Archívy značky: potraviny

Brusel zakáže fosfáty a je z toho razom útok proti multi-kulti kebabu

Tak sa nám rozhorel ďalší spor o to, či má Brusel zakazovať kebab.

Darmo budem hovoriť o tom, že na zdravotníckom výbore Európskeho parlamentu hlasovalo 32 proti 22 členom za akúsi špecifickú formu obmedzenia používania anorganických fosfátov v potravinárstve. Ak ste akokoľvek proti, je to útok na úspešný projekt EU. A to sa predsa nesmie.

Vo co gou fosfáty v potravinách článok chystám pre svoj profesionálny lekárnický web, nateraz len ocitujem krátku charakteristiku:

Keď sa kedysi porážali zvieratá a mäso za tepla spracovávali, bol v ňom prirodzený fosfát, ktorý viazal vodu a nebolo treba pridávať nič. Lenže v priemyselnej veľkovýrobe sa mäso spracúva najskôr 48 hodín po porážke, fosfát sa medzitým odbúra a do výrobkov ho musia pridávať.

Source: Klamstvá o potravinách! Kŕmia nás hnusom, tvrdí človek z brandže

Takže späť k politickej rovine – hnusný Brusel zakáže fosfáty a je z toho razom útok proti muli-kulti kebabu. Také klasické v spoločnosti dnešných dní.

A ja som rázne proti! Proti tomu, aby sa šírili hovadiny! Som proti tomu, aby bola EU socialistická!

Tak sa poďme pozrieť najprv na tie hovadiny, socializmus z toho vyplynie akosi automaticky. Socializmus má k hovadinám totiž naozaj blízko.

Na jednej strane máme:

Chci aby co si strkám do žaludku byla moje věc. Ne aby o tom plošně rozhodoval někdo cizí.

A na druhej strane:

Tady jde o fosfáty, ne o kebab. Sporná a zřejmě škodlivá konzervační látka – vám přijde jako hloupost o tomto diskutovat? Je vám jedno co si strkáte do žaludku? (zaznelo na FB)

A viete čo je najhoršie? Že aj tí, čo by chceli dať veci na pravú mieru sa dopustia ďalšej podpory socializmu.  Ako po šikmej ploche. Je vám jedno co si strkáte do žaludku?

Že aj tí, čo by chceli dostať veci na pravú mieru, sa dopúšťajú len ďalších argumentačných faulov

 „…jako hloupost o tomto diskutovat?“ – on píše diskutovať o téme, ktorá je jasne definovaná  ako z moci úradnej bude zakázané.

Takže je to zas a znovu:  Jeden o koze a druhý o voze. Jeden o štandardom liberálnom „otváraní tém“ a o „diskusii“ a druhý hovorí o  socialistickom „štátnom zákaze“. Hádam chápete, že ide o diametrálne iné veci.

Ako liberál samozrejme chcem, aby to, čo si strkám do žalúdka, bola naozaj moja vec.  A že sa to dá spraviť tak, aby zlé veci naozaj pekne slušne liberálne zmizli z povrchu zemského, ukázala onehdá aféra  křechčené kuřecí. Stačilo pár reportáží v TV a novinách a obchody to samé stiahli, lebo nechceli byť za šmejdov, čo predávajú vodu za cenu mäsa.

Mimochodom, fosfáty slúžia (okrem iného) presne na to isté – na udržanie čo najväčšieho objemu vody v svalovine.

Ak by mali socialisti na stoličkách v Bruseli záujem „o otvárenie tém“ a „o diskusiu“, tak by prikázali, aby informácia o množstve fosfátov vo výrobku bola písmom veľkosti 20 cm a za klamanie by bol aspoň 10 ročný trest. Lebo ten, čo chce diskutovať,  rieši informačnú nerovnováhu.  Konečné rozhodnutie ostáva na slobodnom  človeku.

Priatelia, nie je väčšej slobody, ako to, že si slobodný človek v slobodnej krajine môže slobodne robiť aj sprostosti. Len tak sa dá za vlastný život niesť plná zodpovednosť.

Na začiatku to bolo o bohumilej téme obmedzení používania fosfátov a dopadlo to ako vždy. Po socialisticky  a s kopou nedorozumení v diskusiách medzi ľuďmi.

Share Button

Lieky ani potraviny neumierajú zo dňa na deň

Najprv trochu z mojej profesionálnej oblasti a potom to trochu prenesiem do vášho každodenného života. Najprv o exsprirácii liekov a potom aj o tom, ako využiť „trvanlivé“ potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti.  Áno, súvisí to jedno z druhým.

Používanie liekov,  nastavenie ich indikácii,  doby použiteľnosti,  skúmanie bezpečnosti,  určenie dávok,  to sú všetko zásadne a brutálne štatistické parametre.  Pre čokoľvek, čo sa dotkne lieku a je aspoň trošku merateľné,  pre všetko toto sa používa štatistické vyhodnocovanie.  Nikdy sa neskúma jeden pacient,  účinok jednej tabletky či jedného vybratého balenia.  Vždy sa skúma skupina pacientov,  mnoho po sebe idúcich dávok a mnoho paralelne užívaných balení.

Práve preto vo svojich článkoch a hlavne komentároch uvádzam: „Ak vám to pomohlo,  je to len fajn a teším sa. No z toto nič nevyplýva pre vašu susedku.“ Liečenie, aby sme mohli použiť tento pojem,  musí byť predvídateľné a opakovateľné.  Len a len vtedy môžeme hovoriť skutočne o lieku a skutočne o liečení. Inak je to nikdy nekončiaci pokus/omyl na pacientoch.  (Chcete byť pokusné králiky?)

Vezmime si dobu použiteľnosti,  alebo ako sa presnejšie uvádza,  dátum exspirácie. (jazykovedne to má čosi spoločné s duchom a dýchaním, preto to S v slove) Naozaj to tak nie je,  že by tá vaša konkrétna tabletka,  to vaše konkrétne balenie nebolo úderom polnoci použiteľné a po polnoci by ste sa ním už len otrávili. Jasné,  že úderom polnoci lieky neumierajú.

Tak prečo to tam teda je?

Výrobca je povinný urobiť testy stability a definovať podmienky skladovania svojho lieku.  Súvisí to s tým,  že výrobca si musí sám pre seba určiť,  za akých podmienok vie garantovať opakovateľnú účinnosť a predvídateľnú účinnosť.  Urobí testy,  skontroluje stabilitu lieku za rôznych skladovacích podmienok.  Urobí stovky a stovky,  možno tisíce a tisíce paralelných meraní.  Všetko spriemeruje a pre istotu,  svoju vlastnú istotu ešte posunie o nejakých pár percent smerom dobezpečna.

Preto dátum exspirácie hovorí, že priemerne je daný liek za stanovených podmienok na 100% bezpečný a účinný. Priemerných 100% asi od lieku očakávate, že?

Po tomto dátume, po tejto dobe od momentu výroby sa pri tých testoch vyskytli jednotky až desiatky percent kusov lieku, ktoré už nespĺňali ani podmienky bezpečnosti alebo podmienky účinnosti.  Nepokazli sa všetky. Ale bol tam už výskyt porúch. Asi by ste si nechceli vylosovať práve to nefungujúce či nebezpečné balenie, že?

Viete si predstaviť, že sa vy osobne podpíšete pod to, že natiahnete dĺžku použiteľnosti tak, že sa na jej konci už môžu občas (štatisticky) vyskytnúť poruchy v bezpečnosti alebo účinnosti?

Hm?

Len tak, podľa citu.  Podpíšete sa?

Áno, občas sa vyskytnú bezcharakterné svine, ktoré to dokážu. Preto, že história takéto prípady obsahuje, sme si ako spoločnosť začali platiť kontrolórov, ktorí sa za nás a za naše peniaze starajú o kontrolu dodržiavania pravidiel pre stanovovanie doby exspirácie liekov a stanovovanie podmienok pre ich uchovávanie.  My spoločne si platíme týchto kontrolórov, aby priebežne odoberali vzorky a kontrolovali, či pôvodne stanovené dĺžky použiteľnosti naozaj zabezpečujú 100% bezpečnosť a účinnosť.

Neexistuje žiadne „ONI to kontrolujú“. Sme to MY, kto si ich platíme, aby to robili pre nás.

Napríklad nás lekárnikov ŠUKL kontroluje, či denno-denne kontrolujeme teplotu v sklade a teplotu v chladničke s liekmi. Tým je zabezpečené, že dodržíme podmienky skladovania a teda keď za takýchto podmienok výrobca výskumom určil nejakú konkrétnu dobu exspirácie, tak že sa na túto dobu dá spoľahnúť. Proste – či existuje neprerušená reťaz, kde jedno ohnivko sa spolieha na neporušenosť toho susedného.  Preto keď mi šofér z distribučky donesie liek, čo sa má skladovať v chladničke bez toho, aby ho vybalil z chladiaceho boxu s teplomerom a označil „chladnička“, ani ho neprevezmem. No fuj, ktovie kde sa to váľalo.

Koniec farmácie, pokračujem potravinárstvom

No a teraz si predstavte, že podobne výrobca potravín určí dobu minimálnej trvanlivosti. Vy osobne, podpíšete sa pod protokol, ktorým natiahnete túto dobu  o dva tri mesiace? Len tak, bez toho, aby ste exaktne skontrolovali, či sa vo vzorke nevyskytne problém.

Na to nepotrebujete žiadny štátny dozor. Na to stačí, že ste manažér a vaše prémie môžu byť ohrozené potenciálnym súdnym sporom. Ani salmonelu neuvidíte. Botulotoxín nehrká.

Aj chudobní sú ľudia. Prístup k spravodlivému procesu nám garantuje Listina práv a slobôd a tú máme v Ústave. Ja mať super hlboko do vrecka, tak sa vyslovene s tej sračky z potravín distribuovaných po lehote minimálnej trvanlivosti teším. Času na chodenie po súdoch mám haba-dej. Právne zastúpenie sa isto nejaké nájde, veď je tu istota 100% výhry.

Tak ako, podpíšete sa pod ten protokol, ktorý umožní posunúť „trvanlivé“ potraviny po dátume spotreby na ďalšiu konzumáciu?

Ja teda nie!

A to ja by som ako lekárnik na tom vašom liečení aj niečo zarobil.   No taká nemorálny sviňa nie som. A to nejde o lieky, len o potraviny, kde je účinnosť istá z podstaty (tuky, cukry, bielkoviny robia potravinu potravinou z definície).

Áno, sú dve skutočné riešenia:

1. Podporovať presun pre chudobných v čase  uplynutých 90%  minimálnej doby použiteľnosti. A podporovať predlžovanie tejto doby, opätovné natiahnutie tejto doby a podobne.

2. Využitie existujúcej „špeciálnej potravinovej výroby“ používanej pre chudobnú Afriku. Ide o skutočne bazálne nutričné hodnoty v podobe potravín.

3. Podpora dvojitých sociálnych nákupov. Bohatí človek nakupuje všetko dvojmo a ten druhý nákupný košík je určený pre jeho „virtuálnu“ chudobnú rodinu.  V duchu známeho: „Kde sa najedia 3,  isto sa nájde niečo aj pre 4.“  – solidarita z osobného individuálneho a slobodného presvedčenia. (Apropó, prečo nebeží výchovná štátna kampaň – kúp poukaz na tábor pre svoje a cudobne dieťa.)

4. Podporovať ekonomiku krajiny, aby čím menej ľudí padalo do sociálnej siete a aby príspevky tých šťastnejších na sociálnu sieť boli stále väčšie a väčšie. Nie percentom z príjmu, ale základom ich väších platov, z ktorých sa počítajú odvody.  Potom si bude môcť sociálna sieť kúpiť potravín pre chudobných bárs koľko a v lehote ich trvanlivosti.  – problém ani nevznikne – nie je čo riešiť – život je krajší.

Áno, dve. Body 3 a 4.

Budovanie a podporovanie obyčajnej ľudskej solidarity. Aby sa občania naučili slobodne a akosi samozrejme podeliť aj s tými, ktorým sa nedarí, či nemali toľko šťastia sa správne narodiť.

Share Button

Tak sme sa zas nič nedozvedeli o pôvode potravín

Dozvedeli sme sa, že na Slovensku je 61 obchodníkov s potravinami (čo je somarina). Dozvedeli sme sa, koľko percent potravín s označením „Vyrobené na Slovensku“ predali (čo nikoho nezaujíma). Netušíme, nič o obsahu potravín . Netušíme nič o pôvode surovín v potravine. A už vôbec netušíme, či môj obľúbený obchodík na dedine kvôli zisku radšej uprednostnil cudzie salámy voči našim, roduverným slovenským salámam (čo je vlastne  najdôležitejšie).

Zostavilo totiž zoznam 61 podnikateľov, ktorí predávajú potraviny. Do rebríčka ich zoradilo podľa toho, aký podiel na ich tržbách v prvom polroku mali potraviny, čo majú na obale uvedené Slovensko ako krajinu pôvodu.

Tabuľka hovorí o tom, koľko percent potravín slovenského pôvodu obchod predal, nie aký je ich podiel na celkovom sortimente v obchode. „Pre spotrebiteľa tieto informácie nemajú reálnu výpovednú hodnotu,“ hovorí výkonná riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Tvrdí, že spotrebitelia podľa zverejnených údajov nebudú vedieť posúdiť, aký podiel našich výrobkov obchod ponúka.

Zdroj:  Jahnátek ukázal, kto predal viac našich potravín | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk.

Toľko neuveriteľne vyplytvanej energie. Ach jo!

Pritom by stačil v zákone jeden jediný odstavec:

Na vonkajšom obale uvedie výrobca zloženie potravín písmom veľkým aspoň 1cm. U potravín menších je možné alternatívne umiestniť označenie na regál písmom 1,5cm.

A nech si vyrába výrobca z čoho chce a ako chce. Ak niekto potrebuje ušetriť, pokojne nech si kúpi aj amarouny. Áno, s vedomím, cielene. Tiež mám niekoľko „potravín“, ktoré mi proste chutia. A viem, že to nie je smotana do kávy, ale biely prášok do kávy.

Malá odbočka k politike: Práve pomer medzi „plnohodnotnými“ potravinami a „amarounami“ hovorí o životnej úrovni. Pokiaľ je dopyt po „…z treskovitých rýb“ ukazuje to, že ľudia si nemôžu dovoliť filety z lososa. Ak by mali na lososa peniaze, výrobca amarounov by proste skrachoval. A nemali by sme problém so zložením potravín. Keďže ho máme, ukazuje sa, že hospodárska politika socialistov tak nejak zlyháva. Socialisti preto nikdy nebudú tlačiť na transparentnosť v informovaní o zložení potravín. Usvedčilo by ich to z neschopnosti.

Kontrolóri by kontrolovali len dva parametre: Zdravotnú nezávadnosť a zhodu informácii o zložení.

Bez diskusii, bez výnimiek. Potrebujete na svoj super tovar výnimku? Prd výnimku, proste to zloženie tam nalepíte a hotovo. Bola by prelepka veľká? Tak sa opýtajte svojho výrobcu, či skutočne musí do toho dávať až 10 rôznych korektúr chuti, vône či stability. Zakryla by tú krásnu jahodu? No a čo, priorita je zloženie, nie marketing!

Viete, je mi jedno, či som dotoval skrz reťaz moje dane – odvod do EU – dotácie farmárovi farmára na Slovensku alebo v Dánsku. Fakt mi je to jedno. Jediné čo ma zaujíma, či sú v škatuli sardinky alebo šproty. Či je to smotana, alebo škrobová emulzia v mlieku.

Keď toto so zložením budeme mať vyriešené, môžeme sa začať rozprávať o pôvode potravín. Ale nie o podpore domácich výrobcov. Ale o tom, prečo nakupovať výrobky od fabriky, v ktorej pracujú vaši susedia, nech už ju vlastní ktokoľvek.

Share Button