Priznávam bezradnosť nad budúcnosťou Slovenska

Mám dve veľmi silné presvedčenia. Jedno pochádza od TGM: Nebáť sa a nekradnúť. To druhé od Gándího: Keď robíte dobrú vec, ľudia sa odniekiaľ sami objavia a pridajú sa k vám. 

A proti nim stojí fakt, tvrdé dáta, že 36% ľudí chce rozkrádanie, úplaty, zabíjanie vo svojom mene, násilné prevzatia územia, viac lakomstva. Do ságy už chýba len smilstvo, obžerstvo a lenivosť. 

Priznám sa, potreboval by som trochu povzbudiť. Leziem do politiky, skutočne do zásadnej vysokej politiky. Mám jasnú predstavu o tom, ako by malo vyzerať slovenské zdravotníctvo.

Jasné, že nakoniec tam budeme sedieť nad tým dokumentom niekoľkí a budem musieť robiť aj nejaké kompromisy. Kolegovia ma poučia o nejakých mne doteraz neznámych mechanizmoch, ja sa budem držať svojej vízie a svojich znalostí. Tak spoločne dospejeme k nejakému najlepšiemu riešeniu. Nie pre nás, ale pre našich spoluobčanov, pre chorých, pre zdravých, pre naše deti.

Ale priznám sa, cítim velikánsku bezradnosť, ktorú vystihuje jedna útla otázka:

Pre koho?

Priatelia, naozaj potrebujem trochu povzbudiť.

Som si istý, že kdesi už majú založenú zložku z mojim menom plnú vyrobených kompromitujúcich materiálov, o ktorých sa mi nikdy ani len nesnívalo. Som priemerne zodpovedný a priemerne poctivý – tak ako kopa z vás. Nuž, nech si zakladajú čo len chcú, keď ich to baví. No príde istý moment, kedy si budem musieť položiť otázku, či to stojí za to.

Mne stačí jeden plat. Za ostatných 26 rokov života som už mnohokrát stál pred pokušeniami.  Viem, že mi stačí 5 nohavíc a naozaj viem, že by som si so šiestymi nevedel poradiť. Dom som vyplatil príbuzenstvu, stromy som už nejaké zasadil a syn pôjde na strednú budovať si svoje vlastné šťastie po svojom.

Lekárnikov je po sľuboch, že už o 2 roky ich bude dosť, už 26 rokov nedostatok na trhu práce.

Pre koho?

Priatelia, naozaj potrebujem trochu povzbudiť.

V pomernom volebnom systéme vždy vzniká po voľbách koalícia. To je ďalší skúšobný kameň schopnosti robiť kompromisy. Dokonca sa môže stať, že bude musieť vzniknúť demokratická koalícia bez akéhokoľvek politického zafarbenia, lebo jediným spoločným bodom bude ochrana demokracie pred nacistisko-komunistickými diktátormi. A bude treba sedieť vo vláde so zástupcami strán dnešnej vládnej koalície.

V tomto prípade sa mi ľahšie odpovedá. No aj tak tak trochu potrebujem povzbudiť. O trochu viac ako ja potrebujú v tomto prípade povzbudiť moji najbližší.

Pre koho?

Priatelia, naozaj potrebujem trochu povzbudiť.

V pomernom volebnom systéme je normálne, že vás 60-80% občanov považuje za omyl prírody. Politická strana má aj pri tej najlepšej konštelácii obvykle 15-30% podiel na volebnom výsledku. To je 70% ľudí, ktorých stretnem, chce niečo úúúplne iné ako sú moje vízie a odborné skúsenosti.

V tomto prípade sa mi odpovedá úplne ľahúčko. Zvykol som si za svoju profesionálnu kariéru stavať na tvrdých dátach a matematike. To sú dobré argumenty a čím sa pohybujeme vo vyššej politike a pracujeme nad väčšími celkami, tým sú tieto matematické argumenty presnejšie a dlhodobo stabilné.

Ale aj tak, stále sa mi po mozgovni poneviera tá jediná otázka:

Pre koho?

Ale naozaj vážne – pozrite si dnešné noviny, spravodajské servre.

„Najlepší minister vnútra…“, vlaky zadarmo, vyššie dane, vyššie odvody…

3x vláda Róberta Fica – 3×4=12 rokov. 1.6 miliarda eur v lufte. A celá elektronizácia štátnej správy skončí na kuse plastu a pár tranzistoroch vo výrobnej cene 1,5€ kdesi z čínskej fabriky.

Štát plní z 90% úlohy, ktoré sú pre 90% občanov nedôležité až zbytočné. Politici z 99% trávia čas politikárčením.  Obsah pojmov spojených s fungovaním štátu a politického systému je z 90% rozdielny od skutočného, teda slovníkového, terminologickému obsahu.  Až 99,9% občanov nevie správne popísať, ako funguje ich vlastný štát.  Ani ja nie a to som chodil 17 rokov do školy.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok.  Všetky tieto zmeny sa dejú len a len v záujme osobných cieľov pár percent. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinelmi, ale hracou plochou podnikania.

Výsledkom tejto situácie bolo v marci 2016 volebné hlasovanie s výsledkom:

Tak pre koho?

Tak pre koho?

To je dohromady skoro milión dospelých svojprávnych ľudí, ktorí reprezentujú 36% občanov Slovenska. Títo ľudia chcú rozkrádanie svojich vlastných peňazí. Viac ako 22% z nich sú vaši susedia, čo chcú vraždiť susedov za iný názor, farbu pleti či neschválený pohľad.

Tak pre koho?

Aj keby som mal byť jediný a posledný, nevzdám to!

Zmysle nám dávajú ostatní. Zmysel mojej práci od promócie dávajú pacienti, pre ktorých robím svoju prácu.

Ja viem, že to má zmysel, biť sa za slobodu a demokraciu. Je príjemné a upokojujúce neprosíkať o právo na život niekoho iného.

S mojou milovanou manželkou sme našli lásku. A od chvíle, keď som pochopil a dokázal to pochopené aj pomenovať, chcem dopriať tento pocit každému.

Pre tieto tri pocity to nevzdám. Práca mi to ukázala, dospelosť ma to naučila a láska mi to prikazuje. Že sú to dobré veci a každý by ich mal zažiť. Preto to nevzdám, aby každý mal  šancu si zažiť, že jeho život má pre niekoho zmysel, že nemusí prosiť o život a že je láskou iného.

Nie, nevzdám to! Ale som tak trochu márnomyseľný človek a veď viete, že najobľúbenejším hriechom diabla je ješitnosť. Som taký ako vy – priemerne zodpovený, priemerne poctivý, priemerne ješitný. Proste potrebujem trochu povzbudiť.

Pretože keď sa dnes pozriete okolo seba, 36% ľudí chce rozkrádanie, úplaty, zabíjanie, násilné prevzatia územia, viac lakomstva. Do ságy už chýba len smilstvo, obžerstvo a lenivosť. 

Tak pre koho?

 

Share Button

Názor na “Priznávam bezradnosť nad budúcnosťou Slovenska”

Komentáre sú zakázané.