Princíp a vznik problému
Majme občana EU (Slovenska napríklad), zamestnaného na dohodu o vykonaní práce či inú obdobnú dohodu. Navyše, tento občan EU nemá v ČR trvalý pobyt.
Takýto zamestnanec je v ČR povinne zdravotne poistený, až keď v danom mesiaci presiahne takzvaný “rozhodný příjem” pre nemocenské poistenie v zmysle §6 (2) zákona 187/2006 Sb o nemocenském pojištění. Hodnota je aktuálne na úrovni 3500 Kč. (V ČR sa zákon o zdravotnom poistení odvoláva na zákon o nemocenskom poistení.)
To znamená, že ak dohoda trvá aj napríklad od 1.1.2020 do 31.12.2020, to, či je slovenský občan pracujúci v ČR zdravotne poistený napríklad v apríli 2020, sa zisťuje až spätne.
Výšku skutočného príjmu za apríl 2020 zistí mzdová učtáreň firmy až počas spracovania výkazov práce. Napríklad za apríl je to cca 10. mája. Až 10. mája potom mzdová účtáreň spätne prihlási takéhoto zamestnanca do zdravotnej poisťovne za apríl.
Až 10. mája teda zamestnávateľ zistí, či platí alebo neplatí výnimka z povinného poistenia pre zamestnanca daná §5 (a)(3) zákona č 48/1997 Sb. o zdravotním pojištění.
§5 Pojištěnec je plátcem pojistného, pokud
a) je zaměstnancem; za zaměstnance se pro účely zdravotního pojištění považuje fyzická osoba, které plynou nebo by měly plynout příjmy ze závislé činnosti podle zvláštního právního předpisu1a), s výjimkou
(3)osoby činné na základě dohody o provedení práce, popřípadě více dohod o provedení práce u jednoho zaměstnavatele, pokud úhrn příjmů z takových dohod v kalendářním měsíci nedosáhl příjmu ve výši částky, jež je podmínkou pro účast takové osoby na nemocenském pojištění podle zákona upravujícího nemocenské pojištění (dále jen „započitatelný příjem“); započitatelný příjem zúčtovaný zaměstnavatelem až po skončení dohody o provedení práce se považuje za příjem zúčtovaný do kalendářního měsíce, v němž tato dohoda skončila,
Zdravotná poisťovňa síce vystavila kartičku poistenca od 1.1.2020 do 30.12.2020 (trvanie dohody o vykonaní práce). Ale v informačných systémoch poisťovne počas trvania mesiaca apríl 2020 tento občan Slovenska nefiguruje ako zdravotne poistený v českej zdravotnej poisťovni.
V zmysle pokynov zdravotnej poisťovne pre zamestnávateľov, títo každý mesiac spätne prihlasujú a odhlasujú a prihlasujú a odhlasujú takéhoto zahraničného zamestnanca.
Počas celého apríla síce pracoval. Pripravoval teda naplnený výkaz pre mzdovú učtáreň, ale doklady boli zúčtované až v nasledujúcom mesiaci máji (cca 10. mája).
Dôsledok: Veľký problém v zdravotných zariadeniach
Dnes sú všetci poskytovatelia on-line pripojení do registrov poistencov.
Pri každej návšteve počas apríla a čerpaní zdravotnej starostlivosti každý pracovník poskytovateľa dostáva zo svojho informačného systému hlášku – Pozor!!! tento človek v apríli nemá zdravotné poistenie.
Keď navštívi lekára v apríli na pravidelnej kontrole, musí občan EU neustále upokojovať pracovníkov poskytovateľa (lekárov, lekárnikov, sestry), že určite v máji odvedie zdravotné poistenie a teda bude za apríl plne poistený.
Rozdiel medzi občanom ČR v ČR a občanom EU v ČR
Občan ČR má svoje domovské zdravotné poistenie v ČR. Ak nie je zamestnaný, tak len mení formu platby za svoje zdravotné poistenie na samoplatcu. Ale status poistenca sa nemení.
Občan EÚ v ČR nemá povinnosť byť v ČR poistený. V momente, keď za neho zaplatí poistenie zamestnávateľ, je poistený. Ak nezaplatí poistenie, zdravotná poisťovňa ho vedie automaticky bez poistenia v ČR.
Úlohu povinného zdravotného poistenia v zmysle pravidiel preberá jeho domáci štát, teda štát jeho občianstva alebo administratívne vedeného trvalého pobytu. (Čisto teoreticky je doma napríklad samoplatcom.)
V zmysle pravidiel, domácou krajinou pre zdravotné poistenie bez ohľadu na formu platby sa stáva ČR len pre tých občanov EÚ, ktorí majú v ČR trvalý pobyt. A ten samozrejme pri ročnej dohode o vykonaní práce a ročnom pobyte nevzniká.
