Viete si predstaviť, že svoja pravidelné každotýždňové cvičenie v posilňovni by ste museli hlásiť Štatistickému úradu, pretože ste nielen cvičenec, ale aj sám seba trénujete? Viete si predstaviť, že musíte absolvovať školenie o fungovaní svalov, základoch biochémie?
Hoteliérům v Česku vadí Airrbnb, jdou proti němu a chtějí po státu aby zasáhl. Není divu, Uber, Airbnb, cokoliv co je z té „jiné“ ekonomiky je trnem v oku.
…
Notabene když tohle vše je, za jasných podmínek, v Česku legální.
Zdroj: Hoteliérům v Česku vadí AirBnB, jdou proti němu a chtějí po státu aby zasáhl. | rychlofky.
Hm, je a nie je. Nesmieme zabúdať na to, že hranica pre „nedovolené podnikanie“ je sakrametsky nízko postavená úmyselne. Práve preto, aby sa zavčasu oddelil slobodný život od podnikania. Aby práve ten slobodný život bol dostatočne ochránený od všakovakých dozorov nad podnikaním.
Nie nie priatelia, podnikanie, to nie je len že vám priradia IČO, DIČ a platíte dane a odvody. To je milión odborných povinností a hlavne profesionálnej zodpovedností, o ktorých ani len netušíte. Pretože na rozdiel od nich nie ste v danej oblasti profík.
Dobre, zahoďme ich všetky do koša. Ale všetky a pre všetkých. Viete si to predstaviť?
V mojom prípade by to znamenalo napríklad, že keď lekár nemusí v ambulancii dodržať v týchto teplách hranicu pre skladovanie liekov 25 stupňov, tak ani ja v lekárni nemusím. Veď je predsa normálne, že dostanete v ambulancii rovno liek a nie len nejaký papierik aby ste dali zarobiť lekárnikom.
Nie je totiž možné rozlišovať a požadovať iné podmienky od malej firmy a od superveľkej firmy. Je to dôležité pre zachovanie rovnosti na trhu. Preto do podnikania spadne akákoľvek činnosť veľmi rýchlo, od nízkej hranice. Rýchlo v zmysle obratu, rozsahu poskytovaných služieb či produkcie tovaru.
Čo si budeme medové motúzy ťahať popod nos. Všetky tie Ubery, AirBnBy využívajú ako svoju konkurenčnú výhodu to, že posúvajú hranicu medzi slobodným životom a podnikaním kamsi do výšin obratu a rozsahu.
Je v našom záujme, v záujme uchovania slobody života, aby čo najskôr tieto podnikania začali spĺňať profesionálne pravidlá podnikania. Aby čo najskôr prestali parazitovať na slobodnom živote.
Možno sa ukáže, že tie pravidlá a regulácie, čo sa za roky na jednotlivé oblasti navešali sú už len pravidlami pre pravidlá a regulácie pre regulácie a sú nám nanič. Možno prispejú k tomu, že sa podnikanie v niektorých oblastiach zjednoduší.
Možno prídeme na to, že taxikárske licencie od mesta sú prežitok, veď ju nepotrebujete na vozenie svokry. Možno prídeme na to, že kontrolovať hygienické pravidlá ubytovania netreba, veď ani doma od vás nikto nepožaduje plán upratovania kúpelne.
Ste si ešte stále taký istý, že je to notabene za jasných podmienok legálne?
Viete priatelia, tieto všetky Ubery a AirBnBy mi veľmi pripomínajú obdobie nástupu všakovakých tých talentových Superstár. Pekné to bolo, títo totálny amatéri. V jeden moment sa stalo, že na všetkých staniciach nás celý týždeň zabávali totálny amatéri. Nikde žiadny profesionálny herci.
Je to ďalší variant známeho: „Vysoká škola a titul z nej je len strata času.“
Ale hej, možno sme to v Európe s tým tlakom na kvalitu a profesionalitu trochu prehnali. Čo vy na to? Len nerozumiem, prečo hotely v Tunisku, Turecku, Bulharsku či Čiernej Hore tak strašne makajú na tom, aby dosiahli štandard kde-akého motelu vo Wiesbadene. A prečo tí Afričania utekajú k nám?
