Vojny majú nižší počet obetí. Prispieva k tomu kvalitné využitie nevojenských nástrojov.

Vojna – ako ju vlastne dnes definovať?  Najšikovnejšia definícioa je , že vojna je snaha o lepší status, zdroje, územie.   Jeden z troch atribútov bohate postačí, aby sme mohli javy pomenovať súhrnným slovom vojna. Naozaj nemusí byť vôbec záujem o územie.

Ako potom, vyzerá veliteľský štáb? Doktrínu tvorí tak 10-15 ľudí a potom nasleduje nadol hierarchický strom. Rozpad na samostatné vetve až po trollov – brigádnikov.

Vojak – pokojne to môže byť študent na brigáde – on to nevie, že je vo vojne. Obeť ani nepozná, že je napadnutá. Takže nie je vôbec divné to. že ten, kto útočí, by vedel, že je vojnovým nástrojom.

Rusko nakupuje nie len kadejaké aeronety, ale aj politické strany po Európe. Od Le Penovej až po fašistov a neoľudákov.

Je dôležité si uvedomiť, že sme cieľom útoku. Len potom nastane prvý moment vojny.

Rusko má snahy o to, aby občania EU privítali jeho expanziu ako niečo dobré. Najlepšie skrz príbeh.  Iná stratégia je stratégia „neverte ničomu“. Je to veľmi efektívna stratégia.

Čo je iné oproti 16-17 storočiu je to, že dnešné vojny nekončia. Áno, prestalo sa strieľať. Nie je to vojna, ktorá by končila jasným momentom – vlajka nad Berlínom.

Žijeme v jednej neuveriteľnej ilúzii, že hádam niekto múdry niečo robí. 

Dá sa uvažovať nad utečencami ako vojenským nástrojom? Niektorý hovoria, že ani nie. Niektorí hovoria, že áno.  Keď sa na problém s ľuďmi v EU pozrieme týmto kritickým myslením, ľahšie môžeme uvidieť, ak by Turecko alebo  Rusko tento nástroj zavlieklo do svojej doktríny.

Máme vôbec vôľu sa brániť? Najsilnejšiu vôľu má stredná Európa a hlavne Poľsko. A Rakúsko sa pridáva. Západ Európy má pred sebou svoj nárazník. A z USA sa už vôbec útok neočakáva.

Predstava, že všetko vyrieši profesionálna armáda sa môže ukázať ako lichá. Treba aktívne zálohy, základnú vojenskú službu a tak podobne.

Existuje jasný opačný pohľad. Takže je to nateraz nevyjasnená otázka. Odpoveď by dal len pokus. Ak by sme vyhodnotili Púštnu búrku, tak pravda je na strane priaznivcov menšej ale sofistikovanej armády.

Treba podporovať princíp odstrašenia. Musí ho to bolieť. To je základná doktrína Európy a NATO. Putin proste musí sám a bez pochybností prísť na to, že ešte stále sa mu to neoplatí.

Postrehy vznikli aj na základe televíznej relácie Souvislosti Jana Pokorného — Česká televize.  4.5.2016 Jan Pokorný diskutoval s vedoucím Střediska bezpečnostní politiky FSV UK Milošem Balabánem, s ředitelem Občanského institutu Romanem Jochem, s ředitelem Ústavu světových dějin FF UK Martinem Kovářem a s důstojníkem Generálního štábu AČR Otakarem Foltýnem.