Po tom, ako som videl fungovanie na minulej schôdzi NR SR, dosť pochybujem, že sa niekto zo smerákov chytí za nos. Proste to zvalcujú, veď to predkladá náš minister našej koalície, tak to musí byť dobré.

Ministerstvo teraz navýši ochotu hradiť bez špeciálnej kontroly nákladovej efektivity lieky, keď ich cena je až do hranice 37 900€ za rok.

Ten návrh je strašidelný. Posunom hranice na vstup do štandardnej kategorizácie (z 24 násobku na 41x priemerná mzda z pred dvoch rokov) posúva aj hranice úhrad a posúva sa tak aj hranica, kde štartujú úhrady výnimiek.

Iste, znie to lákavo, povedať: „Umožníme tak vstup aj drahších liekov do systému a liečenie širšieho okruhu pacientov.“

Čo však urobí výrobca lieku, keď vie, že hranicou, aby mu štát vzal liek na úhradu poisťovne, už nie je cca 21 888€ ale 37 392€? No navrhne cenu a úhradu na úrovni 37 392€ za rok.

A mohol by som s technickými parametrami šibrinkovať aj ďalej. Ale čo by ste z toho mali? Tak vám len poviem, že sa kvôli tomuto opatreniu očakáva navýšenie výdavkov na drahé lieky o cca 200 miliónov eur.  Ale veď hej, tvrdí to HPI inštitút a to sú takí tí, čo furtom majú nejaké námietky.

Nebudem zlý a vezmem ako bernú mincu priamo očakávania ministerstva, že táto zmena bude mať hodnotu + 120 miliónov eur.

Možno si poviete, veď to zas nie je asi ani tak veľa. Tak sa pozrime, ako je to v reálnych číslach.

VšZP vybrala v roku 2015 od ekonomicky aktívnych 1 888 700 090 eur. To sú priame peniaze, ktoré sa narodili z práce občanov, poistencov VšZP. Okrem toho, pod označeniami ako  „platba za poistencov štátu“ či „dofinancovanie zdravotníctva“, títo ekonomicky aktívni ešte z daní prispeli za „poistencov štátu“ sumou 1 036 307 253 eur. To dáva dohromady len za VšZP cca 2,9 miliardy vybraného poistného.

Ročne minieme na Slovensku 19% rozpočtu zdravotníctva na lieky.  Hm, 19%, to neznie vôbec ako veľké číslo, že? Kašlime na to, že všetky okolité štáty dávajú o nejaké to percentíčko menej – to je iný príbeh na iný článok. Koľko to je vlastne tých 19%?

Tých 19% je teda 551 miliónov na lieky pre poistencov VšZP. Za úplne všetky lieky.  Tých +120 miliónov je cca +22%.

Kde to vezmú? 

Ministerstvo vraví, že sa to vykompenzuje na úsporných opatreniach, ktoré vraj zhodou okolností majú tiež hodnotu 120 miliónov. Dobre, zhoda okolností, dobré to je, budiž im dopriate a nebudem teraz pátrať, kde a na kom bude poisťovňa šetriť.

Ups, a nezabudli sme na niečo? VšZP je v ozdravnom pláne.  Tvorila stratu a už ju tvoriť nesmie a je preto pod dozorom Úradu pre dohľad. Takže na každé 1 euro vyšších výdavkov musí nie len to 1 euro niekde vziať, ale musí k tomu ešte 50-80 centov pridať na plnenie ozdravného plánu.  Nezabúdajme, že  dlh VšZP sú v minulosti vyplatené platby, na ktoré neboli vtedy zdroje.

A v takomto prostredí príde ministerstvo s riešením, ktoré uvoľní výrobcom priestor na zdražovanie drahých liekov, ktorých cenu teraz prispôsobovali hranici 21 888€. Po novom budú môcť rovnaký liek cenovo prispôsobiť hranici cca 37 392€.

Kategorizácia potrebuje významne iný koncept. Ten hlavný znak, ktorý potrebujeme zmeniť, je roztrhnutie kritérií vstupu do systému a  kritérií s ktorými potom v tom systéme pracujeme.

Na jednej strane potrebujeme maximalizovať rozsah liekov, ktoré budú v štandardnom procese posudzovania nákladovej efektivity. A na druhej strane parametre pre úhrady vo vnútri procesu musia byť oveľa tvrdšie pre výrobcov.  A pár ďalších detailov.

Minister Drucker chce byť evidentne za pekného. Ukazujú to predkladané návrhy zákonov. Tu vyhovieť lekárom, hentam lekárnikom. Teraz výrobcom.  Čo si kto napíše, to predloží.  Čoskoro sa zas chystá druhé kolo lásky k lekárnikom a lekárom s povinnými komorami.

Akurát im súčasne, aby bol za pekného po socialisticky, nadiktuje kopu vecí od stola direktívne. A zaplatíme to spoločne všetci.