Tak sa nám na tej Ukrajine otáča kormidlo dejín smerom na Západ. Teraz už skutočne, nie len proklamáciami na námestí, ale naozajstnými politickými činmi. Ono nestačí len na ulici revolučne otočiť koleso dejín. Potom prídu všední dni a drobná práca. A tá rozhodne, či sa zo socializmu stane demokracia, či z diktatúry miestnych podnikateľov nastane prerod do demokratickej občianskej spoločnosti.
Keď som onehdá čítal rozhovor s Ivanom Miklošom o tom, ako funguje ako poradca ukrajinskej vlády, mal som dobrý pocit. Medzi riadkami bolo cítiť, že v medzičase Ukrajina nezaháľa a pracuj na demokracii, voľnom trhu a kapitalizme. Nebolo to veľmi vidieť a počuť, ale Mikloš potvrdil, že sa niečo pripravuje.
Reakcia, ktorú predviedol Kolomojskyj na prvé dekréty prezidenta a prvé kroky vlády, je hádam najdôležitejší dôkaz príprav. Vyplávali na povrch skutočne, pre demokrata, neuveriteľné veci.
Porošenko se pak v reakci nechal slyšet, že napříště nedovolí oligarchům, aby si pořizovali „soukromé armády“ operující mimo oficiální vojenské struktury. „V zemi nebude ani jeden gubernátor, který by měl k dispozici soukromou armádu. Tečka,“ prohlásil rezolutně prezident.
Áno, je predsa úplne zvrhlé, aby podnikateľ mal štát v štáte. A súkromná armáda je presne tým atribútom, ktorý definuje svoj vlastný štát v štáte. Jedinou šancou Ukrajiny je tento stav zmeniť. Skutočne jedinou šancou. A keď je niečo jedinou šancou, tak sa o to treba pokúsiť.
Viete, pchať hlavu do piesku, lebo ide s nami, je zaručená cesta do pekla. Ustupujete z demokracie ustupujete a ešte ustupujete, až sa zrazu opierate o stenu a hľadíte do hlavní popravčej čaty.
Opakujem vám to do zblbnutia a dnes to znovu bachnem na monitor pred vás. Nepodporujte konkrétnych ľudí! Podporujte demokraciu! Nie ľudia, ale činy sú to, čo rozhoduje, či žijete v demokracii alebo v diktatúre. Ak budete podporovať demokraciu, tak sa nikdy nespálite.
Áno, volíme konkrétnych ľudí. Voľte ich pre myšlienky, ktoré zastávajú. Myšlienka ostáva, ľudia prichádzajú a odchádzajú. Keď budete verný myšlienke, vymeníte ľudí a nikto vám nebude nič zazlievať. Môžete to urobiť s čistým svedomím.
Aj ma Ukrajine mohol Komnorovsky ukázať, že mu ide o demokraciu a slobodný trh. Trvalo a udržateľne. Ak sa v prvom kroku postavil na stranu demokracie a Západu proti okupačným snahám Ruska, prečo nepokračoval? Čo to je za prístup poslať do štátom vlastnenej firmy svoju súkromnú armádu preto, že štát by pri vykonávaní vlastníckych práv mohol zrušiť pre mňa výhodné zmluvy? Demokratom budem chvíľu?
To budeme demokrati len kým sa nám to hodí?!? A keď už tá demokracia aj odo mňa niečo vyžaduje, tak to už demokracia kua ani omylom? Kolomojskyj toto presne predviedol.
Alebo Porošenko? Nie je úplne jasné, do akej miery nastanú skutočne štandardné kapitalistické pomery a do akej miery ide o presun vplyvov do rúk iného oligarchu. Treba byť opatrný a držať sa myšlienok nie ľudí. Už krátky čas ukáže, keď sa analytici pozrú na nový stav, či Porošenko nakročil k demokracii a slobodnému kapitalizmu. Alebo aj na neho bude platiť, že demokracia len odtiaľ potiaľ moju bránu.
Bez toho, aby sama ukrajinská spoločnosť niečo pre seba urobila nemá žiadny zmysel tlačiť do nej našu podporu. Keď ukážu, že ukrajinský občania sami majú vôľu byť slobodnou demokratickou spoločnosťou, môžeme im začať materiálne, technicky či intelektuálne pomáhať. Na Ukrajine nie je občianska vojna, žiadny demokratický protektorát po vzore Afgánistánu či Kosova nemá zmysel.
Nastavme si samy ukrajinské zrkadlo
Akcia Porošenko verzus Kolomojskyj má ešte jedne zásadný rozmer. A tento rozmer presahuje hranice Ukrajiny. Až tak, že nastavuje zrkadlo dnešnšj situácii v Českej republike. Veď sa len pozrime, kto to ten Kolomojskyj je:
Ihor Kolomojskyj patří dlouhodobě ke skupině nejmocnějších ukrajinských oligarchů. Vlastní mimo jiné skupinu Privat, jejíž součástí je i stejnojmená banka. Kromě toho mu patří i část ukrajinských médií včetně zpravodajské agentury Unian nebo skupiny 1+1, do níž patří i stejnojmenný televizní kanál. Vzhledem k tomu, že se Kolomojskyj v průběhu ukrajinské revoluce na začátku roku 2014 postavil jednoznačně za novou vládu a snažil se prezentovat jako ukrajinský vlastenec, byl „odměněn“ postem gubernátora ve své rodné Dnipropetrovské oblasti.
Faktem je, že se mu podařilo udržet v oblasti klid a zároveň výrazně pomohl posílit ukrajinskou bojeschopnost financováním některých dobrovolných praporů bojujících v Donbasu. Až doposud se zdálo, že Kolomojskyj, narozdíl od nejbohatšího Ukrajince Rinata Achmetova, turbulentní situaci na Ukrajině úspěšně vytěžil ve svůj prospěch. Právě proto mimo jiné panovaly obavy z jeho narůstajícího vlivu a z toho, že si buduje vlastní soukromou armádu.
Zdroj: Omezování oligarchů na ukrajinský způsob — Blogy — ČT24 — Česká televize.
NEpripomína vám NEnáhodou NEbureša? Nalejme si čistej pepsicoly: Je to presne ono!
Ukrajina má jedinečnú šancu stať sa dejinným vzorom. Tak ako je Československo už na veky dejinným vzorom pre mierové delenie multinárodných štátov do trvalo udržateľného spoločného spolužitia, tak sa môže Ukrajina stať dejinným vzorom pre účinné oddelenie toho, čo musí ostať oddelené:
- Moc demokratická
- Moc podnikateľská
- Moc mediálna
Preto tlieskam tomu, čo sa deje na Ukrajine. Ak nezastanú na pol ceste a skutočne sa im podarí oddeliť demokraciu od biznisu, bude to skutočne veľká vec. Majú na to všetky predpoklady. Ukrajina je v takých sračkách, že nemajú skutočne čo stratiť. Prehajdákali 15-20 rokov rozvoja demokratickej spoločnosti. Životná úroveň na dne Európy. Okupanti na predzáhradke. Alternatívou Ruský protektorát.
Napriek všetkému pozitívnemu, čo som dnes napísal, stále platí, že som nad Ukrajinou zlomil palicu. Budem len príjemne prekvapený, ak sa na Ukrajine podarí zvrátiť vývoj smerom k skutočnej demokracii a občianskej spoločnosti. K štandardnému kapitalizmu a ľudským slobodám. Ako lekárnik viem, že pacienti umierajú.
