Archívy značky: politika

Občania ČR práve zbierajú plody svojho dlhoročného cimrmanovského postoja k demokracii

Nemusíme s Václavom Havlom súhlasiť vo všetkom alebo v ničom. Stačí aby zazneli jeho slová vo veľmi podobnej situácii:

A za třetí: je naprosto nereálné doufat, že by se do dubna, tedy do doby, kdy by sněmovna měla být rozpuštěna, dalo stihnout jmenování dvou vlád a dosáhnout toho, aby nedostaly důvěru. Není to možné z různých důvodů, ale mj. i proto, že já odmítám jednat proti duchu naší ústavy a zesměšňovat náš stát tím, že budu rychle hledat co nejméně důvěryhodné lidi na funkci ministerského předsedy, případně ministrů, nutit je psát co nejméně přijatelná programová prohlášení a ještě na nich žádat, aby nevyužívali ústavou jim dané lhůty a se svou prosbou o nedůvěru předstupovali před Poslaneckou sněmovnu co nejdříve – a to vše jen proto, aby v červnu mohly být volby.

Zdroj:  PČR, PS 1996-1998, 19. schůze, část 7 (27. 1. 1998).

No a potom zaznie prejav Zemana a to, čo on vyhlásil za citáciu z Havlovho prejavu:

Václav Havel tehdy vystoupil s naléhavým projevem z něhoš mi dovolte odcitovat pouze jednu jedinou, byť delší větu: „Jestliže Poslaneská sněmovna nepříjme vládu Josefa Tošovského budu týdny a týdny přemýšlet, diskutovat a uvažovat a pověřovat jednáním o sestavení vlády další a další osoby a pak opět budu týdny a týdny uvažovat až žádné předčasné volby nebudou. “

Zdroj: čas 15:50 až 16:35Projev prezidenta Miloše Zemana v Poslanecké sněmovně, 7. 8. 2013 

Viete nemám rád, keď sa niekto otiera o tých, čo sa už nemôžu brániť. Takých treba brániť namiesto nich. Aj keby ste s nimi niekedy nesúhlasili.

A čo keď predsa len dostane dôveru?

Áno, stať sa môže, že poobede dostane Ruskokova vláda dôveru. Dejú sa aj absurdnejšie veci v tomto vesmíre. V konečnom dôsledku, veď by to bolo v súlade s najlepšími tradíciami absurdnej frašky v českej spoločnosti.

Áno, ktokoľvek by chcel aj naďalej tlačiť pred sebou doktrínu: „Ani po vyslovení dôvery taká vláda nedáva v demokracii zmysel“, robil by fatálnu chybu.  Takáto doktrína by bola  samozrejme z pohľadu demokracie špatne. Áno, nie je po vyslovení dôvery právo hovoriť o  prezidentskej diktatúre! Naopak, demokrat vo mne sa teší, že Ústava už zas krásne funguje.

Dokonca je namieste, aby som sa vám ospravedlnil, že som niekdy prezidenta nazval diktátorom, keď si vytváral svoju vládu navzdory deklarovanej väčšine v parlamente.

Už to nie je otázka ochrany demokracie. Po vyslovení dôvery vláde parlamentom je demokracia v ČR v najlepšom priadku. Veď máme vládu, ktorá je v súlade s prianím voličov, ktoré sprostredkovali ich volený zátupcovia v Poslaneckej snemovni.

Je to  už len otázka, ako sa vysporiadajú občania so svojimi zástupcami. Otázka, ako vo voľbách demokraticky rozhodnú o osude svojej demokracie.  Je to otázka, či chcú občania ČR pravicovú, ľavicovú alebo absurdnú politiku. Je to už len otázka nepohodlia, už to nie je problém.

V konečnom dôsledku je rozhodnutie sa pre absurdnú politiku legitímne demokratické právo.  Rovnako si je v v súlade s demokratickými princípmi právo robiť si z občanov ČR veľkú srandu.

Demokratická sranda v Cimrmanovej réžii

Ako teda k tejto absurdnej realite došlo?

Ale dobre, pripusťme, že má ČR poloprezidentský systém a prezident môže navrhnúť po riadnych voľbách svoj kabinet bez ohľadu na výsledky poslaneckých volieb bez ohľadu na volebný program väčšiny v parlamente. (Taký demokrat Obama s demokratickou vládou a v parlamente samí republikán.)

A poslanci následne takúto vládu schvália. Naozaj je normálne, aby prezidentovi schválili vládu, ktorá nezodpovedá ich volebnému programu? A zas som pri tej moje otázke: „Aký to má pre tú stranu zmysel?“ Aký to má pre jej voličov zmysel? Uvedomte si, že ste niekoho volili kvôli programu a on potom hlasuje úúúplne inak.

Pozor, hovoríme tu o ODS, TOP09, LIDEM, pretože od nich by museli prísť hlasy, aby sa náš teoretický príklad s vyslovením dôvery prezidentovej vláde stal.

Čo dá prezident tej strane, keď z rozporu programového vyhlásenia vlády a volebného programu je jasné, že voličom tej strany nič? Kde sa po ceste od výsledku parlamentných volieb po vyslovenie dôvery vláde stratil program strany? 

Hm, ako to prezerám, tak to preberám, nevidím na takejto situácii nič logické. Jedine že by aj v poloprezidentskom systéme dopredu predjednal prezident svoj kabinet s víťazom volieb a ten tak mal v takej vláde riadne zastúpenie. Prípadne sa dopredu!!! dohodol na „neútočení“ a podpore menšinovej vláde.

Viete, ak by rusnokova vláda bola jasne o jednom bode programu a tým sú rýchle nové voľby, tak všetko v súlade s demokraciou a Ústavou. Preto Havel ako veľký demokrat riešil len a len tento jeden bod. Dokonca ani tie strany ktoré by ho podporili by neboli na smiech svojim voličom.

Ale takto to evidentne nie je. Rusnokova vláda vládne. Vykonáva odvolania úradníkov, vykonáva rozhodnutia. Na základe vôle akých voličov? Aha, na základe vôle voličov strán, ktoré jej vyslovili dôveru.

A čo si vy predstavujete pod pojmom absurdný?

Je úplne absurdné, aby takáto vláda dostala dôveru od politických strán. Je zaujímavé, ako  sa autor absurdnej drámy v roku 1998 snažil neprinášať absurditu a seriózny prognostik a ekonóm tlačí svojich priamych voličov na javisko absurdnej drámy.

Vedenie českej republiky v rukách absurdného divadla

Po jasnom vyjadrení, že prezident bez ohľadu na akýkoľvek výsledok zabezpečí vládu  do nejakých volieb je posvätenie takej to vlády absurdnejšie ako voda v koši.

Pretože nedáva predsa zmysel, aby akákoľvek strana dala podporu vláde v ktorej nie je zastúpená. A teraz, čo? Hlasujúci zo strán ČSSD, ODS, TOP09, VV, LIDEM budú zisťovať, ako im tá vláda robí ich vlastnú politiku? Prečo by to tá vláda pre nich robila?

Prečo by prezident dodržal svoje slová:

„Samozřejmě po volbách jmenuji předsedou vlády představitele vítězné strany a budu se těšit na spolupráci s politickou vládou, která bude mít mandát provádět nezbytné reformy,“ prohlásil Zeman.

Zdroj:  Vládu Němcové by fakticky vedl Kalousek, řekl poslancům Zeman – iDNES.cz.

…, ak si pozorne prečítame oba prezidentsklé prejavy, ktoré som citoval vyššie?

Všetky plody dlhoročného cimrmanovského postoja k demokracii občanov ČR práve dobiehajú.  Sériou tolerovaných absurdít, od „opozičnej zmluvy“, cez volebný pat sme dospeli do dokonale konzistentného stavu demokracie v ČR. Šípací revoluce práve priniesla svoje ovocie.

Zmiešané pocity, aké som snáď ešte nemal

Viete, priatelia, ani neviem či bude lepšie, keď nevyslovením dôvery sa natvrdo potvrdí prezidentská diktatúra. Alebo či bude lepšie, keď sa vyslovením dôvery ukáže demokratický charakter Českej republiky a potvrdí absurdná dráma každodenného českého politického života.

Myslím, že dnes ČR prehrá na plnej čiare nech sa udeje čokoľvek. Stavajte busty Cimrmanovi!

Share Button

Česká štípací revoluce – rybárska, feudálna viróza za potlesku lúzy

V Českej republike práve prebieha čecháčkovská štípací revoluce. Je to od slovného spojenia „Necháme si na sobě i dřevo štípat.“

„Uvidíte sami na mém transparentním účtu, že je to otázka dnů, spíš hodin. Nedlužím ani korunu žádnému z daňových poplatníků. Je to můj soukromý závazek, se kterým se v nejbližší době vyrovnám,“ reagoval Fischer na otázky novinářů, kdy doplatí své dluhy.

Ještě před týdnem dlužil politik 5,3 milionu, po daru od právníka Paľka už shání jen 4,3 milionu. Z peněz Fischer zaplatil tisk plakátů a pronájem reklamních panelů.

Zdroj:  Ministr bez dluhů. Fischer splatí za den 4,3 milionu – Aktuálně.cz.

V predchádzajúcom článku, ktorý som venoval svojim domovinám, som ešte tak trochu s drobným rešpektom spomenul, že  my sa len v pravú chvíľu ohneme, aby sme v pokoji počkali, keď ohlásia koniec.

Šikula priemerných v utorok 25.6. 2013  začal kreovať vládu svojich tajtrlíkov. Nikým nevolenú. Pôvodne som si myslel, že bude aj po zásluhe všetkými zástupcami občanov už dopredu odsúdenú na nezáujem a neúspech. Pôvodne som sa nádejal, že sa nájde nie malá skupina občanov, ktorých tá prezidentská fraška s reklamou na Stranbu práv občanov – Zemanovcov spravodlivo rozhorčí. Márne.

Na rozdiel od môjho nebohého starého otca som nezažil čas, kedy NSDAP prichádzala krôčik po krôčiku k svojej nekonečnej oprávnenosti na pravdu a spravodlivosť sveta. Pozorujúc spájanie osobných ohniviek spravodlivého rozhorčenia nad ťažobou života začínam čosi tušiť.

Citujem: „Drtinová první věta: Premiér jmenovaný navzdory parlamentu… Všimla si vůbec ČT, že vláda je korupční, ODS má podporu 8 % a LIDEM vznikla zcela proti vůli lidí a jen proto tato „vláda“ ještě mohla vládnout? Zatímco Zeman měl 55 % podporu voličů. A kromě toho Rusnok není typický levičák a je členem NERVu, je spíše zástupce bank…“

O tej sebranke v českej snemovni si veru nemyslím nič lichotivé, ale na toto fakt nemám.

V jednej vete:

  • prezumpcia viny bez súdu,
  • súkromné prieskumy ako volebný faktor,
  • popretie princípu poslaneckého mandátu
  • 55% kvalifikuje prezidentský systém.

To je fakt brilantná argumentácia priemerného „demokratického“ mysliteľa. Na svojom facebooku si ich pár pestujem a verte mi, je z čoho čerpať. A podľa nedávneho sčítania je ich viac ako 56% spomedzi českých občanov, čo sú šikulom priemerných nadšený..

Priatelia, na Hrade sa zrodil regulárny šikula priemerných. Fúziky ako môj nebohý starý otec nemá, ale ako vysoko skáče jeho pes už nám ukazuje.

Kašlite na akademické definície. V momente, keď sa objaví šikula priemerných, v tom momente musí ísť jemnosť a servítky do koša. Nastúpiť musí čistá demokratická demagógia. Preto pokojne takéhoto šikulu priemerných nazvem komunistom. A keď sa mi to zunuje, budem ho pomenúvať nacistom. Ani pre označenie fašista nepôjdem ďaleko. Aby aj jednoduchí farmaceuti chápali s kým majú tú česť.

Zdroj:  Keď začnete demontovať demokraciu pokojne vás nazvem nacistom | M+M+M+M (4M).

Nie, naozaj nie je srandy kopec, keď sa v novinách objavujú myšlienky, že existujé reálna obava, že šikula priemerných nechá hlasovať občanov vo voľbách ako len sami chcú a potom si v mene lepšieho a vyššieho svojho princípu povie: „Zle ste sa rozhodli, ja vám poskladám vládu odborníkov.“

A o dva roky po voľbách, keď sa občanom zas v súkromných volebných prieskumoch bude chcieť vyjadriť nespokojnosť s vládou, tak zas si šikula priemerných povie: „Občania už takúto vládu nechcú, tak vám poskladám vládu odborníkov.“

Nie, toto nie je žiadna vláda odborníkov! To sú kariérne bábky v rukách opileckého šikulu priemerných.

Nejčtenější bulvární deník přinesl v pondělí „exkluzivní rozhovor“ s hlavou státu. Zeman vysvětluje, že on pije jako Winston Churchill, který díky tomu vyhrál válku. Vysvětluje, že normální člověk nemůže být vegetariánem. Vegetariánem byl přece Adolf Hitler. „Představte si to! Nemít jitrničku, nemít ovárek, nemít grilované kuřátko, jo? Být vegetariánem, to je tak smutný život, že musíte prohrát válku.“

Tomu rozumí už každý. Zeman pije jako Churchill, Zeman vyhrává války. Zeman miluje ovárek a kuřátko, Zeman je jeden z nás. S nějakými lhůtami či ústavními zvyklostmi na nás nechoďte.

Prezident Miloš Zeman právě „vydezinfikoval chlív“. Teď ještě postaví do záře reflektorů své politické přátele a podporovatele – a nazve je odborníky.

Zdroj:  Muž, který jde zcela přímo | dialog.ihned.cz – Komentáře.

Kua, to je ale svinstvo.

Share Button

Rozosraný charakter na všetkých stranách politiky a štátu

Mám pocit, že sa zamieňa: „obsadíme posty, aby sme mohli riadiť štát a uplatniť demokraticky získaný mandát“ s „kúpime si za štátne viac moci pre seba, keď sme jej dostatok nezískali demokraticky“. Ono sa to nezdá, ale je v tom tak-trochu významový odtienok. Ale ako by som mohol chcieť, aby ste ho videli, keď závidíte a mrzí vás, že  vám nikto nikdy žiadnu trafiku neponúkne?

Kritika „opoziční smlouvy“ sa nesie Českom ako červená niť. Že ju politici, ktorí ju sami uzavreli, nevidia ako niečo nedemokratické ba možno nelegálne, neznamená, že ju občania tak vidieť nemôžu. A teraz nech mi niekto vysvetlí, prečo by malo mať pár politikov prednosť pred národom verejne proststujúcim v definovaní toho, čo je legálne/etické/dobré?

Nad rozdeľovaním štátu a osadzovaním bezcharakterných môžeme samozrejme len lamenotvať. Teda skôr nad sebou, že sme boli neschopní vyhrať voľby. Moc bola demokraticky rozdaná. A nie len to, bolo aj demokraticky kvantifikované, koľko moci má kto dostať.

A toto je potom dôležité: Musí sa celé 4 roky pracovať len v rozsahu demokraticky získanej moci. Akékoľvek snahy kúpiť si kus ďalšej je skutočne za hranicou trestného práva. Pretože v demokracii nie je predsa možné, aby moc nepramenila z demokratických volieb. Môžete si o tejto poistke myslieť to najhoršie, ale nič lepšieho nevymyslíte.

Ako chcete zabrániť, aby si niekto nekúpil 150 zamestnancov na tvorbu ideálneho podnikateľského zákona? Len, že tých 150 bude volených 3 miliónmi voličov. Takže na kontrolu nad tvorbou zákona budete potrebovať podplatiť stovky tisíc ľudí. Len tak sa dá posunúť latka dostatočne vysoko, aby na ňu nedosiahol kadejaký gaunerík okresného formátu.

Nakoniec Čechov dobehla ich laxnosť k pevnému charakteru. Reťazou malých ústupkov sa dopracovali k stavu, ktorý spôsobuje vytriezvenie. A tá kocovina teraz bolí.

Viete, rozpad strany uprostred volebného obdobia parlamentu je znakom veľkej bezchartakternosti. Nie je na tom nič charakterné neakceptovať porážku pri prípravnom rokovaní poslaneckého klubu pred pred zásadným hlasovaním.

Nie je nič charakterné, keď väčšina poslaneckého klubu uprostred volebného obdobia príde s nápadom, ktorý nebol súčasťou volebného programu. Je to bezcharakterné k voličom a samotný poslanec je potom tlačený k porušeniu svojho volebného sľubu voličom. Toto by strana svojim poslancom nemala robiť.

Proste stala sa reťaz udalostí nie nepodobná vypínaniu ochrán v Černobyle. Kým na začiatku to boli len drobné ústupky charakteru, na konci je trestný čin.

Prečo sa cítime ako prejdený šijacím strojom

Vláda (výkonná), parlament (kontrolná), súdy (súdna) – tri piliere demokracie. Ak sú v rovnováhe, máme vnútorný pocit, že je všetko v poriadku.

No táto rovnováha je dynamická a vzniká len a len ako výsledok tlaku z troch strán. Ak si jedna časť uzurpuje nadvládu nad inou, systém sa začne rúcať na jednu stranu. Podobne, keď niektorá strana priposrato ustupuje.

Nie to ešte, keď parlament a vláda jedno sú. Dokonca tak, že minister je poslancom. Dokonca tak, že vláda podáva prostredníctvom poslancov pozmeňujúce návrhy k svojim predkladaným zákonom.

Nie to ešte, keď súdy (prokuratúra a polícia) definujú pravidlá pre prácu parlamentu a politických strán.

No a potom tu máme ešte takú drobnosť, ako je osobný charakter. Z dovolením sa odvážim povedať, že česká politická kríza ukazuje rozosraný charakter na všetkých frontoch českého verejného života. A teraz čo? Budeme sa obzerať, odkiaľ sa vynorí nejaký charakterný občan. No to by sme sa mohli dočkať tak akurát šikulu priemerných!

Nie, nemá to žiadne dobré riešenie, kým sa bude nastoľovať zas rovnováha tých troch pilierov demokracie. Jedna z tých troch zložiek bude vytŕčať. Jediné, čo môžeme, je dúfať, že to nebude dlho trvať, kým majú súdy navrch.

Absurdné velebenie prezumpcie neviny

Apropó to velebenie prezumpcie neviny. Možno by bolo fajn, keby sa rovnako pristupovalo aj k práci štátnych zástupcov. 😉 Teda, že pracujú čisto podľa zákona.

Podobne policajti. Ono taká ranená medvedica dokáže nejedného hrubokrkého potrápiť. Čo my vieme? Nie je nad to súhlasiť s prezumpciou viny štátnych zástupcov, že pracujú na objednávku.

No dobre, ale s čím by sme polemizovali? Ako by sme zapojili kritické myslenie pri tejto kauze ak by sme len predpokladali samé dobro na všetkých stranách?

Priatelia, prezumpciu neviny považujem za zásadné ľudské právo. Rovnako kritický pohľad na podávanú informáciu ľuďmi, ktorým nemám dôvod nekriticky dôverovať. Ale nájdite tú rovnováhu, keď rozhodne nemôžete spoliehať na pravdovravnosť politikov, obvinených a právnikov/advokátov. A už vôbec nie nejakým odposluchom.

Vždy je tu predsa oprávnená otázka: „A komu tím prospěješ?“

Veď hovorím, rozosraný charakter na všetkých stranách. A dobré riešenie (ako cesta k výsledku) neexistuje. Len dobrý výsledok, ktorý by sme chceli, aby bol hneď. Ale nikdy nepríde, môžeme sa k nemu len približovať sériou pomalých iterácii.

Poďte so mnou, hľadám charakterných spoluobčanov. Nie, nie je to jednoduché, život je jeden z najťažších. A “naše vlast nevzkvétá.” Ale charakterných treba hľadať! 

Share Button