Archívy značky: utečenci

Žiadosť o azyl rozhodne nie je "právo usadiť sa"

Zamieňame právne kvalifikácie a dôsledky prichádzajú.

10:24 Východnú stanicu (Keleti pályaudvar) v Budapešti na neurčitý čas uzatvoria. “Stanica nebude prijímať ani vypravovať vlaky, žiadame vás, aby ste ju opustili,” vyhlásili ampliónom. Utečenci zatiaľ nevedia, čo sa deje – oznam totiž zaznel iba v maďarskom jazyku. Stanica je plná migrantov, ktorí si kupujú cestovný lístok na medzinárodné vlaky Railjet prevádzkované rakúskymi železnicami. Prítomných je aj množstvo policajtov.  (Index.hu) Zdroj: Východnú stanicu (Keleti pályaudvar) v Budapešti na neurčitý čas uzatvoria…. – Denník N

Nakoniec vraj stanicu zas otvorili, no utečencov do vlaku nepustili. Zdá sa, že štipka zdravého rozumu občas zabojuje o život.

Prvým vstupom na pôdu EU sú za vodou, teda vo vnútri bezpečnej EU plnej mieru a blahobytu a napriek tomu len putujú a putujú za zelenšou a zelenšou a zelenšou trávou.

Až sa pýtam, či keď doputujú na Severný pól, či pochopia, že už by bolo dobré sa aj niekde zastaviť. Po zelenej hranici sa voľne korzuje a na oficiálnych priechodoch neexistuje žiadny štátny úradník, ktorý by okamžite zbieral všetkých, čo zabúchajú na oficiálnom hraničnom priechode.

Tak znovu:

Nie, naozaj nejde o “spôsobnú”  a “disciplinovanú” emigráciu rozloženú v čase a priestore. Tak ako bola , s výnmkou rokov 1956 a  1968/69, emigrácia so socialistického tábora do západnej Európy. Na tú mali “západné” krajiny systém s dostatočnou kapacitou. A už vonkoncom nejde o využitie “práva usadiť sa”, ktoré využilo v prvý rokoch 21 storočia po vstupe do EU obyvatelia EU (vrátane mňa). Tolko k technike presunu más z Afriky a Ázie.

Zdroj: Sťahovanie národov nie je ani emigrácia ani právo usadiť sa | M+M+M+M (4M)

Ale čože, už 14. septembra  sa zíde Rada EU – ministri vnútra a možno sa začne aj niečo diať vrámci spoločnej EU politiky. Bude to prvé stretnutie, takže ako starý lekárnik som presvedčený, že na použiteľné riešenia ešte ani zďaleka nedôjde.  Optimista vo mne nateraz ešte spokojne spí.

Pritom toto nekonečné putovanie a putovanie a putovanie je len dôsleledkom ignorácie prostého faktu. Jedna nedeliteľná EU-imigračná politika.

Ak má naozaj Schengen fungovať ako jedno vízové územie, musia aj všetky utečenecké tábory na území Schengenu patriť do kolektívnej správy EU. A keď myslím všetky, tak myslím naozaj všetky. Utečeneckú politiku by nemali financovať ani jedným centom či halierom či peny jednotlivé krajiny EU. Utečenecké tábory má kompletne financovať zo svojho  rozpočtu Európska únia. Tým sa zabezpečí absolútna solidarita jednotlivých krajín medzi sebou. Áno, asi Taliansko a Španielsko či Malta prídu o najväčšie kusy územia, pretože tábory majú svoju veľkosť. No absolútne sa eliminuje riziko, že sa na utečencov zabudne pri vnútroštátnych politických ťahaniciach. Rozhodne sa utečenci z Afriky nestanú hlúpou predvolebnou agendou nejakej nacionalistickej straničky zo Sicílie alebo z Budína. Tým sa zabezpečí, že vnútrozemské krajiny sa poctivým dielom zapoja do financovania utečeneckých táborov. Tiež sa prestane diskutovať o nejakom presúvaní utečencov hore-dolu po Únii.  Maximálne z jedného plného tábora do iného, pričom nech už budú prespávať pri čakaní na repatriáciu v Mimoni alebo niekde na Sicílii, je úplne jedno. Všetky sú pod správou EU. A na území nikoho/EU.

Zdroj: Pozemok utečeneského tábora treba previesť do pôsobnosti EU | M+M+M+M (4M)

Ale veď čože, ešte sa nevyčerpali všetky debilné riešenia. Na tie použiteľné ešte len dôjde. To keď sa krajiny so zelenšou trávou naštvú. Tak ako sa trošičku naštvalo Rakúsko a hupkom sa na druhý deň našlo 200 utečencov vo vlaku na južnej Morave. po tom, ako sa Slováci pozerali na druhú koľaj.

Pozrite sa priatelia, je to už len na vás. U mňa si to môžete kedykoľvek prečítať a inšpirovať sa. Zvykol som si, že keď dôjde na moje slová, zvyčajne už pri tom nie som.

Share Button

Namiesto tony ľudskoprávnych paragrafov odpovedajte jednoduchým ľuďom na jednoduché otázky

Dostal sa mi na monitor text od človeka, čo pôsobí v Osle ako poradca pre Nórsku organizáciu pre žiadateľov o azyl. Ktorý je spoluautorom nedávnej štúdie o nórskom imigračnom detenčnom systéme, ktorá priamo viedla k úspešnej strategickej litigácii pred Nórskym ústavným súdom. Ktorý vyštudoval medzinárodné právo (LL.M) a teóriu a prax ľudských práv (M.Phil) na Univerzite v Osle a medzinárodné vzťahy (M.A.) na Univerzite v Nikózii.

Čítam, čítam a furtom mi niekde vzadu v mozgvni niečo pobehuje a nie a nie mi to prísť do klávesnice. Len sa to tam vzadu obšimieta, ale že by huplo do klávesnice, to nie.

Ale nakoniec som zahrkal a vypadlo: „Tona oduševnelosti a ani len gram použiteľnosti v celom tom texte a rovnako aj v ostatných 4 textoch slovutného právnika.“ Plus niekoľkonásobný útok ad hominem. Plus zámena Rady Európy (ako kontinentu – ktorá nie je orgánom EU) s Radou Európskej únie (schôdza odvetvových ministrov krajín EU – podstata riadenia EU). Ale to už nie je také podstatné.

Ale hej, argumentačná sila tam isto bude. Paragrafy cituje len taký džez.

V európskom kontexte je právo utečencov na ochranu medzinárodno-právne zakotvené nielen v Ženevskej dohode ale aj v článku 18 Charty základných práv Európskej únie. Prístup k azylovej procedúre je navyše garantovaný v článku 3(1) nariadenia EÚ známeho ako Dublin III. Právo nebyť otočený od hranice na smrť alebo mučenie (známe pod francúzskym právnym termínom ako non-refoulement), je garantované, okrem iného, pod článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Ako objasňuje UNHCR a judikatúra Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, zásada non-refoulement platí aj extra-teritoriálne. Akékoľvek exekutívne alebo legislatívne rozhodnutie v rozpore s ľudskoprávnym minimom môže byť v Európe napadnuté na súde, ktorý ho môže zrušiť. Ako relevantný príklad možno uviesť prípad Hirsi Jamaa a ďalši verzus Taliansko, ktorý rozhodol Európsky súd pre ľudské práva v roku 2012. V tomto prípade si talianska vláda myslela, že so zásadou non-refoulement vybabre ako to údajne robí Austrália, ktorá je poslednou západnou demokratickou krajinou bez listiny základných ľudských práv. Zdroj: Sloboda a Solidarita: utesniť hranice a poslať ich do Afriky

Výsledkom dnes platných paragrafov so super delikátnym prístupom k ľudským právam je, že po EU a po Schengenskom priestore sa bezprízorne potuluje niekoľko desiatok tisíc ľudí bez dokladov, bez jedla a bez strechy nad hlavou a detí, ktoré nechodia do školy. Po zelenej Schengenskej hranici korzujú tisíce ľudí a…. A nič.

Sú za vodou, teda vo vnútri bezpečnej EU plnej mieru a blahobytu a napriek tomu len putujú a putujú za zelenšou a zelenšou a zelenšou trávou. Až sa niektorí pýtame, či keď doputujú na severný pól, či pochopia, že už sú v bezpečí.

Pretože rovnako zakrútené paragrafy má aj dohoda o režime na vnútorných hraniciach v Schenhenskom priestore a aj o nedotknuteľnosti môjho príbytku. Aj povinnosť posielať deti do školy, aj mať doklady a adresu. A… A nič.

Výsledkom všetkých tých paragrafov, ktoré ocitoval čistý zástanca práv utečencov je, že dotyčný poradca pre Nórsku organizáciu pre žiadateľov o azyl popísal niekoľko desiatok odstavcov, ktorým neporozumie 98% jeho vlastných obdivovateľov.

Vyzývam všetkých múdrych, aby sa vyjadrovali jasne a zrozumiteľne! Tak, aby to pochopilo aj 10 ročné decko. Aby to pochopila učňovská mládež. Aby to pochopili aj inžinieri.

To je pekné, že pomocou 15 dlhočizných odstavcov ukáže aký je Sulík debil. No mám pocit, že dotyčnému poradcovi išlo hlavne o to, aby pomohol nejako formovať našu spoločnosť. Aby pomohol tým utečencom. Že dokáže právnickým jazykom, že je celá SaS totálne mimo, to na vnímaní utečencov ako brutálnej hrozby pre záhradkársku osadu na hornom Ponitrí nič nezmení. Možno je to smutné, ale to sú fakty.

A či chceme alebo nechceme, stále tu je demokracia. Nech je demokracia akokoľvek nedokonalá, keď ju raz máme, musí platiť. Ak existuje zhoda na tom, že občania Slovenska, priamo či nepriamo, rozhodnú o tom, kto bude na Slovensku žiť, nemôže a ani nesmie existovať niečo ako prirodzený nárok na život na Slovensku pre utečencov. Môže existovať len právo, ktoré (priamo alebo nepriamo) udelili existujúci občania.

Listina nám hovorí, že ich musíme zachrániť. Ale právo aby tu žili? Utečenci nie sú občania EU s „právom usadiť sa“, ktoré sme ako občania Slovenska priamo alebo nepriamo udelili všetkým občanom ostatných krajín EU v momente vstupu.

Dnešným problémom ani slovenskej ani vyšehradskej nie to vyšegrádskej spoločnosti nie je formálnosť Dablinu III.

Dnešným problémom slovenskej, pražsko-vyšehradskej a možno aj celej poľsko-česko-slovensko-maďarskej spoločnosti je, že nevieme čo bude potom, ako ich zachránime pred hladom a dažďom. 

Takže, keď už sa tak strašne vyznáte v tom, ako funguje správne celý ten imigračný proces, ako to všetko spraviť, aby to bolo v súlade so všetkými Listinami práv a slobôd, takže keď ste teda taký múdri…

Takže mám tu 4 jednoduché otázky:

  1. Ako dlho bude trvať, kým bude azyl udelený/zamietnutý tím, čo ich našli 31.8.2015 v dodávke pri Žiline?
  2. Koľkým z tých čo včera prešli Srbsko-Maďarskú hranicu bude udelený a koľkým zamietnutý azyl/pobyt/ochrana v Maďarsku?
  3. Čo budú jesť a kde budú bývať tí ľudia počas azylovej procedúry?
  4. Čo sa stane s človekom, ktorého azyl bude zamietnutý? 

Sú to jednoduché otázky. Odpoveď na ňu potrebuje 50-70% populácie v EU a v Schengenskom priestore.

Opakujem: Dnešným problémom slovenskej, pražsko-vyšehradskej a možno aj celej poľsko-česko-slovensko-maďarskej spoločnosti je, že nevieme čo bude potom, ako ich zachránime pred hladom a dažďom s tými desiatkami tisícov dnes bezprízorných hladných ľudí bez strechy nad hlavou.

Viete o čo mi ide?

Typicky ak niekto chce spochybniť požiadavku na „utesnenie hranice“ musí byť schopný aj za súčasného stavu na Schengenskej hranici odpovedať na otázku číslo 2.  Viete to?

Typicky, ak niekto chce rozporovať požiadavku na záchytné tábory na Africkom kontinente, musí byť schopný odpovedať na otázku číslo 4. Ako dlho ešte bude ma území Schengenu/EU, teda aj Slovenska? Viete to?

Typicky, ak niekto chce rozporovať xenofóbne názory, musí byť schopný odpovedať na otázku číslo 3. Ale keď nevie odpovedať na to, ako budú pokryté ich základné životné potreby z Listiny, ako môže vyvrátiť obavu, že si sami pôjdu hľadať jedlo do záhradkárskej osady na hornom Ponitrí?

Ale čo je najhlavnejšie, odpoveď potrebuje 100% tých, čo dnes kráčajú Srbskom za svojim snom o zelenšej tráve v Nemecku.

Pretože bez odpovede na otázky týkajúce sa toho čo bude potom sa mnohí boja začať zachraňovať. Ja viem, je to od nich hlúpe, mali by predsa bez ohľadu na následky hlavne ten holý ľudský život…

Nuž, moji spoluobčania nie sú dokonalí. Tak im musíte pomôcť.

Ak nie ste schopní odpovedať na takéto elementárne otázky, ktoré kladie učňovská mládež, môžete sa milí ochrancovia práv utečencov aj roztrhnúť od oduševnelosti. Vaše osobné 25 hodinové nezištné nasadenie pre tú najušľachtilejšiu vec na svete vyjde totálne navnivoč. Jazyku vášho kmeňa nikto nerozumie.

Prezident začal.

Aj pápež sa vyjadril jasne.

Share Button

Kým zvoláte "Ukrižuj!" musíte ponúknuť pomocnú ruku

Zločinec ako zločinec… Alebo myslíte, že nie? Aj ten čo si vymýšľa rozprávky aj ten čo kradne po meste. Nemienim hodnotiť obsah textov, ktoré brýzgajú na neprispôsobivosť imigrantov. Na zhodnotenie sú len a len miestne úrady, polícia a súdy. Na zhodnotenie sú len individuálne prípady konkrétnych jednotlivcov.

To je ten dôvod, prečo vo svojom trojbodovom programe hovorím, že treba oddeliť tých, čo len prečkajú, kým bude u nich bezpečno od tých, čo naozaj prejavia jasný záujem o život v Európe. A keď hovorím, že treba oddeliť tých, čo sa chcú zapojiť do práce v tábore, na svojom okolí, na práci v mestečku, kde sú ubytovaní, hovorím presne o tej pomocnej ruke, ktorú musíme podať.

Oni sami sa tak rozhodnú či tu s nami naozaj chcú žiť. Či naozaj chcú žiť ako Európania. Oni sami začnú rozhodovať o svojom osude. Pod našou kontrolou.

Nechcete? OSN-davka-jedla a stanový prístrešok, ako by ste boli kdekoľvek na tejto planéte.

Chcete? To je super, aj my budeme mať z vašej práce úžitok.

Je dôležité, aby nikto nemal žiadne výčitky svedomia a rovnako je dôležité, aby sme mali z imigrácie obojstranný úžitok. Oni z lepšieho života a my domorodci zo zveľadenia našej Európy.

Ale robíme vôbec niečo?!?

Bol im niekto vysvetliť ako sa žije v Európe? Aké sú zákony? Ach jo, mám to citovať z predchádzajúcich článkov? Všetko to tam je čo treba spraviť.

Tak priatelia, keď zas budete hovoriť, že vám kde-kto berie prácu, poobzerajte či to, čo robia imigranti naozaj chcete robiť. Či na to naozaj máte vôbec kvalifikáciu. Áno, je jednoduché povedať, že máme 10-15% nezamestnanosť. Ale naozaj máme voľné pracovné miesta? Naozaj je to tak, že ste utekali za zamestnávateľom a pred dverami vás predbehol imigrant? 

Naša nezamestnanosť nie ej spôsobená tým, že je veľa uchádzačov. Dnešná nezamestnanosť, 10-15 rokov po reštrukturalizácii socialistického hospodárstva, je spôsobená tým, že sa nové pracovné miesta netvoria. Je to tým, že aktuálny priemysel a služby robia taký obrat, že nie sú potrební noví zamestnanci.

Mimochodom, ja vám to neverím už 25 rokov. Toľko mi „skúsenejší“ v mojej profesii hovoria, že už už za 2 roky bude na trhu práce dostatok farmaceutov. A stále je nás málo.

Takže vám hovorím, ako som odpovedal jednej cigánke, keď ma v roku 2001 (živo si to pamätám) za tárou v Prahe ohodnotila: „Ta Slovač je snáď všude a bere mi práci.“ Ja je na to: „Dajte tie dve deti, čo sa vás držia študovať farmáciu a ja pôjdem domov.“

Preto vo svojom trojbodovom zozname úloh pre nás pri riešení imigrantskej výzvy je zásadným bod „ich deti do školy a okamžite a hneď“.  Potom, keď ich deti vylezú zo škôl, po tom, keď oni vylezú z rekvalifikačných kurzov, potom o 2-5 rokov vám budú naozaj títo dnešní imigranti brať prácu. Nie dnes ani zajtra.

Máte zásadnú výhodu – viete jazyk, ste tu doma, viete, že príde konkurencia o 2-5 rokov. Máte šancu sa na to pripraviť.

A príde vôbec tá konkurencie?

To je dôvod, prečo vo svojom trojbodovom zozname úloh pre nás mám, že musíme my EU robiť svetovú politiku. Aby bolo čo najskôr tam u nich bezpečno. Aby sme ich mohli poslať domov čo najskôr. Aby tam u nich doma vyrastali nové firmy do ktorých potom budeme my môcť chodiť na stáže, na trvalé manažérske pozície, aby sme im ich pomohli založiť.

Veď ani Rusko, po tom ako sme naň uvalili embargo, nie je schopné manažovať a vyrábať autá tak efektívne ako my v EU. Afrika a blízky východ by mohol byť skutočne veľký trh. Aj pre naše pracovné sily.

Tri jednoduché úlohy stoja pred nami:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
  2. Administratívna analýza
    1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
    2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
    3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
  3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Alternatívou je len to, že sa budeme nacisticky pozerať na opačnú stranu ulice a dúfať, že sa tie tisíce utečencov sami od seba vyparia. Tak ako sme dúfali v 1938. A no sa skutočne vyparili.

Áno, som dostatočne tvrdohlavý, aby som vám to každý deň pripomínal. Desiatky tisíc ľudí sú bezprízorne na ceste Srbskom.

Share Button