Archívy kategórie: Zdravotníctvo

Naozaj ideme v Bratislave platiť za tehly novej nemocnice?

Prečo nefunguje normálna generačná obnova v prípade bratislavských nemocníc?

Viete v čom je zásadný rozdiel vo financovaní lekární a zbytku zdravotníckych poskytovateľov?  Je to systém platieb.

Lekárne dostávajú platby za vydané lieky a ich prevádzka je financovaná zo štátom regulovanej marže na tieto lieky. Ktokoľvek si vie dnes spočítať, aký obrat, teda aké výkony musí dosiahnuť a aké môže mať maximálne náklady, aby bol na konci roku hospodársky výsledok kladný alebo aspoň nulový.

Nemocnica to nedokáže. Už 20 rokov to nedokáže.

Dokonca aj prevádzkovatelia ambulancii si to dokážu spočítať. Majú nejakú kapitáciu, majú nejaké výkony a k tomu poisťovne majú nejaké limity.  Ten systém je jasný a stabilný. Pozor, nehovorím, že je spravodlivý či dobrý. Ale je aspoň stabilný. Takže aj prevádzkovateľ ambulancie si vie spočítať aký bude jeho prevádzkový výsledok. A štátna regulácia tu prebieha hlavne formou prenesenou na poisťovne cez limity a uzavretej siete (rozumej, obmedzovaní dostupnosti).

A nemocnice?

Už 20 rokov stále a dookola hasia absolútny nepomer medzi vybratými peniazmi a tým, na čo má pacient nárok. Ani po 20 rokoch neexistuje jasný a stabilný systém platby za výkony nemocníc vrátane platieb za „náročné výkony“ a „zriedkavé choroby“.

To je dôvod, prečo len niektorí vyvolení sú schopní prevádzkovať nemocnice so ziskom. Vždy na úkor tých menej vyvolených.

V tomto podvyživenom systéme je štandardom, že sa nemocnice v pravidelných intervaloch viac a viac zadlžujú a keď už narastie kvôli nemocniciam druhotná platobná neschopnosť v iných častiach hospodárstva do neudržateľných rozmerov, tak sa nesystémovo nalejú peniaze do oddĺženia. Potom je úúúplne jedno, či na vygenerovaní straty má podiel nezaplatené výkony alebo absurdné náklady na tie výkony v konkrétnom zariadení.

A kolobeh sa začne nanovo.

Je samozrejmé, že v takomto finančnom  prostredí nikto nechce postaviť zo svojich vlastných investičných prostriedkov nemocnicu a poskytovať v nej tie „náročné výkony“ a  liečiť „zriedkavé choroby“. Tie výkony a tie choroby, ktoré ostatní poskytovatelia odhadzujú od seba a štítia sa ich. Štítia, pretože vedia, že by ich finančne zahubili. Leda že by boli vyvolení.

Malý úkrok stranou: Predstavte si, že sa ráno zobudíte a poviete si, že si v garáži uprostred Piešťan postavíte CT. Objednáte si odborného garanta. Ten vám navrhne a dozoruje prestavbu.  Za vlastné prestaviate garáž. Za vlastné kúpite stroj. Požiadate poisťovne o zmluvu. Po kolaudácii k vám začnú lekári posielať pacientov. Na konci mesiaca vyfakturujete výkony poisťovni. Zaplatíte lízing CT, platy obsluhe, bonus odbornému garantovi stavby a teraz už aj prevádzky. Zdá sa to tak normálne, že? Nie, takto to nefunguje. Práve preto mohla vzniknúť kauza piešťanského CT. Koniec úkroku stranou.

Už 20 rokov to tak je.

Toto je ten primárny problém, ktorého vyriešenie pomôže aj pri stavbe fakultnej nemocnice v Bratislave. A nie len v Bratislave ale akomkoľvek meste. Dokonca jeho vyriešenie zmätie celú debatu o tom, ako financovať stavbu  novej bratislavskej nemocnice.

Správne nastavenie platieb za výkony, vrátane „zriedkavých chorôb“ motivuje kohokoľvek k postaveniu a prevádzkovaniu. Prosto, normálne trhové podmienky a stabilné podmienky spôsobujú, že nikto nechce peniaze dopredu. Vie, si naopak dopredu spočítať, koľko výkonov musí po postavení za vlastné spočítať, aby sa mi peniaze vrátili a prevádzka niečo vynášala. 

Alebo ideme stavať nemocnicu plánovane ako čiernu dieru na peniaze?!? Lebo práve tak mi pripadá celá táto debata okolo nemocnice v Bratislave. Už dopredu sa počíta s tým, že takáto nemocnica nebude nikdy financovaná štandardnými a komukoľvek dostupnými nástrojmi, ako sú príjmy z poistenia spravované v pluralitnom poistnom prostredí. A to je celé zle.

Čo to je za debilný nápad stavať nemocnicu tak, že netušíme, aké budú platby za jej výkony? Samozrejme že si staviteľ požiada o peniaze za stavbu múrov. Ale naozaj chceme platiť za tehly?

Keď staviam lekáreň, tak automaticky počítam, že bude predávať lieky a predaj týchto liekov zaplatí za jej stavbu. Ja som si doteraz myslel, že chceme platiť za výkony tej nemocnice.

Čo to je za debilný nápad financovať štátom stavbu zdravotníckeho zariadenia?

Aha, už viem! Už dopredu sa počíta s tým, že bude odkladiskom finančne neatraktívnych výkonov, chorôb a pacientov. Počíta sa s tým, že nová bratislavská nemocnica nebude financovaná za výkony, za prácu ktorú odvedie. Už dopredu sa počíta s tým, že bude financovaná bez ohľadu na to, aké výkony, akú vedu, akú výuku bude poskytovať. Bravó, to dokáže vymyslieť len socialista. 

Veda? Máme štandardné vedecké inštitúcie – fakulty a SAV. Aký je problém, aby tieto inštitúcie si platili svoj vedecký výskum na pôde nemocnice? Akejkoľvek nemocnice. Aha, ono to nastavenie pravidiel financovania akademického prostredia nedovolí… Aha, ono si fakultné nemocnice pomáhajú peniazmi na vedu pri financovaní nevedeckých výkonov, lebo za ne nedostávajú skutočnú cenu.

Stále sa mi vracia, ako dobre hodený bumerang, ten istý zasmradnutý 20 ročný problém. Jasné financovanie výkonov. Ak to už 20 rokov vieme v prípade liekov, ako to, že to nevieme v prípade diagnóz?

Samozrejme, že sa môže stať, že nastavíme platbu za nejaký výkon či diagnózu zle. No tak vydáme nový číselník platieb po pol roku a upravíme to. Príde nová metóda, ktorá je lacnejšia? No tak necháme poskytovateľov do konca polroka vo vysokej marži a pri vydaní nového číselníka to už zregulujeme. Takto to funguje v prípade cien liekov a naozaj nie je problém postaviť novú lekáreň uprostred desaťtisícovéího mesta nie to v Bratislave.

Tak doprdele, po 20 rokoch, ako to, že nemáme v Bratislave nemocnice s parametrami
„fakultnej“ na každom rohu?!?

Nie je politická vôľa? Nie je spoločenská objednávka?

Pod čiarou: Staval som niekoľko lekární pre investora. Podieľal som sa viac ako rok rok na budovaní jednej lekárenskej siete v štádiu zrodu ako zakladajúci manažér. Preto si myslím, že som oprávnený povedať: Postaviť zdravotnícke zariadenie je normálne jednoduchá úloha.

Share Button

Zbytočný predmet je pridaná hodnota k vášmu vzdelaniu

Toto ma pobavilo. Ale trochu inak. Je to taká ukážka absurdnosti obľúbenej vety školáka: „A na čo mi to bude, to robiť nikdy nebudem.“ Akéhokoľvek školáka na akomkoľvek stupni.

Tak, měl bych tu jednu pracovní nabídku… V centru Prahy, malá firma, a náplň práce je od správy IT (když se někdo nepřipojí na wifinu, tak to vyřešit), přes správu vývojářského účtu v Play a iTunes až po správu databáze lidí a občasné úpravy webu na WordPressu. Požadované schopnosti jsou asi „standardní webařské“ (PHP, JS, HTML, CSS), umět třeba nastavit DNS záznam na hostingu (tj. vědět co to je a jak s tím), umět nahodit měřicí kód z GA a podobně, udělat nějakou jednorázovou drobnou aplikaci nad DB, a hlavně: Musíte umět mluvit s lidmi, takže nějaký nerd ze serverovny, prosím, ne.

Zdroj:  Martin Maly – Tak, měl bych tu jednu pracovní nabídku… V centru….

Len mimochodom, všetko to spomenuté si robím pre seba a pár individuálnych klinetov ako „to k tomu hlavnému“ 😉 To viet, jednoduchý farmaceut. Dokonca viem čo je to to podivné NSSET.

Pridaná hodnota, to je to čo sa dá predávať.

Keď riešim kľúčové procesy u klienta v lekárni, občas sa dá urobiť aj z mála veľa. Napríklad zmenou komunikácie na internete. A lekáreň naozaj nepotrebuje svoju webovú prezentáciu na úrovni spravodajského denníka. Ale potrebuje ju.

Share Button

Vysvetlenie vplyvu rastu minimálnej mzdy v zdravotníctve pre socialistov

Socialisti by radi zvýšili minimálnu mzdu tak, aby sme mali platy ako v Nemecku. Lebo vychádzajú z tézy, že mrzký podnikateľ nikdy nebude dobrovoľne platiť svojim zamestnancom viac.

No dobre, tak skúsim predpokladať, že majú pravdu a uvidíme kam nás to privedie.

Tak si vezmime také platy v zdravotníctve. Peniaze na ne získavajú poskytovatelia od poisťovní. Poisťovne vyzbierajú peniaze od daňových poplatníkov vo forme zdravotného poistenia.

Zvýšme minimálnu mzdu 3x, aby sme sa dostali na úroveň platov, nie minimálnej mzdy, ale skutočne priemerných platov v Nemecku. To z tej prvotnej tézy jasne vyplýva. To klasický socialistický odborársky požiadavok.

Takže mzdové náklady poskytovateľov sa zvýšia 3x. Keďže sme si povedali, že peniaze poskytovatelia získavajú od poisťovní, musia poisťovne zaplatiť 3x viac. Aby to dokázali, musia vybrať XXX-krát viac na zdravotnom poistení. Koľko je to XXX závisí, aký podiel na nákladoch zdravotníctva majú platy zdravotníckych pracovníkov. Rozhodne ale platí, že XXX>1.

Naozaj, milí socialisti, peniaze sa nerodia ani na fazuli ani na frňákovníku.

Takže všetci daňoví poplatníci musia zaplatiť viac. Cena zdravotného poistenia vzrastie. Keďže cena zdravotného poistenia reperezentuje pre daňovníka cenu služby, vzrastie cena služby.

Keď rastú ceny za rovnakú službu, tomu sa hovorí inflácia. Inflácia spôsobuje, že si za rovnaký tovar či službu musíte zaplatiť vyššiu nominálnu hodnotu ako včera.

Aj zdravotník s vysokou minimálnou mzdou si musí ísť kúpiť zdravotnú starostlivosť.

Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobilo infláciu. Inflácia spôsobila, že máte síce nominálne viac, ale reálne si kúpite to čo pred zvýšením.

Rast minimálnej mzdy neviedol k bohatstvu. č.b.t.d.

Ako z toho von – verzia 1?

Zadanie je jasné: zvýšiť mzdy a nezvýšiť platby do zdravotného poistenia. To sa dá vtedy, keď sa zdravotníkom podarí znížiť svoj počet a zachovali výkony, ktoré vykonajú. Rovnaké peniaze sa rozdelia medzi menej ľudí.

Áno, za rovnaký čas bude musieť jeden zdravotník vykonať viac práce. Tomu sa hovorí zvýšenie produktivity práce.

Zvýšenie produktivity práce spôsobí zvýšenie mzdy bez nutnosti zvyšovať platby do zdravotníctva.

Rast produktivity práce spôsobil, že vám vzrástla reálna mzda. č.d.t.d.

Aby to aj moje deti a inžinieri pochopili: Jedine zvyšovanie produktivity práce každého jedného zamestnanca dokáže zabezpečiť zvýšenie reálnych miezd bez toho, aby ste museli niekoho iného okradnúť.

Za jednotku času musíte vykonať viac práce. Váš pracovný čas je tak hodnotnejší a môžete zaň dostať viac zaplatené.

Ako z toho von – verzia 2?

Ako by sa dala ešte zvýšiť produktivita práce, ale bez toho, aby sa menej zamestnancov zodralo do vyčerpania?

Možnosť je, že nájsť spôsob, ako vykonať rovnaké výkony za rovnaký čas ale z menšou námahou. Musíme si teda zaviesť nejaké stroje. Napríklad nové operačné postupy, jednodňový chirurgia. Počítače zapojiť do administratívy, zlepšiť a zefektívniť procesy a tak podobne.

Aby aj moje deti (toto inžinieri chápu apriori) pochopili: Zavedenie strojov zvyšuje produktivitu práce a teda zvyšuje mzdu zamestnancov.

Zavedením strojov ste ušetrili svoje svaly a mozog a zvýšila sa produktivita práce.

Rast produktivity práce spôsobil, že vám vzrástla reálna mzda. č.d.t.d.

Záver dôkazu sporom

Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobí infláciu a teda neprinesie zvýšenie reálnych miezd a bohatstva zamestnancov.

Zvýšenie reálnych miezd a reálne zbohatnutie zamestnancov prinesie len

  1. zvýšenie produktivity práce ľudí
  2. zavedenie strojov
  3. zlepšenie procesov

Tak jednoduché to je. Ďakujem socialistom za pozornosť.

Pod čiarou: Nabudúce si povieme niečo o tom, ako motivovať podnikateľov/poskytovateľov ako aj zamestnancov v zdravotníctve k rastu produktivity práce a teda aj zbohatnutiu zamestnancov. To bude už ale po Novom roku.

Share Button