Archívy kategórie: Nová koalícia

Stranícka politika je o zodpovednosti straníkov

Je plne v kompetencii strany Sme rodina, čo zrobia zo svojím predsedom. Zvyšok koalície môže tak akurát akceptovať výsledky volieb.

Čo by ste chceli? Aby SaS-štandardy boli v celej vláde? Dajte SaS hlasy, aby sme mali 44% a bude mať vláda SaS štandardy.

Podobne, keď Matovičovi vyčítate, aby zamietol v Sme rodina. On má presvedčiť straníkov Sme rodina, aby si urobili so svojím predsedom poriadok podľa štandardov OĽaNO?

To vážne má niekto za Sme rodina robiť domáce úlohy?

Matovič chce mať voľné ruky v koalícii, preto sa rozhodol pre 4-koalíciu a nie pre 3 koalíciu bez Sme rodina. Je to plne na ňom. Tím, že vo voľbách dostal 25%, dostal právo rozhodovať o formáte. Takže v prvom rade si rozmyslite, či od neho chcete iný formát, ako sa on rozhodol. Myslíte, že máte na to vplyv?

Koalícia OĽaNO, SaS, Za ľudí má tesnú väčšinu 78 hlasov. Aj s tým sa dá vládnuť, ale Matovič s podporou 25% si na to netrúfol. Ja to vidím tak, že neverí vo vlastný klub.

Ak chcete aby niekto iný rozhodoval o formáte koalície, musíte voliť niekoho iného.

Ak chcete, aby politici mali sebareflexiu ako nemeckí ministri, čo odstúpili za pol písmenka v diplomovke, musí sa v prvom rade narodiť politická strana plná takých politikov. Potom musí taká strana vyhrať voľby, alebo sa stať súčasťou vládnej koalície.

Všetci by chceli, aby tu bolo Dánsko, ale odrezať si ucho, ani jeden. Veď to vidíte, čo sa tu dialo, akonáhle Fico stvoril podhubie pre korupciu a ďalšie zverstvá. Okamžité využitie kde-kým.

Na Slovensku máme pomerný systém. To znamená, že prím hrá stranícka politika a koaličné vlády sú prevládajúca forma riadenia štátu. Ak nechcete koaličné vlády, musí sa narodiť volebný program s plánom zavedenia väčšinového systému, taká strana musí získať 44% a potom nebudú koaličné, ale jednofarebné vlády.

Tak jednoduché to je. Nevolte súkromné biznis projekty či strany jedného muža, ale ideové a -izmové politické strany. Vždy dostanete čo si zvolíte.

Keď ľudia konečne hodia do šianca Pellegríniho srabácky projekt Smeru 2, nebudú vznikať podobné srabácke projekty Kollárovcov (SaS>Skok), Galkovcov (SaS>DS) , Gašparovičovcov (HZDS>HZD), Beblavcov (OĽaNO>Spolu), premiantov Vašečkov (OĽaNO>KDH>KU>OĽaNO-KU) či Ficovcov (SDĽ>Smer) a podobných, čo sa nedokázali vo svoje strane presadiť a radšej zdupkali na zelenú lúku.

Vyše 8,2% občanov si na 4 roky zvolilo Sme rodina s Borisom Kollárom ako predsedom. Se s tím smiř!

Môžem aj 100x povedať, že malo by sa… A na čo je to dobré? Iste, minimálne to pomôže pripomenúť priateľom v Sme rodina, že ich videnie sveta nie je eticky či morálne správne.

Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu… Ani na ideológiu totálnej etiky a morálky. Takže v slobodných demokratických voľbách sa môžu pokojne o hlasy uchádzať aj ľudia s podivnou morálkou, etikou alebo ideológiou. Za mňa by nemali mať nárok na zvolenie kadejaký objektívni progresívni ružolíci. Ale slobodná demokratická spoločnosť takto nefunguje.

Slobodná demokratická spoločnosť funguje tak, že:

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovädo demagogické. Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete, varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Voľne podľa filmu Americký prezident.)

Sme rodina dostalo vo voľbách 8,2%, takže logicky tu máme 91,8% voličov, ktorí môžu na Sme rodina nadávať, lebo by ich nikdy nevolili.

Nevidím najmenší dôvod sa stretávať s Kollárom, či prijímať účasť na jeho reprezentatívnych akciách, darmo je aj predseda parlamentu. Nevidím dôvod… Podobne ako celý svet nevidel dôvod si podávať ruku a stretávať sa s Kurtom Walheimom, rakúskym prezidentom, vraj klamárom o svojej eSÁckej kariére.

Áno, stretávanie sa na koaličnej rade bude odo dnes poznamenané nedôverou v poctivé úmysly, dokonca aj keď sa Boris Kollár ponúkne, že podá ostatným cukorničku a naleje mliečko do kávy. Veď čo keď to bude náhrada cukru a mlieko bude tak akurát sójové. Priatelia v Sme rodina si to iste nezaslúžia. No v slobodnej demokratickej krajine je to len a len na nich.

A potom na širokej akademickej obci, ktorá tak miluje samosprávne postavenie. Tak nech sa ukáže a pripraví pre vládu návrh zákona na odnímanie titulov. Na rozdiel od Smeráckej vlády, táto vládna koalícia je toho morálne aj ideovo schopná. A v konečnom dôsledku, veď disponuje pohodlnou väčšinou 78 hlasov, aby vyšla vysokoškolskej samospráve v ústrety s podobnou novelou zákona.

Ale trúfnu si na to?

Všetci by chceli raj na zemi, ale prejsť okolo susedovej čerešne bez okoštovania, ani jeden. Ani ja nie.

Share Button

Rozbor návrhu OľaNO k zmene zákona o interupciách (tlač 156)

Obmedzenie prístupu k interupciám – NIE, vynikajúco

Novela neobsahuje žiadne praktické obmedzenia vo vykonávaní interupcií, ani žiadne obmedzenia v právach žien požiadať zdravotnícke zariadenie o vykonanie interupcie. Rovnako novela neobsahuje žiadne obmedzenia pre poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti.

Naťahovanie čakacej lehoty po podpise všetkých papierov – Zle

Ak nejde o bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života ženy, umelé ukončenie tehotenstva sa môže vykonať najskôr po uplynutí lehoty 96 hodín od momentu, kedy lekár zistil splnenie všetkých podmienok na jeho vykonanie

Tlač 156 novela zákona 576/2004 Z.z.

Plne sa zhodujem s Jankou Cigánikovou, našou poslankyňou za SaS, že ide o zbytočné psychické týranie, naťahovanie.

Nové byrokratické pravidlá – Dobre

Zavádza sa asi 15 nových čisto byrokratických pravidiel. Širšie poučenie, ktorého súčasťou má byť zoznam podporných cirkevných a neziskových organizácii. To považujem za skvelé riešenie. Je to naozaj tá časť novely, ktorá je pomocou matkám, ktoré v ukončení tehotenstva videli jediné riešenie a o inom sa nemali šancu dozvedieť.

Súčasne v novele nie je povinnosť kontaktovať tieto organizácie, ani nie je súčasťou zákona zoznam preferovaných organizácii. Riziko, že by rôzne Prolajuf fanatické organizácie hučali do žien je teda eliminované.

Tak isto informácie o sociálnej podpore štátu pre čerstvé mamičky, to je to, čo štát má robiť. Proaktívne ponúkať svoju sociálnu záchrannú sieť. Dokonca si myslím, že táto časť novely by pokojne mohla byť príkladom pre ostatné zákony o hmotnom zabezpečení.

Toto je presne ten správny krok pri prepojení agendy zdravotníctva a agendy sociálnych vecí. Volebný program SaS na to mal celú jednu kapitolu. Je dobré, aby občan odchádzal zo zdravotníckeho zariadenia informovaný o tom, čo mu štát ponúka v sociálnej oblasti v jeho, kvôli zmene zdravotného stavu, zmenenej životnej situácii.

Zásah do ochrany osoby – Neutrálne

Zoznam zbieraných údajov pre štatistiky NCZI sa rozširuje v okruhu informácii o osobe o „situácia v domácnosti“ – to myslím je nad rámec rozumného zbierania údajov.

Kúpime si vynosenie detí – Zle

Navrhuje sa poskytnúť príspevok pri narodení v dvoch častiach. Pvá polovica, 400€, po doložení, že plod má viac ako 12 týždňov.

Po 12 týždni už nehrozí, že matka požiada o končenie tehotenstva, ale naopak, že tehotenstvo bude spieť k pôrodu. Zvyšok, 429,86€ po narodení. To sa mi zdá v rámci kompromisu konzervatívcov a liberálov ako celkom OK.

Navrhuje sa odmena vo výške 3 170,14 eur, ak by sa malo narodiť dieťa s ťažkým postihnutím, alebo dokonca, ak by už počas tehotenstva bolo isté, že poškodenie plodu je tak veľké, že po narodení bude nezlučiteľné so životom.

V prípade poškodenia plodu nezlučiteľného so životom po pôrode, to považujem za absurdné s ohľadom na poznatky dnešnej vedy. Rozumiem náboženskému rozmeru, ale je to pre mňa za hranicou, kde začína už psychické týranie ženy. Lekár, väčšinou dokonca super odborný lekár povie, že to fakt celé nedáva zmysel, ale štát ponúkne 3170€ za vynosenie? Už samotné novina, že plod nemá šancu na život je psychická trauma. Za 3170€ ju natiahneme o 6-7 mesiacov? Prečo?

Kompromis koalície konzervatívcov a liberálov – Vynikajúco

Mohlo to byť fakt veľmi zlé. Stačí si spomenúť na návrh poslanca Vašečku z minulého volebného obdobia. Navrhoval totálny zákaz interupcií na vyžiadanie ženy.

Ešte pred mesiacom to vyzeralo, že Kresťanská únia, sekcia OĽaNO, sa bude snažiť prevalcovať celú vládnu koalíciu. Je príjemné vidieť, že politická kultúra má vo vládnej koalícii silné postavenie. Prebehlo vyjednávanie okolo PVV (voľnosť v hlasovaní v kultútno-etických oblastiach) , verejná prezentácia stanovísk, zas vyjednávanie v koaličnej rade a vznikol dobrý kompromis.

Toto proste je kompromis. Ak chcete, aby sa vrátila čakacia lehota naspäť na dnešných 48 hodín, voľte vo voľbách liberálov zo SaS. Keď budeme mať vládnu väčšinu, zmena zákona je okamžitá. Tak to však dnes nie je. SaS mala vo voľbách 6,2%, PS-SPOLU to prekaučovali, tak vyjednaný kompromis osobne považujem za úspech.

Priraďte si v týchto dňoch vyriešené vrátenie osobných slobôd podnikateľov v obchode (nesprávne označované ako otvorené v nedeľu), tak môžem tento týždeň odznačiť ako skvelý pre liberálov vďaka SaS.

Ja by som ako poslanec SaS za takýto návrh hlasoval. Určite by som podal pozmeňovák, ktorý vyhodí to zbieranie údajov a platbu štátu za poškodený plod, kde je poškodenie nezlučiteľné so životom. Naopak, vrámci dlhodobých sociálnych dávok by som zrovnoprávnil výdavky štátu na inštitucionálnu a domácu starostlivosť. To je ale iné téma, iného zákona.

Pod čiarou: Takto som robil polovicu minulého volebného obdobia rozbor zdravotníckych zákonov. Vtedy ako platený asistent poslankyne Janky Cigánikovej. Poväčšine z takýchto poznámok vzišiel aj draft pre jej prejav v pléne vrámci rozpravy k danému zákonu. Draft, lebo Janka si ho vždy doplnila a vylepšila. V tomto volebnom období budete vídať tieto rozbory v otvorenom priestore na mojich stránkach. Možno vás to presvedčí mi dať v budúcich voľbách hlas.

Share Button

Naša vláda trpí politicky slabými ministrami

Minister by mal byť tým nárazníkom, ktorý pomáha premiérovi byť najobľúbenejšou hviezdou vlády. Keď sa predviedla skutočná politická sila ministra hospodárstva, premiér nemohol strpieť, že by svietil koaličný partner. Ešte vypuklejšie tento kontrast podporuje slabý politický výtlak ministra zdravotníctva, ktorého okolnosti dnes predučujú, aby bol hviezdou-obrom dnešných dní. Ale nie je ani hviezdou VII. kategórie bielych trpaslíkov.

Všetky tie statusy o smart karanténe, denná agenda s odbornou medicínskou stránkou uvoľňovania, to všetko malo visieť na facebookovej stránke ministra zdravotníctva. Mal to byť minister zdravotníctva, ktorý stojí ako politická stafáš vedľa hlavného hygienika či člena krízového štábu a hovorí: „Pozrite, akých skvelých ľudí mám v tíme.“

A naopak, mal to byť minister zdravotníctva, ktorý pomocou záštity premiéra, oznamoval na hraniciach spustenie smart karantény. A v nasledovných dňoch mal minister zdravotníctva vlastným telom a funkciou odrážať negatívne reakcie tak, aby premiér, zosobňujúc vládu ako celok, bol stále za pekného a nedopadlo na neho zrnko negatívnych emócii.

Áno, premiér potrebuje v takejto zdravotnej kríze benefit, že má koho odvolať v politicky správnom momente. To je proste riziko ministra zdravotnícka v každej kríze, kde hrá primárnu úlohu prevencia.

Všimli ste si, ako zamával s ministrom hospodárstva pri brzdení uvoľňovania a ako vláda ako celok získala politické body? Samozrejme, voči inostraníkovi mal asi menej zábran, ako voči vlastnému nominantovi.

Tento text je o politickom rozmere vládnutia. Tam je pre ministra naozaj jedinou istotou, že o 23:00 môže povedať, že v ten deň ešte nebol odvolaný, takže má za sebou úspešný deň. Obzvlášť počas takej krízy, akou je umieranie ľudí na infekčnú chorobu.

Dôsledok jednomužového a ideovo roztriešteného OĽaNO je vymenovanie nepripravených, vlastne úplne náhodných, ľudí do politických funkcii ministrov. Premiér dnes robí politickú prácu svojich podriadených.

V prípade niektorých ministrov aj preto, že sú zamestnaný svojou vlastnou politickou agendou a zachraňovaním svojej úplne elementárnej politickej reputácie. Potom im samozrejme ani len neostáva čas na riešenie politických úloh rezortu a naplnenie tej správnej politickej pozície v hierarchii vlády.

My manažéri veľmi dobre poznáme to manažérske pravidlo:

Buď to robím, alebo to riadim. Ak to robím, tak potom kto riadi mňa?

Ak dnes robí politickú prácu ministra zdravotníctva jeho šéf, kto riadi, kontroluje a prípadne vyhodí za neschopnosť premiéra? Lebo jedno je dnes isté – šéf našej vlády sa utápa v politickej operatíve, ktorú nevykonávajú jeho vlastní podriadení. Ak pri tom urobí chyby, už nie je kam hodiť nižšie politickú zodpovednosť, nemá koho odvolať a teda ani nemá kde vziať stratené reputačné politické body pre celú vládu. A to už začína dopadať aj na nás v SaS, jeho koaličného partnera. Veď to poznáte. „Vy v tej vláde…“

Navyše, keď my v SaS, čo máme vo svojom rezorte školácku naivitu za sebou už 2-3 roky, upozorníme šéfa, ktorý vykonáva prácu svojich ministov, logicky to berie premiér osobne. Ak by ministri robili sami, rozprávali by sme sa s nimi, kritizovali by sme ich. Premiér by bol za pekného, lebo dokázal sprostredkovať diskusiu koaličných partnerov a priviesť na svet z dvoch dobrých konkurenčných riešení jedno, ešte lepšie pre Slovensko. A s ním celá vláda.

Bol by skutočne politický manažér.

Bez nárazníku, v podobe politickej zodpovednosti ministra, prichádza pre premiéra náhradný nárazník – barlička alibizmu a slová: „To hovoria odborníci a ja sa riadim slovami odborníkov“. Akurát to má jednu chybu. Tí odborníci nemajú žiadnu politickú zodpovednosť danú demokratickými nástrojmi zastupiteľskej demokracie. Odborníci majú jedinú zodpovednosť a to voči vedeckej pravde. Akurát, že sa potom v takom sterilne vedeckom prostredí nedá žiť. Politická zodpovednosť si nakoniec nájde cestičku, pozviecha sa z prachu a udrie bez kontroly na, pre koaličné zoskupenie, najnevhodnejšom mieste a v najnevhodnejšom čase.

Snáď tento kritický text pomôže našej koaličnej vláde sa zamyslieť nad politickým rozmerom svojej práce a ministri nájdu poučenie, že musia dokázať naplniť svoj politický priestor. Ak sú teda vôbec schopný nejakej politickej aktivity a ak sú vôbec schopný si svoj politický priestor obhospodarovať. Je dobré ak je minister aj odborník. No hlavne to musí byť politik.

Ostáva mi len nádej, že s úlohami rastú kádre.

Share Button