Súkromné vlastníctvo štát nemôže zhodnotiť svojim rozhodnutím. Štát nie je podnikateľ. Dvojnásobne platí pre infraštruktúrne líniové stavby. Štát je v schizofrénnej situácii. Nesmie tajiť zámer výkupu a súčasne jeho prezradením sa zhorší pre štát (a naše dane) výkupne ceny.
Podľa údajov Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska možno bežnú ornú pôdu kúpiť v regiónoch v rozmedzí 45 až 85 centov za meter štvorcový. Keby sa všetky pozemky pod obchvatom oceňovali na hornej hranici ceny ornej pôdy mimo obce, výkup pozemkov by vyšiel na niečo vyše 4 milióny eur, nie takmer 400 miliónov.
Zdroj: Výkup pôdy pod bratislavskú diaľnicu má stáť viac ako Ficov sociálny balíček.
Teraz vetami rozvitými.
Keď sa naplánuje trasa diaľnice, štát má vykupovať za ceny zodpovedajúce momentu tesne pred rozhodnutím štátu. Ak sa vykupuje orná pôda, tak za trhové ceny ornej pôdy na danom mieste. Podobne pozemky v obciach, podobne domy na búranie. Za trhové ceny, ktoré vznikli bežnou podnikateľskou činnosťou súkromných subjektov.
Je to preto, že štát nie je podnikateľ. Štát nikdy nemôže zmeniť rozhodnutie na základe tlaku trhu. Keď súkromnému developerovi niekto nechce predať pozemok, alebo len za absurdnú cenu, tak má developer možnosť prehodnotiť rozhodnutie a posunúť sa o kus ďalej. Alebo nastoliť novú trhovú rovnováhu.
Šachový úkrok stranou: Štát má byť solidárny. Takže by mal kompenzovať zhoršenie stavu spôsobené štátnou výstavbou. Je to cena za benefity presahujúce miestne trhové rovnováhy, ktoré nemôžu dotknutí využívať. Do tejto solidarity počítam napríklad solidaritu štátu v podobe kompenzácii za vyššie ceny náhradného bývania. Alebo za zhoršenú využiteľnosť susediacich parciel a podobne a podobne. Výkup nie je nástrojom solidarity. Koniec šachového úkroku stranou.
Štát musí realizovať vyšší záujem. Presahujúci miestne trhové rovnováhy. Navyše nie je súčasťou trhového súťaženia. Štát má len a len vytvárať pre iných prostredie.
Ďalším dôvodom pre ceny tesne pred je zamedzeniu zneužívania interných informácii. Prevencia je oveľa užitočnejšia ako následné hľadanie či náhodou k nejakému zneužitiu interných informácii nedošlo. Na rozdiel od súkromných subjektov, v štátnych štruktúrach nikdy neexistuje motivácia chrániť interné informácie. Vždy sa nájde nejaký biely kôň na koho to hovno trestného stíhania padne.
Naopak, súkromný subjekt má veľké motivácie tajiť rozhodujúce interné informácie, ktorých vyzradenie by ho prišlo príliš draho. Všimnite si, že tí priekupníci spomínaný v článku fabulujú „výkupom kvôli dotáciám na pestovanie“. To štátny úradník z princípu nesmie. Takže nie že len nie je motivácia, dokonca takéto tajenie je štátu zakázané.
Bez brzdy cien v podobe cena ante quo, teda ceny tesne pred, je štát a štátne peniaze, v schizofrénnej situácii. Nesmie tajiť zámer výkupu a súčasne jeho prezradením sa zhorší pre štát (a naše dane) výkupne ceny.
Takže pridávam do zoznamu svojho očakávaného predvolebného programu: Vykupovanie do vlastníctva štátu za ceny ako tesne pred.
