvale umístěna na fyzických veřejných místech, musí být vždy vázáno na předchozí souhlas autorů nebo jiných zplnomocněných osob.“

Zdroj:  Smíte fotografovat na ulici? Ne, navrhl europarlament.

Zaujímavé, že ani len blízky obsah sa v dokumentoch výboru nenachádza. Dokonca ani Google nevie ponúknuť nejaký zdroj.

Možno som len zle hľadal. Ono sa ťažko hľadá niečo, čo neexistuje. A ešte horšie sa dokazuje niečoho neexistencia na základe tvrdenia, že to existuje. Spolu s Cimmrmanom môžete akurát skonštatovať: „Důkaz pochopitelně chybí.“

Naši volení zástupcovia v orgánoch EU či v prenesených lokálnych orgánoch EU vymýšľajú často všelijaké sprostosti. Tak si asi mnohí myslia, že bude uveriteľná každá sportostosť, stačí, že sa zaštítia modrou nálepkou s 28 hviezdami.

Prosím novinárov, aby využívali weby EU a citovali z dokumentov, ktoré vo svojich textoch rozporujú. Odkazom nezarmútite!

Aký taký prehľad čo sa chce diať sa dá nájsť v tomto článku z apríla 2015 Reda report: the 10 worst and the 5 best amendments | International Communia Association.

 

Share Button

O železničných 35 miliónoch vyhodených na morálne pochybné ciele

Sú dve možnosti. Alebo sa dopočítame nejakých presných dát koľko skutočne stoja sociálne balíčky strany Smer a až potom budeme kritizovať. Alebo sa spoľahneme na výroky najväčších obhajcov birmovaných komunistov ako to krásne funguje.

Na bezplatné jazdy sa doteraz zaregistrovalo okolo trištvrte milióna záujemcov.

Podľa premiéra Roberta Fica je to jeden z dôkazov, že sa projekt ujal. „Zvýšil sa počet ľudí vo vlakoch o viac ako 17 percent. Naproti tomu v žiadnom prípade nedošlo k poklesu platiacich cestujúcich, ako niekedy namietali naši kritici,“ povedal premiér koncom mája.

Zdroj:  Železnice majú veľa študentov, ktorí lístky riešia až vo vlaku. Zdvihli im prirážku.

Presných čísiel sa nedopočítame. Železnice v záujme vlády nikdy presné čísla nezverejnia. Mohlo by sa poľahky ukázať, že dotácia zo štátu (o ktorej rozhoduje vláda)  na prevádzku štátnej železnice nemá ekonomický zmysel. A tak by prišli mnohý o teplé fleky v štátnej socialistickej korporácii.

Tak sa teda pozrime na to, čo nám to tu hovorí najvyšší obhajca svojho nápadu. Vraj to funguje, lebo sa zvýšil počet ľudí vo vlakoch o 17%. Hm, čo to je také „funguje to“?

Aké že to ciele sme za tých 35 miliónov eur (ak vôbec len toľko) štát pod vedením Smeru dosiahol?

Bolo cieľom, aby sa ľudia presunuli z autobusov do vlakov? Ak sa to stalo so 17%, tak naozaj opatrenie funguje. Funguje nástroj, ako pripraviť konkurenčné prostredie autobusovej dopravy o „železničných 17%“ tržieb.  Dobrý cieľ nie?  Rozbiť štátnym zásahom trhovú rovnováhu v doprave.

Z tržieb v autobusovej doprave by prepravci odviedli DPH. Potom je tu ešte daň zo zisku alebo DPH výrobcovia autobusov, ak by si zisk nerozdeľovali, ale investovali ho do rozvoja.  Nič z toho sa nestalo príjmom štátneho rozpočtu. Ak bolo cieľom pripraviť štátny rozpočet o dane a odvody (za šoférov, ktorých netreba), tak opatrenie funguje.

Je tu nezanedbateľný počet rodín, ktoré vo svojich rozpočtoch ušetrili na cestovanie detí a „detí“ do škôl a dôchodcov. Tieto peniaze mohli rodiny využiť na nákup iných tovarov. Navýšenie príjmu z DPH nie je žiadne. Tak či tak by ich minuli na niečo s DPH. Ak to bol cieľ, tak opatrenie funguje.

Takže v skutočnosti opatrenie z pohľadu príjmov štátu nemalo žiaden zmysel. Žiaden cieľ. Nič, čo by sa dalo označiť či funguje alebo nefunguje.

Štátne železnice museli navýšiť počet vozňov, tomu zodpovedajúcu posádku, tomu zodpovedajúce upratovanie a ďalšie servisné služby. Ak bol toto cieľ, minúť viac peňazí vybratých na daniach na prevádzku či nákup či prenájom vagónov, tak tento cieľ naozaj funguje.

Okrem toho ZSSK pridala viac než sto nových spojov po celom Slovensku – stalo sa tak po prvýkrát po desiatich rokoch, že štátny dopravca svoje spoje neškrtal, ale mohol ich zahustiť.

V neposlednom rade začali železničiari na hlavných tepnách zapriahať za lokomotívou trinásť vozňov, čo je maximum, na ktoré sú stavané slovenské peróny.

Keď sa ma minule niekto presviedčal, že to stojí rovnako, či ide vlak poloprázdny alebo plný, tak som argumentoval práve týmito viac nákladmi pochádzajúcimi z potreby navýšenia kapacity servisných činností. Poloprázdny vagón skontrolujete za 3 minúty, plný za 10 minút. Aby ste to stihli do ďalšej stanice musíte mať o sprievodcu viac. Desať ľudí vo vagóne vyprodukuje odpad za jedno vrece, 40 ľudí vo vagóne za 3 vrecia. Nemusíte ani pridávať vagóny, aby sa náklady navyšovali.  Viac vagónov je viac plných košov na perónoch a teda viac peňazí za prenájom vlakovej cesty. Tržby pritom nerastú, no zaplatiť to niekto musí. Ak teda bolo cieľom navýšiť náklady štátneho prepravcu, tak potom opatrenie funguje.

Ekonomika štátneho dopravcu je v čistých číslach v absolútnom zápore. Aby štátna firma bola na nule, aby mala z čoho platiť za pohonné hmoty a platy zamestnancov, aby nestrhla do druhotnej platobnej neschopnosti svojich dodávateľov, musíme jej neustále z vybratých daní prispievať. Za to dostávame spoje vo verejnom záujme. Navýšenie dopravy zadarmo nie je rozhodne vo verejnom záujme. Nie je totiž k dispozícii všetkým bez rozdielu. Čerpajú ho len a len vybrané skupiny.

Ak bol cieľ zväčšiť sekeru štátneho dopravcu na doprave mimo verejného záujmu a zneprehľadniť hospodárenie, tak opatrenie funguje.

Platiaci cestujúci sa sťažujú na zníženie komfortu. Štátna spoločnosť opakovane zavádza nové a nové opatrenia, ktorých cieľom je získať kontrolu nad pomerom platiacich a neplatiacich cestujúcich. Nedarí sa. Napriek tomu autobusový dopravcovia nevyužili dostatočne ponúknutú šancu na nalákanie platiacich cestujúcich do uvoľnených komfortných autobusových spojov. Ak toto bol cieľ  –  sekundárne zhoršiť hospodárenie štátneho prepravcu výpadkom tržieb od verných platiacich zákazníkov, tak opatrenie nefunguje.

A vy viete, aký bol ekonomický  cieľ  vlakov zadarmo?

Čo s istotou viem je, že nechcem žiť v spoločnosti, kde vláda podniká s daňami vo firme Štát, s.r.o..

Ak bolo cieľom dať voličom Smeru argument, ktorým by mohli operovať v teréne pri presviedčaní nerozhodnutých voličov, ak bolo cieľom získať prvovoličov, ktorí čerpajú práve toto cestovanie zadarmo, tak opatrenie funguje.

A vy viete, aký bol politický cieľ  vlakov zadarmo?

Čo s istotou viem je, že nechcem žiť v spoločnosti, kde si strana a vláda kupuje voličov za peniaze štátneho rozpočtu.

Cestovať do práce sa musí oplatiť. Na cestovanie do práce sa nevzťahuje akcia „železnice zadarmo“. Ako podpora zamestnávania ľudí, ktorý by dostali len niečo málo viac ako minimálnu mzdu toto opatrenie nemá zmysel. Takto toto opatrenie nefunguje.

Cestovanie pre dôchodcov je voľnočasová aktivita. Ak bolo cieľom spraviť zo štátu cestovku pre dôchodcov, opatrenie funguje.

Cestovné je služba – nehmotný statok. Aj keby ste si ho vybrali mierou vrchovatou, nezvýši mieru vášho bohatstva. Pre dôchodcov je takéto opatrenie ekonomicky neutrálne. Pre navýšenie ich materiálnych príjmov nič neprináša.  Takto opatrenie nefunguje.

Celé cestovanie na železnici zadarmo vytvára privilegovanú skupinu dôchodcov, ktorí sú vzhľadom na svoju vitalitu schopní túto plošnú dávku využiť. Ostatní, ktorí nemajú toľko zdravia či šťastia na lokalitu s vlakom, sú týmto opatrením okradnutý o príspevok zo štátneho rozpočtu. Prepadne im. Ak malo opatrenie diskriminovať niektorých príjemcov prerozdeľovania daní, tak opatrenie funguje.

Sociálne prípady, ktoré chcú študovať, no mali by problém zaplatiť si cestovné, by mala zachytiť regulárna sociálna sieť. Príspevok na dochádzku do školy by mal byť súčasťou nárokovateľného sociálneho balíčku študenta. Ak bolo cieľom opatrenia suplovať adresné sociálne dávky neadresným plošným riešením, tak opatrenie funguje.

A vy viete, aký bol sociálny cieľ  vlakov zadarmo?

Čo s istotou viem je, že nechcem žiť v spoločnosti, v ktorej sa dá poľahky prepadnúť cez sociálnu sieť.

Sú dve možnosti:

  1. Alebo 35 miliónu eur hodíte do cestovania zadarmo plošne pre všetkých študentov a plošne pre všetkých dôchodcov a zneprehľadníte hospodárenie štátneho prepravcu,
  2. alebo 35 miliónov eur dáte na adresné sociálne dávky pre skutočne nemajetných talentovaných študentov a valorizáciu dôchodkov skutočne všetkých dôchodcov.

To druhé opatrenie bude cielené na skutočne potrebných študentov nešikovných či smolných rodičov. To druhé opatrenie pridá pár eur každému dôchodcovi, aj tomu, ktorý pre svoj zdravotný stav už nemôže cestovať, ale tých pár eur minie na zmrzlinu, ktorá mu vyčarí úsmev na perách.

To druhé opatrenie má znaky skutočnej sociálnej siete. Toho nástroja, ktorý od štátu skutočne potrebujeme. To je cieľ, ktorý by sa mal štát snažiť naplniť.

To prvé opatrenie je vyhadzovanie našich daní na ciele, ktoré nefungujú, alebo sú morálne totálne pochybné.

A to je ten rozdiel medzi ľavicovou a pravicovou politikou. Medzi komunistickým štátnym a liberálnym prístupom. Pravicový liberál bude posilňovať sociálnu sieť, aby bola pre tých čo do nej spadnú skutočne užitočná. A nebude sa starať čo robíte, ak ste nad tou sociálnou sieťou. Naopak, bude vás povzbudzovať k tomu, aby ste sa o svoj blahobyt starali sami.

Aj socialisti aj pravičiari tých 35 miliónov minú. Teda pardón, pravičiari 15 miliónov nechajú tým, čo platia dane, takže prerozdelia len 20 miliónov. Na vyšší dôchodok pre všetkých o pár eur, aby si o tých pár eurách mohol každý jeden slobodne rozhodnúť ako ich minie. A na skutočnú podporu študentov so skutočne chudobných rodín a vylúčených lokalít.

Že by to bolo na skutočne lepšie dôchodky málo? A ste ochotní platiť viac daní? Lebo tých 35 miliónov sa nenarodilo z ničoho. Sú to naše dane a odvody!

O pardón, ono to bude len 13 miliónov navyše. Tak prečo píšem 35? Od čias mečiarizmu na „nie sú dôkazy, skutok sa nestal“, nehrám.  Na 13 miliónov nie sú dôkazy. Ani na 35 ani 9 ani 28. A viete vy koľko skutočne stál prenájom českých vagónov? A viete vy koľko vozňokilometrov pribudlo za pol roka? Hm, 13 miliónov hovorili v TV – tak to bude pravda. Tak pardón.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity