Archívy kategórie: Zahraničie

Zahraničie

Ruský imperializmus kam sa okolo Ruska otočíš

Načo  tvoriť? Stačí sadnúť do plechovíc a silou obsadiť kus územia. Územie, ktoré je Rusku na nič, obyvateľov, ktorí vzápätí Rusko nenenávidia.

Nie, naozaj nikto na tejto planéte nepotrebuje takéto Rusko. Nikto. Leda idioti.

 

Najdôležitejšie udalosti dňa (nedeľa 2. marca 2014)

  • ruské vojenské jednotky bez vážnejšieho odporu dostali pod kontrolu prakticky celé územie a strategické objekty juhoukrajinského Krymu
  • snaha o odzbrojenie ukrajinských vojenských posádok sa stopercentne nepodarila, Rusi ich blokujú
  • nový šéf ukrajinského námorníctva prešiel na ruskú stranu, odvolali ho
  • predseda parlamentu proruskej autonómnej Krymskej republiky priznal, že pred inváziou neprišiel o život žiadny ruský občan, čo bola hlavná zámienka vojenského zásahu Moskvy
  • ruská invázia sa stretla s ostrým odsúdením svetových politických špičiek – USA, Británia, Francúzsko a Kanada odvolali účasť na summite G8
  • v Bruseli zasadalo NATO, dôrazne vyzvalo Rusko, aby stiahlo svojich vojakov späť na základne

Zdroj: Rusko obsadilo Krym, NATO ho vyzvalo na okamžitý odchod (nedeľa) – svet.sme.sk

Podnestersko, rovnako ako ostatné neuznané separatistické štáty, má veľmi blízke vzťahy s Ruskou federáciou, dokonca až do bodu, kde sa dá povedať, že je od Ruska politicky a ekonomicky závislé. Väčšina z podnesterských občanov má ruský pas a Moskva si stále udržuje vojenskú prítomnosť (mierovú, podľa Ruska), ktorá tiež slúži ako užitočný prostriedok proti myšlienkam o zjednotení moldavského územia.

Zdroj: Západ a Rusko: Podnestersko (IV.) – Denník N

Keď sa hovorí o zmrazených konfliktoch v Ruskom blízkom zahraničí, na mysli sa majú predovšetkým tieto:

  • Vojna o Podnestersko (1991–1992): Podnesterská moldavská republika (bližšie v budúcom dieli)
  • Vojna o Náhorný Karabach (1991–1994): Náhorno-karabašská republika
  • Vojna o Južné Osetsko (1991–1992): Republika Južné Osetsko
  • Vojna v Abcházsku (1992–1993): Abcházska republika

Zdroj: Západ a Rusko: Zmrazené konflikty (III.) – Denník N

Ruský prezident Vladimir Putin vôbec prvý raz pripustil intervenciu na východe Ukrajiny. Moskva doteraz popierala, že by ruské ozbrojené zložky zasahovali do konfliktu v Donbase. Podľa Putina Rusov donútila k akcii hrozba, ktorej bolo po prevrate na Ukrajine vystavené ruské obyvateľstvo. „Neboli sme to my, kto vyvolal prevrat na Ukrajine. Potom, keď sme boli dohnaní, a to chcem zdôrazniť – dohnaní, na obranu rusky hovoriaceho obyvateľstva v Donbase, prišla vlna amerických protiruských opatrení a sankcií,“

Zdroj: Vladimir Putin priznal zásah na východe Ukrajiny

Keď prestaneme násilím vynucovať a staneme sa nasledovaniacenným príkladom, cintoríny nebudú preplnené mladými mŕtvymi. Porozmýšľajte o tom, či by to nestálo za to. Prestať vynucovať a začať byť lákadlom.

Najbližšiu šancu na Slovensku nám dajú slobodné a demokratické voľby.

Nie, nie je to jednoduché. S pištoľou pri spánku voličov  poľahky vyhráte kde-aké referendum. Rozhadzovaním peňazí po uliciach si poľahky kúpite kde-koho.

Stať sa nasledovaniahodným príkladom, to si musíte dlho a namáhavo odpracovať. Keď ste nasledovaným príkladom získate povinnosť sa postarať o tých, ktorých ste zlákali. Ste zodpovedný za to, čo si skrotíte! Veď pamätáte na líšku, že? No nikdy sa vám nestane, že vás vaši pozostalí pochovajú pár metrov od tých, ktorých ste nenávideli, ktorých sa vám nepodarilo presvedčiť puškou, tak ste ich postrieľali ako odpad. Budete ležať medzi tými, pre ktorých ste boli vzor a ktorí vás nasledovali. Dostanete to čo ste si celý život priali.

Môžete nasledovať Hitlera, Miloševiča, Putina. Alebo mňa. Porozmýšľajte o tom. Je to len a len vaša slobodná voľba. Tak potom nehovorte:

– Ale nič som, moja, nemohol urobiť.

– Nič?

– Stál som tu a pozeral, ako ho brali.

Zdroj:  Aké tri otázky sa nekladú v dnešnej Bosne (úryvok z knihy W. L. Tochmana).

Vždy sa môžete nejako rozhodnúť. Aj len tak stáť a pozerať sa, ako niekto niekoho núti, ste sa slobodne rozhodli. Raz z vás toto rozhodnutie isto-iste urobí alebo zavrhnutiahodného alebo nasledovaniahodného.

Verte mi, stane sa to.

 

Share Button
Zahraničie

Prvé záchvevy Vítězného února z Česka

Prezident mal prejav na podporu dôvery vláde, ktorá evidentne nemá podporu poslancov.

A jak oznámil už při odchodu ze sněmovny, minimálně stojedničku bude od Babiše požadovat ještě před tím, než ho podruhé jmenuje premiérem. Současně s tím bude chtít od Babiše pravidelné informace o vývoji jednání – jmenování se dočká teprve ve chvíli, kdy podporu má. Zeman: Druhý pokus pro Babiše? Jen za 101 podpisů — ČT24 — Česká televize

A čo ďalšieho povedal?

  • Vládu máme, tak teraz môže jednať o 101 väčšine pokojne aj rok či dva.
  • Láska k štátnym investíciám, to je podpora podnikania štátu ako firmy.
  • Dobre financované neziskovky by ešte pozerali pod prsty.

Ale hlavne, a to hlavne – Miloš Zeman si priviezol čínsku politickú kultúru – politik má skončiť, až keď je právoplatne odsúdený.

Čo tam po politickej morálke a etike západnej demokratickej spoločnosti, ktorá požaduje etickú a morálnu bezúhonnosť. Ktorá požaduje odstúpenie pri jasných podozreniach, kde sa očakáva súdne potvrdenie.

Nedávno som v článku Ešte je tu štipka šance na odchod z titulu politickej zodpovednosti písal, že v západnej politickej kultúre je taká vzájomná dohoda medzi politickou reprezentáciou a jej voličmi.

Politici zavčasu odstúpia a občania ich potom nemajú tendenciu vešať na kandelábre.  Hovoril som o tom, že naozaj nemáme chcieť v prípade demokraticky volených zástupcov občanov čakanie až na výsledok súdneho procesu. Tak štát proste nefunguje.

Štát, demokratický štát funguje tak, že občania si nevolia morálne nejasné osoby. Funguje tak, že politici odstupujú z funkcii pri jasných podozreniach.

Demokracia funguje tak, že keď sa voliči pýtajú a vznesú podozrenia, tak volený funkcionár je povinný priniesť dôkazy o svojej nevinne. Dôkazy o svojej oprávnenosti naďalej vykonávať jemu zverenú funkciu. Niektorých to nebaví, byť takto stále v príkaze svojich voličov, tak pri prvom podozrení radšej odstúpia a tak uzavrú prímerie.

O tom je tá politická zodpovednosť. V demokratickej spoločnosti odstúpia politici preto, aby svojich voličov nedostali do pozície disidentov  zbierajúcich dôkazy na politikov.

A na revanš, voliči tých politikov len nezvolia a nebudú sa do nekonečna po nich voziť po súdoch.  Čím dlhšie politik ostáva vo funkcii, tým viac sa potom tlačí na trestnoprávnu zodpovednosť.  A potrebuje to politik?  Leda kriminálnik – tomu ide o život skutočný, nie politický!

Ak občania riskujú svoje pracovné kariéry, ak občania riskujú školskú budúcnosť svojich detí, len aby sa domohli spravodlivého riadenia svojho vlastného štátu, stávajú sa disidentmi.  To už nie je demokratická súťaž myšlienok ako riadiť našu spoločnosť. To už je kto z koho a ide o život. To už nie je demokratická krajina!

Nech sa každý politik bojí toho, že začne robiť zo svojich spoluobčanov disidentov! Odplatu má istú.  Kto siahne na demokraciu nemôže sa čudovať, že sa dočká revolučných prejavov.

Český prezident všetko toto  vo svojom prejave poprel.  Česko má kvalitne nakročené k Vítěznému únoru 2018.

Share Button
Zahraničie

ČR: „Vláda proste musí mať väčšinu 101 hlasov.“ – „Nemusí. Mýlíte se.“

Jasné, načo demokratické hlasovanie a získanie väčšiny ako jediný rozhodovací argument v demokracii.  Postavíme menšinovú vládu a všetko bude v poriadku. „Jdem makat, žádné jaké pak copak!“

Áno, menšinové vlády boli mnohokrát v minulosti a aj v budúcnosti  budú pravidelnou súčasťou systému parlamentnej demokracie.  Tento typ vlády je absolútne nestabilný a vykazuje znaky pokrytectva a politickej korupcie.  S princípmi parlamentnej demokracie nemá takáto vláda nič spoločné. 

Tak sa pozrime, ako vyzerá,  teda v skutočnosti vyzerá,  menšinová vláda po demokratických parlamentných voľbách.

79 poslancov dokáže prehlasovať 121 poslancov, keď sa rozhodnú (v zmysle svojho sľubu) hlasovať proti. Napríklad pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte. Alebo pri každom ďalšom zákone. Nuž, ak je pre vás jednoduchá predstava 79>121, tak naozaj menšinová vláda dáva zmysel.

Takže zákony nebudú? Aj tak sa dá.

Ak návštevu Strakovej akadémie a debatný kruh pri káve chcete nazývať menšinová vláda, tak áno, ospravedlňujem sa, máte pravdu, menšinová vláda dáva zmysel. Ak vládu formou vyhlášok, vládnych nariadení a pokynov riaditeľa považujte za vládu v parlamentnej demokracii, iste vládou to je.

Predsa len potrebujete nejaký zákon schváliť? Tak sú dve cesty.  Nakúpite si v čase potreby väčšinu, alebo pošlete  poslancov opozície za dvere, aby hlasovali len vaši poslanci.  Schvaľuje sa totiž väčšinou prítomných poslancov.  Vrátane dôvery vlády. 

Ak schvaľovanie zákonov pomocou finančného nákupu poslancov, alebo nákupu ich návštevy posilňovne počas hlasovania považujete za vládu v demokracii, tak naozaj to vláda je.

Vláda je naozaj menovaná z úplne kohokoľvek, pokojne aj z Marťanov s tykadlami (de jure), vláda naozaj môže vládnuť bez dôvery aj 100 rokov (de jure, Ústava ČR nepozná lehoty a vo vete o rozpúšťaní Poslaneckej snemovne je sloko „môže“. Na Slovensku máme aspoň lehotu 6 mesiacov).  Ak za vládu zodpovedajúcu výsledku volieb považujete aj Rusnokovu vládu kamarátov prezidenta, tak áno, vláda to bola.

Takže si to  zosumarizujme: Menšinové vlády existujú podľa Ústavy a svojimi 15-20 hlasmi ministrov na stoličkách poslancov (v ČR nemajú kĺzavý mandát) si sami sebe schvaľujú zákony, keď zvyšných 180 poslancov si vyjde na chodbu zafajčiť. (Pardón, to je zakázané, takže zacvičiť.) 

Takže ako? Boli voľby, aj plenta bola, aj politické strany na výber boli a vládne 20 ľudí bez akejkoľvek závislosti na výsledku volieb. Pardón, 19, ten jeden (Babiš) bol zvolený vo voľbách 30% voličov. Menšinová vláda v systéme parlamentnej demokracie podľa písma Ústavy ČR naozaj možná je. 

č.b.t.d. (Quo erat demonstradum.)

Iste, toto je duch a právo nastavené v písmenách Ústavy ČR. To sa  teda ospravedlňujem každému, kto ľpie na písme, že ma menšinová vláda v prostredí parlamentnej demokracie rozhorčuje. 

Ústava ČR obsahuje vetu: „Vláda je odpovědna Poslanecké sněmovně.“ Iste, keď si 180 poslancov odhlasuje, že z rokovacej sály bude posilňovňa a zasadania poslaneckej snemovne budú v Strakovej akadémii počas rokovania vlády, aj táto veta Ústavy bude naplnená. 

Aby sme nezabudli – obdobie „opoziční smlouvy“ bolo obdobím menšinovej vlády. Bolo to skutočne skvelé obdobie, kedy demokracia v ČR zažívala svoje najhviezdnejšie obdobie.

Tradícia zaväzuje. Naopak, snažiť sa o demokraticky čistú väčšinovú vládu by bolo v príkrom rozpore s najlepšími tradíciami politiky ČR. A tak to Babiš po pár hodinách vyjednávaní zabalil.

Koho to už zaujíma, že demokracia je diskusia, že demokracia je kompromis, že Ústava obsahuje článok 6: „Politická rozhodnutí vycházejí z vůle většiny vyjádřené svobodným hlasováním. Rozhodování většiny dbá ochrany menšin.“, samotnú esenciu demokracie.

Áno, máte pravdu vo všetkých vecných námietkach o texte Ústavy ČR v jej neskorších článkoch a oddieloch. Na tom sa zhodneme, že technicky je menšinová vláda bez akéhokoľvek rozporu s Ústavou možná.

Aj voľby boli, aj za plentu sa chodilo, aj politické strany na výber boli… Len tá demokracia, chúďa, sa nám kamsi podela. A lietadlá stále nepristávajú.  Ako to, veď sme všetko urobili presne podľa písma Ústavy ČR? 

Súvisiace: Technická poznámka: Vláda v demisii, menšinová vláda a „úradnícka“ vláda.

 

Share Button