Archívy kategórie: Zdravotníctvo

Lieky ani potraviny neumierajú zo dňa na deň

Najprv trochu z mojej profesionálnej oblasti a potom to trochu prenesiem do vášho každodenného života. Najprv o exsprirácii liekov a potom aj o tom, ako využiť „trvanlivé“ potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti.  Áno, súvisí to jedno z druhým.

Používanie liekov,  nastavenie ich indikácii,  doby použiteľnosti,  skúmanie bezpečnosti,  určenie dávok,  to sú všetko zásadne a brutálne štatistické parametre.  Pre čokoľvek, čo sa dotkne lieku a je aspoň trošku merateľné,  pre všetko toto sa používa štatistické vyhodnocovanie.  Nikdy sa neskúma jeden pacient,  účinok jednej tabletky či jedného vybratého balenia.  Vždy sa skúma skupina pacientov,  mnoho po sebe idúcich dávok a mnoho paralelne užívaných balení.

Práve preto vo svojich článkoch a hlavne komentároch uvádzam: „Ak vám to pomohlo,  je to len fajn a teším sa. No z toto nič nevyplýva pre vašu susedku.“ Liečenie, aby sme mohli použiť tento pojem,  musí byť predvídateľné a opakovateľné.  Len a len vtedy môžeme hovoriť skutočne o lieku a skutočne o liečení. Inak je to nikdy nekončiaci pokus/omyl na pacientoch.  (Chcete byť pokusné králiky?)

Vezmime si dobu použiteľnosti,  alebo ako sa presnejšie uvádza,  dátum exspirácie. (jazykovedne to má čosi spoločné s duchom a dýchaním, preto to S v slove) Naozaj to tak nie je,  že by tá vaša konkrétna tabletka,  to vaše konkrétne balenie nebolo úderom polnoci použiteľné a po polnoci by ste sa ním už len otrávili. Jasné,  že úderom polnoci lieky neumierajú.

Tak prečo to tam teda je?

Výrobca je povinný urobiť testy stability a definovať podmienky skladovania svojho lieku.  Súvisí to s tým,  že výrobca si musí sám pre seba určiť,  za akých podmienok vie garantovať opakovateľnú účinnosť a predvídateľnú účinnosť.  Urobí testy,  skontroluje stabilitu lieku za rôznych skladovacích podmienok.  Urobí stovky a stovky,  možno tisíce a tisíce paralelných meraní.  Všetko spriemeruje a pre istotu,  svoju vlastnú istotu ešte posunie o nejakých pár percent smerom dobezpečna.

Preto dátum exspirácie hovorí, že priemerne je daný liek za stanovených podmienok na 100% bezpečný a účinný. Priemerných 100% asi od lieku očakávate, že?

Po tomto dátume, po tejto dobe od momentu výroby sa pri tých testoch vyskytli jednotky až desiatky percent kusov lieku, ktoré už nespĺňali ani podmienky bezpečnosti alebo podmienky účinnosti.  Nepokazli sa všetky. Ale bol tam už výskyt porúch. Asi by ste si nechceli vylosovať práve to nefungujúce či nebezpečné balenie, že?

Viete si predstaviť, že sa vy osobne podpíšete pod to, že natiahnete dĺžku použiteľnosti tak, že sa na jej konci už môžu občas (štatisticky) vyskytnúť poruchy v bezpečnosti alebo účinnosti?

Hm?

Len tak, podľa citu.  Podpíšete sa?

Áno, občas sa vyskytnú bezcharakterné svine, ktoré to dokážu. Preto, že história takéto prípady obsahuje, sme si ako spoločnosť začali platiť kontrolórov, ktorí sa za nás a za naše peniaze starajú o kontrolu dodržiavania pravidiel pre stanovovanie doby exspirácie liekov a stanovovanie podmienok pre ich uchovávanie.  My spoločne si platíme týchto kontrolórov, aby priebežne odoberali vzorky a kontrolovali, či pôvodne stanovené dĺžky použiteľnosti naozaj zabezpečujú 100% bezpečnosť a účinnosť.

Neexistuje žiadne „ONI to kontrolujú“. Sme to MY, kto si ich platíme, aby to robili pre nás.

Napríklad nás lekárnikov ŠUKL kontroluje, či denno-denne kontrolujeme teplotu v sklade a teplotu v chladničke s liekmi. Tým je zabezpečené, že dodržíme podmienky skladovania a teda keď za takýchto podmienok výrobca výskumom určil nejakú konkrétnu dobu exspirácie, tak že sa na túto dobu dá spoľahnúť. Proste – či existuje neprerušená reťaz, kde jedno ohnivko sa spolieha na neporušenosť toho susedného.  Preto keď mi šofér z distribučky donesie liek, čo sa má skladovať v chladničke bez toho, aby ho vybalil z chladiaceho boxu s teplomerom a označil „chladnička“, ani ho neprevezmem. No fuj, ktovie kde sa to váľalo.

Koniec farmácie, pokračujem potravinárstvom

No a teraz si predstavte, že podobne výrobca potravín určí dobu minimálnej trvanlivosti. Vy osobne, podpíšete sa pod protokol, ktorým natiahnete túto dobu  o dva tri mesiace? Len tak, bez toho, aby ste exaktne skontrolovali, či sa vo vzorke nevyskytne problém.

Na to nepotrebujete žiadny štátny dozor. Na to stačí, že ste manažér a vaše prémie môžu byť ohrozené potenciálnym súdnym sporom. Ani salmonelu neuvidíte. Botulotoxín nehrká.

Aj chudobní sú ľudia. Prístup k spravodlivému procesu nám garantuje Listina práv a slobôd a tú máme v Ústave. Ja mať super hlboko do vrecka, tak sa vyslovene s tej sračky z potravín distribuovaných po lehote minimálnej trvanlivosti teším. Času na chodenie po súdoch mám haba-dej. Právne zastúpenie sa isto nejaké nájde, veď je tu istota 100% výhry.

Tak ako, podpíšete sa pod ten protokol, ktorý umožní posunúť „trvanlivé“ potraviny po dátume spotreby na ďalšiu konzumáciu?

Ja teda nie!

A to ja by som ako lekárnik na tom vašom liečení aj niečo zarobil.   No taká nemorálny sviňa nie som. A to nejde o lieky, len o potraviny, kde je účinnosť istá z podstaty (tuky, cukry, bielkoviny robia potravinu potravinou z definície).

Áno, sú dve skutočné riešenia:

1. Podporovať presun pre chudobných v čase  uplynutých 90%  minimálnej doby použiteľnosti. A podporovať predlžovanie tejto doby, opätovné natiahnutie tejto doby a podobne.

2. Využitie existujúcej „špeciálnej potravinovej výroby“ používanej pre chudobnú Afriku. Ide o skutočne bazálne nutričné hodnoty v podobe potravín.

3. Podpora dvojitých sociálnych nákupov. Bohatí človek nakupuje všetko dvojmo a ten druhý nákupný košík je určený pre jeho „virtuálnu“ chudobnú rodinu.  V duchu známeho: „Kde sa najedia 3,  isto sa nájde niečo aj pre 4.“  – solidarita z osobného individuálneho a slobodného presvedčenia. (Apropó, prečo nebeží výchovná štátna kampaň – kúp poukaz na tábor pre svoje a cudobne dieťa.)

4. Podporovať ekonomiku krajiny, aby čím menej ľudí padalo do sociálnej siete a aby príspevky tých šťastnejších na sociálnu sieť boli stále väčšie a väčšie. Nie percentom z príjmu, ale základom ich väších platov, z ktorých sa počítajú odvody.  Potom si bude môcť sociálna sieť kúpiť potravín pre chudobných bárs koľko a v lehote ich trvanlivosti.  – problém ani nevznikne – nie je čo riešiť – život je krajší.

Áno, dve. Body 3 a 4.

Budovanie a podporovanie obyčajnej ľudskej solidarity. Aby sa občania naučili slobodne a akosi samozrejme podeliť aj s tými, ktorým sa nedarí, či nemali toľko šťastia sa správne narodiť.

Share Button

Zrozumiteľná rada je liekom nad všetky lieky

Dnes je streda a naučil som vás, že dnes bude lekárnický článok. Ale je toto dnes lekárnický článok?

Poviem vám niečo čo som sa naučil mojej Alma mater. Naučil ma to náš telocvikár. Áno, aj na farmácii sme mali telocvikára. Všetci tí slovutní profesori a docenti nás učili to, čo bude dôležité pre vás, našich pacientov. Len ten telocvikár ma naučil čo bude dôležité pre mňa.

Áno, na fyziológii a patológii sa naučíte, ako to je so starnutím. Ako postupne tie trubky a pumpa zlyhávajú. Ako sa vám postupne rozpadá elektrické vedenie a ako vám to pomali už nedochádza. Kardiovaskulárny systém  a nervový systém, to je to čo z nás robí človeka. Srdce a mozog. Láska a rozum.

No a ten telocvikár ma naučil dve veci.

Že sa máme hýbať, aby sme dobehli čo najdlhšie každú električku. „To raz bude prvá nedobehnutá električka, prvé odfunené schody…“, ako by som ho počul.

No a tá druhá rada?

Raz, keď sme čakali, kým sa baby  dotrúsia na basketbal, tak sme sa ho pýtali, prečo si neurobil aspon malý doktorát, keď už robí na tej vysokej škole. A on odpovedal: „No, to hej a musel by som si vymieňať tabuľku na dverách. Ved aj tak ma v tomto babinci urobili vedúcim katedry.“  Áno, jeho podriadenou bola docentka. A on bol  Mgr. z FTVŠ. 

Tak sa držím jeho rady. Najprv tej druhej. Nemalo to zmysel. A keď niečo nemá zmysel, nemá sa to robiť. Používajte rozum. Pri práci s pacientom myslite v súvislostiach. Zloženie malého doktorátu spôsobí  nutnosť výmeny tabuľky na dverách.

Rozum. Nervová sústava, psychofarmaká a základná farmakologická poučka: „Vždy posúďte benefit/risk pre pacienta.“ Morfín, je skvelé analgetikum, ale na bolesť zubov ho nedávajte – to sa učí na farmakológii. Nemá to ten správny pomer benefit/risk pre pacienta.  A vznikajú súvislosti v podobe toxikománie. V prípade onkologických pacientov sú iné benefity a iné riziká. A aj iné súvislosti.

Každý pacient je individualita. Ani nie tak preto, že by bola ľudská farmakológia človek od človeka variabilná. Ale preto, že do hry vstupuje mulión rôznych premenných v podobe ´dalších chorrôb, životného štýlu, ďalších liekov a potravín.  Každý pacient má tie svoje súvislosti.

Držím sa aj tej druhej.

Nedarí sa, ale aspoň sa snažím. Vyvážený životný štýl, primeraná energeticá bilancia. Jednak čo do vyváženosti príjmu a výdaja. A jednaj aj čo do miery maxima a minima. Keď budete viac jesť ako je váš energetický výdaj, zmení sa biochémia smerom k ukladaniu. Ak budete veľa jesť a veľa ukladať, možete naraziť na hranice niektorých biochemických systémov a tie sa môžu zrútiť. Rozbijú sa vám súvislosti. Výsledkom je práve tá prvá nedobehnutá električka.

A vy ste na tom ako?

Kým budete odpovedat, v tichu a prítmí záchoda, počas intýmnej chvíľky s vaším svedomím, tak vás ešte na niečo upozorním.

Tento článok môže byť pre niekoho konečne zrozumiteľným po tých stovkách latinských a hatmatilkových slov, ktoré počúva od nás všetkých zdravotníkov.

Cvičte, aby ste dobehli aj v 90. každú lektričku. Udržiavajte energetický výdaj v rovnováhe a na primeranej úrovni.

A pre niekoho môže byť detinsky primitývny. Aj minule mi pod jeden článok ktosi napísal, že píšem samozrejmé veci, ako že voda je mokrá a falošný liek je taký, kde je niečo iné ako v tom správnom lieku.

Toto je presne problém spolupráce pacienta na liečbe. Každý z vás pacientov a tu na tomto mojom blogu, každý z vás čitateľov, máte rôznu prizmu. Rôzne vzdelanie, rôzne životné skúsenosti a rôzne nálady. Navyše ste obvykle chorí, čo je pre vás prekvapivá a neštandartná situácia, ktorá vás vyvádza z miery.

Pre vás je dôležité, aby ste pochopili, čo vám je a ako sa máte podielať na svojej liečbe.

Preto sa vy nebojte pýtať a vy očakávate od svojho lekárnika vám blízky spôsob vysvetľovania. Môžeme vám podávať infomrácie tak, ako profesor farmakológie – vieme to, učili sme sa to práve takto. Môžeme vám podávať informácie rovnako ako náš telocvikár. Aj to vieme, učili nás to na fakulte a nie len od telocvikárov.

No rozhodne majte na pamäti – nech už vám informácie o liekoch a ich používaní rozprávame akokoľvek jednoduchým či komplikovaným jazykom,  VY nám musíte rozumieť. Pre nás lekárnikov je to len nepohodlie, opakovať vám veci dvakrát a zrozumiteľne. Pre vás je to skutočný problém, ak popletiete dávkovanie. Preto ešte raz: Pýtajte sa nás, ak niečomu nerozumiete. Rada je dobrý liek. Zrozumiteľná rada je liek nad lieky.

A cho´dte si zabehať, či inak zašportovať. Aby ste mali svoju energetickú bilanciu v rovnováhe a dobehli každú električku. Zdôvodnite si to ako chcete, každé zdôvodnenie bude mať povahu synonyma. To sú slová, ktoré rôzne znejú, no majú rovnaký význam…. (Ve´d vám vravím, že vieme rozprávať aj učene aj zrozumiteľne. 😉

Áno, toto bol lekárnický článok o deji zvanom copliance.

Pod čiarou: Pri vzniku článku zahynula jedna mucha. Nespolipracovala – mala slabý compliance.

Share Button

Zdravotníctvo postavené na šťastí nahraďme rovným prístupom

Čo myslíte, ako ďaleko sme k bodu, kedy liečbu A alebo liečbu B dostanú správny voliči? Mať len šťastie, aby ste dostali správnu liečbu, tento bod sme už zdá sa dosiahli. Ste preto na svoj demokratický štát hrdý?

Štěstí naopak měl horolezec Jan Trávníček, který loni vylezl na K2 – a to přes to, že trpí od dvaceti let psoriatickou artritidou a po roce 2000 už to vypadalo, že pro něj pohyb do budoucna nebude možný. V roce 2007 dostal biologickou léčbu a dnes je pátým Čechem, který vylezl na K2, a čtvrtým, který stanul na vrcholu Annapurny – s biologickým lékem v termosce.

Léčba pomohla také 42leté Haně Dvořákové, které před pěti lety lékaři diagnostikovali sklerodermii progresivního typu. Pojišťovna jí však po žádosti lékaře o biologickou terapii odpověděla, že se na její chorobu nevztahuje. Nakonec ale po změně pojišťovny pacientka na léčbu loni nastoupila. „Kdybych léčbu nedostala, dnes už nechodím. Teď mám radost ze života. V revmatologickém ústavu jsem ale viděla řadu pacientek se stejnou diagnózou, jako mám já. Jsou to mladé ženy, které mají malé děti a jsou na začátku nemoci. Bohužel jsem zatím asi jediná s touto diagnózou, kdo biologickou léčbu dostává,“ poukazuje na smutnou skutečnost Hana Dvořáková.

Zdroj:  Většina Čechů neví, co je biologická léčba. Pletou si ji s bylinkami | Zdravotnický deník.

Ja vám navrhujem: Prestaňme sa v zdravotníctve konečne spoliehať na šťastie!

Vedľajším účinkom presadzovania rovného a solidárneho prístupu poistenca k liečbe je, že bránim, aby ste si to mohli vybaviť na úkor spoluobčana.  A súčasne je to boj za istotu, že vás, konkrétne vás, nikto zo spoluobčanov neokradne o vaše vyliečenie. Že budeme mať všetci rovný prístup k zdravotníckej solidarite našich spoluobčanov.

Keď sa ma nedávno priateľ pýtal, ako sa má dostať k špičkovej liečbe kolena, tak sme nakoniec po diskusii prišli k jednoznačnému záveru: Nesmieš dovoliť, aby lekár rozhodoval o výbere tvojej sadry bez toho, aby ti navrhol „liečbu hokejového reprezentanta“. Musíš ho udržať v čistej medicíne. Tam je dobrý. Medicína u nás je skutočne dobrá. Ale chráň sa toho, aby začal uvažovať, čo si on myslí, že by bolo pre teba dobré bez toho, aby ti predostrel všetky alternatívy.  Nesmie začať uvažovať o peniazoch skôr, ako ti predstaví čisto medicínske alternatívy. Tvoj lekár pozná tvoju chorobu, ale predsa nepozná tvoju peňaženku. Tak nech rozhoduje o chorobe, nie o peniazoch.

A presne o tomto je rovný a solidárny prístup poistenca k liečbe. Peniaze, ako argument za lekára vyrieši politická dohoda občianskej spoločnosti. Podklady dodá odborná verejnosť.

Pan profesor Vyzula mluvil o oblasti onkologie, která je na tom o trochu lépe, protože když má někdo nádor, je z pohledu plátců nákladná péče přijatelnější. Je tady ale velká oblast onemocnění, jako je roztroušená skleróza, revmatoidní artritida, zánětlivá střevní onemocnění, psoriáza a mnoho dalších, kde má biologická léčba prokázaný efekt jak z hlediska kvality života, tak progresivity onemocnění. Pokud má nemoc bojovné pacientské sdružení, jako třeba roztroušená skleróza, je situace lepší, ale pokud pacienti tak militantní nejsou, je to horší.

Čo to je za princíp  „bojovné pacientské sdružení“? Sú to obyčajné emócie choroby. Je to obyčajné osobné rozhodovanie „podľa citu“. Je to čistá demokracia. Kto presvedčí ostatných vyhráva.

Bolo by skutočne fajn oddeliť diskusiu o peniazoch od emócii choroby a obe veci oddeliť od profesionálnej medicíny. Už dopredu hovorím, že sa nám to nikdy nepodarí dokonale. Ale treba sa aspoň pokúsiť.

Nalejme si čistej pepsicoly, rozhodnutie čo je štandard a čo nadštandard je z 40-20% len a len politické rozhodnutie. Preto hovorím o politickej zhode.

Buď sa dohodneme v našom štáte, že v indikovaných prípadoch neposkytneme biologickú liečbu nikomu a budeme plne hradiť špičkovú ortopédiu nie len hokejovým reprezentantom, ale skutočne všetkým. Alebo budeme vyberať viac peňazí a bude na všetko pre všetkých. Alebo ukrátime spoločenskú solidaritu na bagatelné choroby a budeme platiť za biologickú liečbu rovnako každému, komu by mala byť indikovaná. Alebo sa dohodneme, že schválime úplne iný návrh odbornej zdravotníckej verejnosti.

Zlých riešení je na výber nekonečno. Nikdy nie je čas urobiť to poriadne, ale vždy sa nájde čas urobiť to ešte raz. Tak to už konečne skúsme urobiť poriadne.

Potrebujeme definovať zdravotnícky štandard a nadštandardČíselník výkonov a materiálu. Poistenie a pripoistenie. Skutočná súťaž ambulancii a poisťovní o pacienta. V prvom kroku nech je aj nadštandard plne hradený. Ale konečne ho spíšme a sprístupnime ho tak všetkým. A konečne vyčíslime, čo to všetko stojí. Budeme mať reálne čísla nad ktorými budeme môcť normálne demokraticky rozhodovať, či to naozaj je hodno tých cien (regulácia maximálnou cenou) alebo či to vôbec chceme dopriať každému (reorganizácia nadštandardu a regulácia úhradou).

Nech už sa rozhodneme akokoľvek, jedno treba mať stále pred očami veľkými písmenami:  Európsky štát v 21. storočí by mal byť schopný poskytnúť solidaritu s chorými systémom vysoko solidárneho zdravotného poistenia. Čokoľvek, čo štát robí, by malo prihliadať na schopnosť budovať túto solidaritu. Na čo iného máme mať štát, ak nie na to, aby bol našou záchrannou sieťou, keď sa nám nezadarí či keď sme si vytiahli smolnú kartu s nejakou c-čkovou diagnózou?

Načo sa analyzuje kvalita života na vedeckej úrovni, keď má náš štát pravidlo, že všetci majú nárok na všetko, ale musíte mať šťastie, aby sa na vašu liečbu peniaze našli?

Share Button