Položili ste si otázku, kto je to Slovák? Položili ste si otázku, kto že sme to my, občania Slovenskej republiky? Vraj národné záujmy… Vraj štátotvorný národ… Vraj občania Slovenskej republiky…
Do roku 1918 sme boli storočia súčasťou multinárodného Rakúsko-Uhorska. Vraj až 1/4 Viedenčanov neboli Rakúšania. Pardón, čo to trepem, žili vo Viedni a neboli Rakúšania? Nezdá sa vám to divné?
Zatiaľ som robil poriadny genealogický výskum len vo vetve môjho otca. Niekde sa to človek naučiť musí a tak nejako som tušil, že v tejto vetve sa nestratím. Všetci predkovia sa motkali v Žiarskej kotline, ešte že boli tie kroje. Až do siedmej generácie samý kováč či kováčsky pomocník. Odtiaľ evidentne pochádza to naše priezvisko.
A potom si môj otec vzal moju mamu. Východ Slovenska, juh Východného Slovenska, Miškolc. A to som ešte nič neskúmal, len zaznamenal listinné dôkazy a spomínanie. Rakúsko-Uhorsko ako vyšité.
Švagrinej deti? Z jednej strany Slováci šmrncnutý Maďarskom, z druhej strany Slováci šmrcnutí, a tu to začína byť superzaujímavé, šmrncnutí Slovákmi z ktorých rok 1919 urobil Poliakov.
A nebude to jednoduchšie. Moja dcéra mi komplikuje život (krížovkársky rébus: komplikuje vám život na 5 písmen) už niekoľkým rokom s Čechom. Keby s Čechom! To je liberečák a u tých nevieš ani generácie ani hodiny, kedy skončíš v genealogickom výskume niekde pri Rostocku. Možno tam žijú vedľa neterí a synovcov mojej mamy.
Sedím za klávesnicou v Prahe.
To všetko napriek a totálne pacifisticky počas obdobia, feudalizmu, národného buditeľstva a železnej opony. Období charakterizovaných brutálnym dôrazom na hranice. Počas obdobia brutálneho delenia európskeho kontinentu na drobné administratívno-ekonomické útvary.
Slovenská republika je administratívno-ekonomický útvar. Už najmenej 2000 rokov a pokojne by som povedal, že aj viac. Občas len od Tatier k Malému Dunaju, občas od Haliče po Terst. Nič viac a nič menej. Administratívny a ekonomický útvar.
Konečne po tisícoch rokov vývoja ľudskej spoločnosti sa nám podarilo zjednotiť administratívno-ekonomické hranice s hranicami geografickými. Jeden kontinent – jedny pravidlá spolužitia. Slovensko od Helsiniek po Gibraltar a občas aj ďalej.
Nie je to ešte dokonalé, sme na ceste. Chápem, že po tisícoch rokov je to v skutku zmena. Chápem, že zmenu takto dlho zažitých zvykov nie je len tak jednoduché pochopiť.
Národné záujmy v 21. storočí? Hranice administratívnej Slovenskej republiky? Ty vole, súťažíš o zlatú mrežu svojej cely v hitparáde o najvtipnejšieho nácka?
Som Európan, obyvateľ tejto planéty. Preto mi srdce plače pri pohľade na každé Božie dieťa, ktoré umrelo len preto, že nejaký iný človek chcel.
Všimli ste si? Čím sa príslušník rodu Homo Sapiens má ekonomicky a pocitovo lepšie, tým sa menej množí. Toto je riešenie! Čím sa budeme mať na tejto planéte lepšie, tým sa budeme menej množiť. My, čo sme predbehli v životnej úrovni dobu a zvyšok planéty, si tak ochránime svoje pohodlie.
Udržovať hranice, bombardovať samozvaných samopaľníkov, to sú isto účinné postupy. No nie sú udržateľné. V jeden moment príde čas na spoluprácu, na lásku, na zvedavosť.
Viete priatelia, naozaj nevidím jediný dôvod, prečo by sa v Sýrii, Bangladéši, Novosibirsku, Čečejovciach či Kongu nedalo žiť ako na území Nemecka. Hranica je len debilná čiara a nemajte radi ľudí, ktorí ju neustále kreslia. Pracujme na tom, aby hranice po čase stratili zmysel. Tak, ako sa nám to podarilo v Európe.
Nemajte radi ľudí, ktorí v mene svojho vlastného pohodlia, vyrábajú skutočné problémy svojmu okoliu. Pracujme na tom, aby problémy neboli na celej planéte. Tak, ako sa nám to podarilo v Európe. Za trochu nepohodlia ani pán farár nič nepovie.
