Pozrieme sa trochu na to, ako je to z financovaním zliav na železnici. Áno, priateli, aj z vášho platu ste prispeli na zľavu na cudzí lístok. Aj z vášho paltu ste prispeli na zľavu na svoj vlastný lístok. Naozaj je v záujme tejto spoločnosti podporovať štátneho konkurenta v trhovom prostredí verejnej osobnej dopravy?
Nová vlna Ficových zliav vo vlakoch sa stáva realitou. Vláda odsúhlasila plán, ktorý umožní ľuďom pravidelne dochádzajúcim za prácou, aby platili len polovičnú cenu cestovného lístku.
„Polovičné zľavy bude možné získať už od 1. februára,“ potvrdil hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Ďalší „sociálny balíček“ nadväzuje na bezplatné cestovanie študentov a dôchodcov, ktoré vláda zaviedla už 17. novembra. „Cieľom tohto návrhu je podporiť ďalší rozvoj železničnej osobnej dopravy,“ uvádza materiál, ktorý ministri dostali na stôl.
Štátna firma poskytuje zľavy tak, že vyčísli ich celkový objem a nechá si to preplatiť zo štátneho rozpočtu. Peniaze do štátneho rozpočtu sa dostávajú tak, že občania zaplatia dane.
Šofér autobusu prímestskej dopravy platí tiež dane. Z jeho daní sa subvencuje marketingová aktivita, ktorá má za cieľ presunúť cestujúcich z jeho autobusu do vlaku. Vďaka tejto marketingovej aktivite sa zníži počet prepravených pasažierov v jeho autobuse pod hranicu rentability jeho linky. Jeho zamestnávateľ ho presunie na inú linku. Ups, iná linka je na tom rovnako. Z daní si náš šofér zaplatil svoj vyhadzov z práce.
No dobre, tak nie vyhadzov. Keďže sa znížil počet prepravených v autobusoch súkromných firiem, tie nemohli tento rok vyplatiť prémie. Náš šofér si zo svojich daní zaplatil zníženie svojho celkového platu.
Áno, toto je univerzálny model v každom prostredí, kde sú vedľa seba súťažitelia štát a súkromné firmy. Vždy je to tak, že podnikanie štátu môže byť kedykoľvek financované z daní. Z daní tých súkromných konkurentov.
Niekto tie zľavy zaplatiť musí. Napríklad občania okresu Svidník, ktorý nemá ani kilometer železničnej trate.
Mimochodom, železničná osobná doprava na Slovensku zaspala absolútne dobu. Všimnite si, kde sa stavajú domy, firmy, výrobné fabriky a kadiaľ vedú železničné koľaje. Dokonalým príkladom je rozvoj bytovej výstavby na východ od Bratislavy. Peniaze, ktoré štát zaplatí za zľavnenú a zadarmo prepravu mali ísť do rozvoja modernej koľajovej infraštruktúry. Áno, tá má byť štátna hlavne so strategického dôvodu. Na štátnych kolajách má prebiehať štandardný konkurenčný boj prepravcov.
Plošná zľava je ten najhorší nástroj sociálnej politiky. Je vrcholne neadresná, je to vyhadzovanie peňazí von oknom. Ale to Marx ani Engels nedovolia, aby socialista nechal rozhodovanie na prijímateľovi štátnej sociálnej podpory, od koho si nakúpi službu prepravy do školy, od koho si kúpi službu detských voľnočasových stredísk a tak podobne. Socialista rozhodne za vás, že železnica je pre vás najlepšie riešenie ako sa dopravovať do práce či do školy. Jemu je to jedno, že autobusom by to bolo pre vás o 1 hodinu denne výhodnejšie. Je mu jedno, že nežijeme v 50. rokoch 20. storočia, kedy výkon naftových motorov autobusov úspešne súperil s výkonom dnešných elektrobicyklov.
Je to najlepší spôsob ako navýšiť budúce výdavky na právne zastúpenie pri žalobách na neprimeraný štátny zásah do konkurenčného prostredia verejnej osobne dopravy. Koľko že to boli náklady štátu, z našich daní, vyhodené von oknom za právne služby firmy Štát, s.r.o. v roku 2014? Viete, kua, koľko práve za tieto peniaze mohlo byť kilometrov koľají zo Šamorína do Bratislavy na Trnavské mýto? Máte čas premýšľať, keď stojíte denno denne v zápche vo svojom tereňáku.
Dalo by sa ešte dlho zbierať argumenty.
Slovom, plošné zľavy na jeden druh dopravy sú to najhoršie ako minúť naše vlastné dane. Čo ste si zvolili, to dnes dostávate.