Kade-kto by zakázal kadejaké šatky a to teda nie, to teda pŕŕŕ´! Moja starká nosila celý život šatku a v jej mene som na strane liberálneho prístupu – nech si nosí na hlave kto chce a a akú chce pokrievku.

Mám jedinú požiadavku – otvorená tvár a otvorené ruky.

Keď sa niekto hanbí, keď sa niekto chce chrániť pred doliezavými pohľadmi, nech si oblečie aj jutové vrece na seba. Dobrovoľne.

Platil som onehdá v Nemecku pri pokladni a keď som sklopil zrak k pokladníčke, pozerám, že má na hlave šatku.  Usmial som sa na svoju starkú – asi tak nejako som si ju predstavoval za mladi. Bol som tej mladej kočke vďačný za tento obrázok.

Áno, čo by som to nepriznal, po chvíli som sa na ňu pozrel ako na exotiku. Je to exotika. Všetci nosia rifle len ja menšetráky, aj ja som exotika.  Chce to len zvyknúť si.

Keď som pracoval ako šéf lekárne, mal som kolegu z Nigérie. Jasné, že to bola pre mňa tak 2-3 týždne exotika. Aj som sa mu ospravedlnil, že je to pre mňa fakt nezvyklé vídať denno-denne černocha. Po troch týždňoch som sa pri spoločnej ceste na obed zabával na tom, ako sa po nás iní obzerajú ako na exotiku. Obaja v bielom pracovnom.

Zvedavosť je dobrá. A keď musíte vedľa seba žiť, tak si zvyknete a ani sa vám tá exotika už nezdá exotickou.  Veď vám to už roky hovorím: Najlepšia odpoveď je, že tu s nami normálne žijú.

V ČR majú teraz taký škandálik. Súd potvrdil, že riaditeľka školy bola oprávnená požadovať od študentky, aby v škole nenosila na hlave šatku. No nahneval som sa. Za svoju starkú.

Aj za svoju manželku – v pražskom metre je prievan a tak rada nosí takú veľkú šatku na hlave. A moje decká z nejakého dôvodu ako super módny výstrelok taký ten arafatov šňuptichel okolo krku. (Veď viete, ako sa bol býval bol Jásir oblizoval s Gustom.)

V mene svojej totálne konzervatívnej katolíckej starej mami ma to vytočilo.

V nedeľu dávali Bielikov film Varuj! Všetky ženy tam mali šatky. Teda, všetky na Slovensku. Tie v Amerike mali na hlave úplne iné pokrievky.

Pred vyše rokom som bol v Sarajeve. Na ulici naširoko-naďaleko baby v krátkych sukniach. V dlhých sukniach. Za tie hodiny, čo sme sa motali po starom meste a bazáre sme stretli dve, slovom dve viac ako zahalené. Každý si tam chodil od synagógy okolo mešity až po katedrálu ako len chcel oblečený.

Tak to je priatelia, na oplátku samozrejme očakávam, že aj vo väčšinovo muslimskej krajine si budem môcť a každá žena rovnako, obliesť čo sa mi len bude páčiť a nikomu to nebude divné. Áno, budem za exotiku.

Chvíľu a potom si zvykneme.

To je to, čo robí Európu Európou. To je presne to, za čím podaktorí odniekiaľ utekajú. Za slobodou sveta, za slobodou ľudí.

Vždy sa budem biť za to, aby si mohol každý zastávať aj svoje väčšinové názory a každý iný zas svoje menšinové názory.

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické. Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete, varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Voľne podľa filmu Americký prezident.)