Vyradenie inkontinenčných pomôcok je absolútnym nepochopením solidárneho systému. A na dôvažok, čo je možno ešte horšie, nepochopením elementárnych zdravotníckych postupov.

Pacient ktorý lečí denno-denne je najslabšou časťou našej spoločnosti. Sme v 21. storočí a je našou absolútnou ľudskou povinnosťou takémuto človeku pomáhať. Tým, že sa spoločne, formou solidárneho poistenia, skladáme na pomôcky, ktoré zásadným spôsobom humanizujú a uľahčujú často posledné etapy ľudského života, týmto sa spoločne podieľame na lepšej spoločnosti.

Podieľame sa na ľudskosti. Každý jeden z nás.

Pomáhame navyše aj príbuzným či profesionálom, ktorí sa bezprostrdne o denno-denne ležiaceho pacienta starajú. Uľahčujeme každodenné problémy nie len chorému, ale aj vysoko produktívnym príbuzným. Spoločne, celá slovenská spoločnosť formou solidarity.

VšZP po tom, ako účtovnými harakiri a zmluvami s tetami Ankami, kadejakými Kockami a Hranolmi… Po tom, ako sa nikto absolútne nezaujíma o maržu na špeciálny materiál… Po tom, ako sa roky nezaujíma o individuálne zmluvy z vybranými poskytovateľmi…

Po tom všetkom navrhne VšZP ako ozdravný plán prestať hradiť zo solidárneho poistenia inkontinenčné pomôcky.

Odborný aspekt

Ležiaci pacient je dlhodobý pacient. Je to stabilný stav. Je to chornický pacient. Príčina stavu je viac menej nemenná, primárna choroba, ktorá ho pripútala na lôžko sa stala súčasťou života.

Preležaniny sú hlúpa a zbytočná vec! Nie sú vyvolané ani primárnym ochorením. Nie sú ani ďalším štádiom. Sú, až na zriedkavé výnimky,  totálne absurdným zlyhaním starostlivosti.

Navyše –  preležaniny sú akútne ochorenie. Sú život ohrozujúce. Preto sa musia riešiť akútnymi prostriedkami. Všetky prostriedky liečby akútnych ochorení a stavov sú samozrejme súčasť plnej úhrady zo solidárneho zdravotného poistenia.  Pre našu spoločnosť sú to plne hradené prioritné choroby.

V prípade liečenia akútnych stavov sú samozrejme už všetky lieky, pomôcky, zdravotný materiál plne hradený zo zdravotného poistenia.

Tak čo tu chce VšZP šetriť? Na dvoch plienkach ušetrí a potom bude platiť 10-dňovú plnú palbu lekár, sestra 2-3 ošetrovateľky, špeciálny obväzový a masťový materiál?

Alebo si niekto vo VšZP myslí, že je dobré nechať nášho suseda, nášho spoluobčana ležať v sračkách až kým mu kyselina močová nezožerie kožu?

Už len jednou vetou

Ďalšie medializované body vraj ozdravného plánu už okomentujem len jednou vetou.

Možnosť nemusieť uzavrieť zmluvu s akoukoľvek lekárňou absolútne nič nerieši.  Keď sa do reťaze pacient-choroba-diagnóza-lekár-recept-lekáreň-úhrada poisťovne dostane lekáreň, je už dávno o nákladoch pre VšZP rozhodnuté. Lekár vystavil recept.  Lekárne nie sú zdrojom nákladov, keby ich bolo aj 1000000 alebo len 4 na celom Slovensku.  [disclaimer – autor tohto textu je lekárnik]

Ošetrovateľstvo rieši problémy prostredníctvom najlacnejších prostriedkov v danom segmente. Nie drahý lekár a ale lacnejšia sestra.  Nie vybavená nemocnica, ale domáce amatérske prostredie.

Dietetické potraviny sú predchádzaním prechodu chronických stavov do akútnych zlyhaní orgánov.  Udržujú pacienta vo vysokej produktivite pre spoločnosť.

Zníženie prirážok v liekovom reťazci je samozrejme prvý nápad, lebo je to jediná prirážka v medicíne, ktorá existuje zákonom ukotnevá. Štát absolútne nenastavil reguláciu cien špeciálneho zdravotného materiálu a nastavenie marže na výkony by bolo v rozpore s „paškovinami“. Za 10 rokov režimu Róberta Fica.

Záver ako prvý imperatív

VšZP je tou poisťovňou, ktorá v systéme pluralitného zdravotného poistenia vždy musí existovať. Je to štátna poisťovňa, ktorá okrem iných úloh má plniť úlohou záchrannej poistky. Keď iné – súkromné – poisťovne svojim debilným hospodárením skrachujú, vtedy má zabezpečiť, aby na prechodnú dobu pokryla solidárnu starostlivosť za občanov, ktorých zradila hlúpo hospodáriaca súkromná poisťovňa.

Dnes sme svedkami, že VšZP robí všetko preto, aby ju v septembri opustilo čo najviac poistencov a títo prešli do Unionu alebo Dôvery.

Pamätáte si na vlhký sen Róberta Fica o jednej štátnej zdravotnej poisťovni?