Archívy značky: politika

Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu

Tak priatelia, dnes budem trochu hrubí k bratom Čechom: Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu.

Ten výrok pochádza z môjho májového (květnového – aby aj za riekou Moravou chápali) článku Ak som demokrat, to neznamená, že som dementný. V ňom som bol býval bol napísal:

V momente, keď sa o demokratické nároky prihlási niekto, kto hlása apriori neznášanlivosť k demokratom, demokratické nástroje už nemajú miesto. Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu.

Uvedomte si priatelia, že základom, dreňou, fundamentom demokracie je, že víťaz nezabráni porazenému, aby mal šancu v budúcnosti zvíťaziť. V komunizme, nacizme, v dlhoch, za hranicou zákona, tam všade sme túto šancu stratili.

A máme tu volebný říjen (október) a KSČ má o ďalších 100 mandátov v českých krajoch viac. Dnes si skutočne vyčítam, že som bol doteraz ľahostajný k tomu, že z Čiech mám na blogu minimum návštev.

Jsme zpátky milááášššci!
Jsme zpátky milááášci!

Z dejepisu si matne spomínam, že ma učili, že vo voľbách roku 1946 to s víťazstvom komunistov nebolo také jednoduché. Ešte museli nejakú tú prácu na ceste k Víťaznému februáru/únoru prejsť. A tak som tzrochu pátral (googlil). A vypátral som zaujímavý článok.

Kým z neho odcitujem, ešte som si preveril, kto to vlastne napísal. Viete to je to minimum, ako môžete svoje kritické myslenie uspokojiť. Trochu si pogoogliť autora a motivácie. Bez toho by sa vám poľahky mohlo stať, že naletíte (skočíte na špek) nejakej hlúpej propagande.

Autorom dolucitovaného je teda pravdepodobne Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. (* 29. august 1967, Bratislava)  slovenský historik. V súčasnosti je vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa politickým, cirkevným a kultúrnym dejinám Slovenska v 20. storočí. Róbert Letz – Wikipédia.

A teraz nechajme zaznieť jeho komentovaný výklad dejín:

Dôležitú úlohu v rozdielnych výsledkoch volieb v Česku a na Slovensku zohrala skúsenosť s vojnovým obdobím. Slovensko ako pomerne samostatný štátny útvar bolo väčšiu časť vojny ušetrené od masovej perzekúcie domáceho civilného obyvateľstva, s výnimkou Židov a Rómov. Naproti tomu v Protektoráte Čechy a Morava vládol od začiatku prísny nacistický okupačný režim, spojený s tvrdou perzekúciou širokých vrstiev civilného obyvateľstva. Rozdielna bola aj hospodárska úroveň. Na rozdiel od povojnového Slovenska sa komunistom v Česku prostredníctvom ministerstva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy podarilo získať významnú časť stredných českých roľníkov, predtým voličov pravicovej agrárnej strany, ktorí dostali prídel pôdy v rámci pozemkovej reformy.

Komunistická strana, ktorá tvorila iba formálne dve strany – KSČ a KSS –, sa stala celoštátnou víťazkou volieb. Jej stranícke vedenie začalo ihneď po voľbách pracovať na kompromitácii DS. Na základe konštrukcií vyprodukovaných vtedajšou Štátnou bezpečnosťou sa usilovalo dokázať spojenie DS s „ľudáckym podzemím“ a so slovenskou emigráciou z roku 1945. Dosiahlo jej izoláciu a obmedzenie. Víťazstvo DS na slovenskej úrovni bolo znehodnotené odňatím kompetencií slovenským národným orgánom v prospech pražského mocenského centra. Ďalším úderom proti DS bola komunistami vyvolaná politická kríza na jeseň 1947, ktorá vlastne už znamenala generálnu skúšku na definitívne prevzatie moci v štáte komunistickou stranou.

Impulz: Voľby roku 1946 – víťazstvo alebo prehra.

Po prečítaní by som len zvolal: Historia – magistra vitae!

Môžete sa na mňa v českých luzích a hájích hnevať ako chcete. S tvárou pokrového hráča vám hovorím: Idiot sa nepoučí z dejín a dementný demokrat… No veď ste to už čítali 3x, TO SA MAJÚ KOĽKOKRÁT DEJINY OPAKOVAŤ, kým si to uvedomíte?

Ja viem, hovorím o sebe, že som demokrat. Takže by som mal akceptovať demokratickú vôľu, dovoliť vám prejaviť sa.  Ale je tu jedno ale, ktoré som si vo svojom archíve osobných názorov nadpísal slovami Voltaire a dôkaz sporom.

Viete, nekričím na vás preto, že ste idioti. Len nemám tú trpezlivosť čakať, kým na to prídete sami.

Priatelia českí, chcem tu s vami žiť, tak mi to nekomplikujte. Optimista vo mne mi hovorí, že nie ste ani nepoučiteľní idioti, ani dementní demokrati. Len ten lekárnik vo mne sa trochu bojí.

Share Button

Zamneď: Pravicová politika musí zaujať proletariát

Pravicoví srandisti obviňujú politikov v štýle politikárčenia. Zahľadení do seba samých. Do svojej pravicovosti.

Jo jasne….CR prosr*la volby ale z ust pravicovych politiku zni spatne duvody:“mala ucast, sirsi volicska zakladna KSCM, nepopularni reformy, celoevropsky vyvoj smerem doleva,….“

Delnikovi na severni Morave je penzijni reforma u zadku a celoevropsky vyvoj nesleduje.

Bohuzel ani jeden z nich nerekl ze za to muze spatna politicka kultura a neustale afery v jejich stranach!

Velké čierne prázdno (David Hama, Facebook)

Menej afér nie je menej voličov. Menšia účasť znamená menej potenciálnych voličov. Menej voličov je proste menej voličov.

Širšia voličská základňa v medziobdobí znamená, že 3 mesiace pred voľbami máte dávno vyriešené.

Nepopulárne reformy sú proste nepopulárne. Akú motiváciu dali ich strojcovia voličom, aby si ich zvolili? Žiadnu. Hovoria, že sú nepopulárne.

Celoeurópsky vývoj doľava – viete, pripadám si pomaly jediný, ktorý to vidí.  Tak to proste je, to je aktuálny stav. Ale kto z toho vychádza pri snahe získať hlasy? Kto sa tomu na európskej úrovni stavia? A koho z nich aj voliči za to chvália?

Pre proletariát na severnej Morave je penzijná reforma akurát tak cipovinou. A koho je to vina? Jeho, alebo toho, kto mu nedokáže ukázať, že to má pre neho zmysel?

Jediné, čo sa dá pravicovým politikom vyčítať je, že síce vedia ako beží svet, ale vôbec ale vôbec s tým nepracujú.

Pravicoví srandisti to pomenujú pekne. Ale ani nevedia, že to pomenovali. Namiesto toho upozorňujú na samozrejmosti.

Mať menej afér znamená mať menej bafuňárov. To by ale kapitalisti museli chcieť robiť politiku a nie biznis.

Uvažujte nad týmto: Kapitalista miluje proletariát, keďže za neho pracuje. Pravičiar sa proletariátu štíti, veď je to ľavičiarsky plebs.

Share Button

Zamneď: Bojom proti trhu socialisti dokazujú jeho existenciu, kapitalista snahou o nižšiu solidaritu oslobodzuje

Veď to poznáte – neviditeľná ruka trhu nefunguje. Tak si kladiem otázku, prečo proti niečomu, čo nefunguje, teda proti samoregulačným logickým nástrojom, tí socialisti stále bojujú? Veď to poznáte – kapitalisti vykorisťujú a chudobní sú ešte chudobnejší. Tak prečo kapitalisti bojujú proti reguláciám, ktoré by im naopak zabezpečili väčšie zisky, monolizáciu a štátne podpory a dotácie?

Nie sú dôkazy, skutok sa nestal. Nie je neviditeľná ruka trhu, nie je proti komu a čomu bojovať.  Solidarita kapitalistu je mýtus a žiadny kapitalista nechce byť solidárny.

A oni furtom len tie regulácie proti tomuto Ničomu Neexistujúcemu vymýšľajú, aby sa nemohla neviditeľná ruka trhu uplatniť.

Začínam chápať, prečo mi štát pod nadvládou socialistou nedáva zmysel.

Nedávno som mal na twitteri pokus o diskusiu so socialistom. Zaznelo tam:

Netvrdím, že príčinou pančovania nie sú dane. Ale pančovanie by nebolo možné, ak by fungoval štát.

A to ma dostalo.  Podľa mňa je to klasická ukážka, ako si socialisti zamieňajú príčiny s nástrojmi. Príčiny sú dogmatické a na tie im nesmieme siahať.

Podobne sa diskutovalo nedávno k dotáciám na potraviny.  Tvrdili, že by sme mali dotovať a podporovať slovenských výrobcov potravín. Ja hovorím, že plánovaná ekonomika, kde sa od stola rozhoduje, koho podporíme sa ukázala po 40 rokoch pokusu ako nefunkčná. A socialisti na to, že ak v zahraničí dotujú, tak aj my musíme nájsť mechanizmy na dotovanie.

Ale také jednoduché, ako komplexné očistenie trhu od dotácii, to socilaistu nenapadne. Prišiel by o svoje dogmy. A prišiel by o svoj boj s neviditeľnou rukou trhu, o ktorej hovorí, že nefunguje.

Socialisti argumentujú, že kapitalizmus sa za posledné roky ukazuje ako nefunkčný.  No že tu nič ako voľný trh bez socialistických zásahov doteraz nebol, to nevidia.  Maximálne môžeme hovoriť o nejakej znesiteľnej miere paternalistických zásahov. Ale akonáhle sa našla na trhu nejaká voľná nezregulovaná oblasť, vždy sa hneď nájde nejaký socialista, ktorý vymyslí nejakú reguláciu.  A kapitalistický volný trh dostane ďalšiu ranu. Nie prvú, ale ďalšiu.

A  je jedno, či hovoríme o reguláciách od pravicových či ľavicových politikov.  Éra, kde sa dala vidieť paralela medzi pravicou a kapitalitmom a ľavicou a socializmom je preč.

Aby to aj jednoduchý občan pochopil, má zmysel rozdeliť politické spektrum na socialistov a kapitalistov. Možno je v miere snahy o riadenie životov ľudí mierny rozdiel medzi pravicovým socializmom a ľavicovým socializmom. Pravicový socialista bude zvyšovať DPH (ako v Čechách), ľavicový socialista Daň z príjmu (ako na Slovensku). Veď hovorím, že mierny.

Kapitalistu, ktorý by chcel prestať diktovať regulácie, dane a celkový spôsob myslenia, tak takého hlásateľa slobody a volného trhu, aby ste  na súčasnej politickej scéne lupou hľadali. Možno preto, že socialistom zatiaľ vychádza jeden argument:

S kapitalizmom je spojené to, že síce budú ľudia slobonejší, ale bude tu skupina ľudí, ktorí sa budú mať horšie. A o týchto sa kapitalista nepostará.

To si naozaj sociliasti myslia, že sú kapitalisti tak dementní? Akokoľvek si budeme hovoriť o ideálnej spoločnosti, vyždy sa nájdu ľudia, ktorí si so slobodou neporadia. Vždy sa môže stať, že niečo nevyjde a chvíľu by sa nám oddych pod dáždnikom socálnych istôt hodil.  Verte mi, kapitalisti nie sú dementní, vedia, že to tak je. Toto kapitalista vie, preto sa snaží si vyrábať vankúšiky. A tento princíp, ako tie vankúše vyrába,  sa volá solidarita. Bez nej by to naozaj nefungovalo.  Už do veľkej krízy v 30. rokoch minulého storočia do vedia.

Nie všetci kapitalisti dobrovoľne do tejto solidarity vstupujú. Preto aj my a aj voči svojim potrebujeme štát, dane, odvody vo svoje povinnej forme. Proste aj my si musíme aj sami sebe prikázať byť solidárny a vymáhať to.

V oboch systémoch, v socializme aj v kapitalizme, je to podobné, ale nie rovnaké. Socialista sa snaži ľudí udržať pod svojim paternalistickým dáždnikom  a mať ich tam v košiari socializmu pekne pod kontrolou. Kapitalista sa snaží mať ten košiar stále doširoka otvorený. A ponúka nástroje, pomocou ktorých ho môže ktokoľvek rýchlo opustiť.  Áno, v kapitalizme dostanete menšiu podporu v nezamestnanosti, menšie sociálne dávky. Ale na to, aby ste si prilepšili už len jedným jediným eurom, na to vám stačí len malá snaha. Naopak, socialista vám postavý takú prekážku, že vám práca za jedno euro vezme ten široký sociálny dáždnik kompletne.

A vy sa naoko slobodne vzdáte svojej slobody v mene sociálnych istôt. To, že ste boli donútený filištínsky postavenými pravidlami, to už ani nevnímate.

Proste kapitalista sa snaží byť čo najmenej solidárny nie preto, že sa nechce o svoje šťastie deliť. Ale preto, že chce, aby sa na tej solidarite podielalo čo najviac šikovných a úspešných a slobodných.  Aby sa všetkým oplatilo byť úspečný a slobodný.  Už aj za náprstok slobody pre sociálne odkázaných znamená pre kapitalistu vidiu, že bude musieť byť menej solidárny. A preto urobí čokoľvek.

Takže, aby toto Zamislenie na nedeľu aj moje deti pochopili:

Chcem dať šancu slobodnému thu bez regulácii, pretože udržiavanie regulácii stojí viac peňazí a spoločenskej energie, ako zisky z regulovania. Navyše zmes dnešných regulácii robí z každého z nás neznalých idiotov. Sú také komplikované a predvídateľné zlátaniny, že 99% z nás netuší ako tento štát vlastne funguje. Za posledných 40+20 rokov sa ukázalo na mnohých dôkazoch, že slobodný trh naozaj existuje a že jeho regulácie vedú k nedostatuku a drahote. (maslo v Nórsku, prázden obchody v Rumunsku, vložky v Československu, metanol v alkohole v Česku, zdražovanie fotovoltaickej elektriny a tisíce ďalších dôkazov sporom, ktoré priniesli sami socialisti pri svojom boji proti neexistujúcej ruke trhu)

V kapitalizme dostanete menšiu podporu v nezamestnanosi, ale štát  sa postará o to, že privyrobiť si čo i len jedno jediné euro k tejto podpore bude z pohľadu dostupnosti práce a istoty zachovania podpory štátu jednoduchšie ako v dnešnom socializme. A až keď si privyrobíte  viac ako je to, čo vám ostatní vládzu solidárne darovať,  prestanete dostávať a štát bude naopak vyžadovať, že budete solidárny vy. Tak rovnako, ako každý jeden  váš slobodný spoluobčan. 

Share Button