Pozor, na úvod bude dôležitý príbeh z mladosti.
Mali sme na gymnáziu skvelého matikára. Mňa matematika bavila odjakživa, akonáhle sa objavila chémia, obe u mňa súperili o ideál dokonalej vedy. Náš matikár len podporil túto moju lásku. Navyše môžem neskromne povedať, že matematike rozumiem a ide mi to s ňou ľahko.
Náš matikár mal vlastnosť, že sa na nás, čo nám išla matika ľahko a aj nás bavila, že sa na nás poliehal, keď niečo počítal či kreslil na tabuľu. Spolu nám to išlo skvele.
Raz sa stalo, že mňa osobne ale že strašne naštval a ja som sa proste zaťal. Dokonca myslím, že podobne naštvaných na neho nás bolo niekoľko matematických premiantov. Tak či onak, proste sme sa zaťali a nevypadlo z nás pri jeho počítaní na tabuľu ani delenie nulou.
Jasné, že mu to nevychádzalo, kdesi čosi roztržite nenapísal čitateľne a už si to viezol až po nesprávny výsledok. Teda skôr niečo, o čom vedel, že mu nemalo vyjsť.
A nič. Z triedy sa neozvalo žiadne – tam hore vpravo má byť dvojka nie zet. Nič. Proste sme sa vypli, ako by sme odišli. Niečo na pomoc sa nemalo odkiaľ a od koho ozvať.
Chvíľu sa potil, cinkanie jeho sandálov bolo stále viac a viac nervóznejšie.
Hovoril som, že to bol skvelý matematikár? Takže mu to rýchlo došlo, vykašľal sa na príklad, rozvalil sa ako stonoha v kúpeľoch, zahodil matematiku na zvyšok hodiny a povedal: „O čo ide?“
Nasledovala pol hodina vyučovania života. Hovoril som, že to bol skvelý matikár, že?
Strih, skočíme si o 30+ rokov neskôr.
Mnohokrát som sa presvedčil, že Ezop to mal v tých bájkach dobre popísané. Obzvlášť v tých čo si pamätám. Jednou takou je o tom uzimenom vtáčatku.
Veď viete, sedelo na konári a mrzlo až sa neudržalo a spadlo do pod stromom ležiaceho čerstvého kravského hovna. Išiel okolo tiger, vytiahol vtáčatko z tých sračiek, vyumýval ho, poutieral ho a zhltol ho.
Strih, skočíme do dnešných dní.
Predstavte si, že by sa SaS na to celé vykašľala. Predstavte si, že by sa Jozef Mihál prestal pro bono verejne vyjadrovať k návrhom Igora Matoviča.
- Igor Matovič vo svojej nebies sa dotýkajúcej arogancii moci by pripravili (plural maiestaticus) akýsi návrh.
- Nikto nič.
- Matovič ohlási super riešenie, ktoré podľa neho prinesie viac peňazí pre rodiny a zníženie cien pohonných hmôt, čím sa dosiahnu protiinflačné ciele.
- Nikto nič.
- Analfabeti by to v Národnej rade prijali od 1. júna.
- Symbolicky na deň detí, by začalo platiť:
- spoločné zdanenie manželov bez právnej úpravy spoločného zdanenia manželov
- zníženie štátnej podpory pre najchudobnejšie rodiny
- pripísanie ďalšej dane k cene benzínu a nafty
Načo by sme sa snažili, veď aj tak nie sme vo výkonných funkciách ministerstva práce, ani ministerstva financií. Len tak by sme si sedeli vo svojich laviciach, pozerali sa ako sa občania musia vyrovnať s tým, že na 4 roky dali Igorovi Matovičovi do ruky výkonnú moc.
Aj ja som sa na to mohol vykašľať, len tak si sedieť opretý kdesi v zasadačke a spokojne si konzultovať pre tých, čo im za to stojí mi aj zaplatiť. Pokojne, s úsmevom by som sa pozeral, ako lekárnici platia z vlastného vrecka za chyby lekárov pri vystavovaní receptov. Pokojne, s úsmevom by som sa pozeral, ako Krajči v pozícii ministra zabíja jedného občana za druhým, lebo veď nedeľu svätí aj vírus (2v1 predbiehanie v očkovaní a netestovanie). Pokojne, s úsmevom by som sa pozeral, ako Matovič s Krajčim opichávajú občanov akousi teplou špinavou vodičkou s nálepkou Sputnik a zajedajú to Ivermektínom (2v1, SPC a SPC) . Na to, ako šovinisticky diskriminujú ľudí podľa diagnózy (novela 363), to by som už za chrbtom nevidel, lebo by som už kráčal úplne inam a inde.
Keď ste jediný farmaceut , kto to môže urobiť v parlamentnej politike, tak to urobiť musíte.
Na ďalšej hodine matematiky už veci bežali ako obvykle. Matikár bol uvoľnený a vysmiaty, lebo vedel, že dávame na neho pozor a nenecháme ho trápiť sa. My sme boli uvoľnení a vysmiati, lebo sme vedeli, že dynamická rovnováha nás vrátila do stavu partnerstva. Keď máte 15-17, nič nie je také dôležité, ako to, že vás dospeláci, čo niečo vedia a už niečo aj dokázali, berú do partie. Spolupráca, vole.
Vidíte, ani si nepamätám, čo to bola za matematická matéria. Naopak, veľmi dobre si pamätám, že keď mi niekto opakovane a opakovane pomáha zlepšovať moje najobľúbenejšie nápady, ak ich stále rozpitváva, ak v nich nachádza chyby, medzery, nezrovnalosti, takže to so mnou nemyslí až tak úplne zle.
Nehovorím, že prestanem byť ostražitý, do tých sračiek, ktorými ma okiadza mohol primiešať aj sklo. Stále sme len ľudia.
Áno, je to umenie, veľké umenie dokázať vyzdvihnúť prínos svojho oponenta k, už, spoločnému dielu.
Viete, môžete byť nabitý cnosťami, môžete byť otvorený srdcom ako okrídlený anjel. Stále ostanete len človekom s jeho limitmi a nutnosťou platiť účty. Keď to opovrhovanie dosiahne istú úroveň, tak to proste vzdáte, vyšším princípom navzdory. Svet je veľký, hlavne v tomto okolí. Nepreháňajte to. Môže nastať moment, keď si váš oponent povie spolu so Svěrákom, že „tady bych nebyl rád“ a pôjde zbierať vratné fľaše inam. Niekam, kde sa ľudia majú medzi sebou radšej.
Dám vám jednu radu pro bono: Myslite na to, že to nemuseli robiť, mohli spolupracovať s niekým iným, nie s vami pri oponentúre vašich nápadov. Fakt nemuseli.
Preto je Igor Matovič je nebezpečný pre túto krajinu, ak sa mu do ruky dostane akákoľvek výkonná funkcia. Akákoľvek.
