Zvyk je najhoršia vec pre akékoľvek riešenia. Nechcete ho opustiť, držíte sa zubami nechtami a nakoniec zistíte, že vás nová technológia totálne prevalcovala.  Vy stojíte s kartónovým lístkom a po shinkansene  už ustal aj vietor.

A stačilo len zmeniť postupy, procesy, svoje zvyky.

Keď nemáte so sebou plastovú kartičku, ako by ste nemali vodičák. Keď nemáte pre svoj produkt novú plastovú kartičku, ako by ste nič nevytvorili. A tak máme peňaženky plné plastových kartičiek, ktoré už roky nemajú žiaden význam.  Všetky len odkazujú, že v nejakej databáze máte nejaký záznam.

Nestačí len nasadiť nový server, nový SW na evidenciu vodičov. nestačí len dať do každého policajného auta mobilný terminál na on-line prístup do karty vodiča.

Musíme zmeniť postupy.  Už nikto nepotrebuje chodiť pre novú kartičku po zložení skúšok. Už netreba nosiť aj vodičák aj techničák aj poistku aj.. aj … aj…

Normálne by bolo, keby sa po zložení skúšok len na základe prezenčnej listiny zmenila hodnota kdesi v databáze. Za 24 hodín a bez nutnosti občana sa o niečo starať.

Načo sa mám ísť fotiť na občianku špeciálne kamsi pred úradníčku na políciu?  Veď je to zas len jedna kolónka v databáze.

Všetko vymenované, je o zmene postupov. Nie o nových technológiách. Je to o povinnej zmene postupov. 

Stále nič?

Furt nič?

Zmeníme papierové diaľničné známky za elektronické a nezmeníme postupy. Akurát kontrolu už nerobí 10-15 policajtov na celú republiku 4-6 hodín 2-3 dni v týždni. Ale kamera a server, čo sa neunavia.

Keď vás stopne na diaľnici pojazdná radar, tak kým vás kasíruje, tak ostatných 15-20 minút nemeria a najbližší ďalší policajt je o 150 kilometrov ďalej.

A vy si idete 146 km/hod o 23:00 z Bratislavy do Žiliny. Nasníma vás po ceste 20 kamier. To je 20×150€ pokuta za prekročenie rýchlosti a 20×300€ pokuta za jazdu bez známky.  Server sa neunaví, elektronická schránka na slovensko.sk nezaplní.

Rovnaké postupy, rovnaké riešenia. Brate za 9000€ pre nešťatsného občana. Pre niektorých spoluobčanov je to ročný plat. A zmysel takejto pokuty?

Jeden veľký nezmysel.

Pamätáte? Písal sa rok 1915, Veľká vojna v plnom prúde. Generáli v duchu najlepších tradícii napoleonských vojen nasadili 30 000 vojakov do jednej bitky. A strašne boli šokovaní, že večer mali 20 000 mŕtvych. Udusených plynom. Postrielaní automatickými zbraňami.

Celkový počet vojakov nasadených v operácii Púštna búrka na strane USA a NATO bol 580000.

Padlo 79 Američanov a desiatky ich bolo zranených a nezvestných. Neamerické zložky koalície mali tiež obete. Spojenci dohromady stratili 322 vojakov. Počet zabitých a zranených Iračanov sa blížil číslu 100.000. Počas operácie mala v oblasti vtedajšia ČSFR špeciálnu protichemickú jednotku, z ktorej jeden príslušník sa ľahko zranil.

Zdroj: Púštna búrka: Na konte vyše 100 000 mŕtvych

Nové postupy a z 580000 nasadených vojakov bolo 322 mŕtvych.

Bude len nekonečnou stratou prostriedkou a ľudských síl, keď súčasťou akejkéhokoľvek nasadenia nových technických riešení nebude aj totálne prekopanie všetkých postupov a procesov. 

A keď hovorím všetkých, tak myslím naozaj všetkých. Nie len kľúčových. Ale aj tých procesov na okraji, procesov, ktoré prepájajú novonasadené technológie s ostatnými už existujúcimi riešeniami.  Všetkých, teda aj kontrolných.

Či sa nám to páči alebo nie, nové technológie pracujú z veľkej miery potichu kdesi na pozadí. A čo  nie je vidieť, to málokto ocení. Čím skôr si na toto zvykneme, tým skôr nás prestanú naše staré zvyky z čias rakúsko-uhorskej byrokracie otravovať.

Nasadenie slovensko.sk je toho krásnym príkladom. Nestačí len podpísanie ZEP. A čo potom s takým dokumentom? Napadlo niekoho s ním pracovať postupmi 21. storočia? Čo ak by potom bolo kopu procesov úplne zbytočných. A úradníkov, ktorí s nimi pracujú bude tak isto zbytočných.

Ideme nasadzovať eHealth. Prvou zrážkou s realitou nástrojov 21. storočia bola snaha mať za nejaký svoj vlastný preukaz. A čo spraví stret výstupov z laboratórií, kontroly interakcii liekov a platby za diagnózu s lokálnymi  „špecifikami“ či so zvykmi lekárov – no to sa nechcem ani domýšľať. Na to by sa tešil aj taký zberateľ príbehov, ako bol Dobšinský.

Máme 21. storočie, tak sa podľa toho aj správajme. Môžeme žiť zo zvykov nášho detstva či našich rodičov. No potom nemôžeme používať nástroje 21. storočia. Verte mi, nebude to fungovať.

Máme 21. storočie, tak sa prosím podľa toho aj správajme. Môžeme žiť zo zvykov nášho detstva či našich rodičov. No potom nemôžeme používať nástroje 21. storočia.  Verte mi, nebude to fungovať.

Toto je prvý diel dlhodobého utorkového seriálu: Recept na 21. storočie. 

Buď zložité veci dokážem vysvetliť jednoducho, alebo dokážem zložité veci zjednodušiť. Iných ciest k pochopeniu a presadeniu pravdy a dobra pre mňa nie je.

Samozrejme existuje univerzálne úspešná cesta na presadenie čohokoľvek: Cesta klamstva a násilia.

Slovenská republika je štátom, ktorý by mal slúžiť jeho vlastným občanom. Preto tu je. Nie pre niekoho v Bruseli či niekoho na Kamčatke. A tak sa pýtam jednoduché otázky:

Na čo sú dobré pre mňa osobne elektronické diaľničné známky?

Na čo je dobrý občiansky preukaz s elektronickým čipom?

Dokáže mi vláda Smeru a Smeru podobných odpovedať na tieto dve jednoduché otázky?  Ale tak, aby to pochopil aj priemerný stredoškolák.

Alebo taký eHealth. Videl niekto niekde brožúrku, kde by na maximálne 10 stranách bolo vysvetlené na čo potrebujem ja ako občan štátu Slovenská republika nejaký eHealth?

Alebo rozprava k programovému vyhláseniu vlády. Kto sa nájde a vysvetlí občanom Slovenskej republiky, prečo už týždeň prebieha nejaká diskusia v Národnej rade k dokumentu, ktorý nič konkrétne nepíše?

Keď som pozeral diskusnú debatu Kotleba-Klus, tak mi napadla presne táto téma dnešného článku. Jasne a zrozumiteľne vysvetliť ľuďom, čo to vlastne tí poslanci robia, prečo tam diskutujú. Proste  vysvetľovať

Môžeme vzdychať nad tým, že nám do dnešnej demokracie chýbajú demokrati, ak sa ani len trošku, trošíčka neposnažíme demokratov vytvoriť.

Jednoduché riešenie je povedať: Je to mlátenie prázdnej slamy za naše peniaze, aj tak je to dohodnuté, nakoniec to Smer a Smeru podobní odmávajú. Za tie peniaze sa mohla postaviť škola na Gemery.

Viete, keď vysvetlíte ľuďom, že diskusia o programovom vyhlásení sa deje preto, aby:

Sa jasne etablovali dve skupiny v parlamente -koalícia a opozícia. Aby sa vyjasnili postoje týchto skupín. Aby boli voliči opozičných strán skrz svojich opozičných poslancov informovaný, ako zle a nesprávne chce vláda 4 roky vládnuť.

Aby boli voliči vládnej koalície skrz svojich koaličných poslancov a hlavne skrz členov vlády informovaný, ako dobre spravili, že ich volili a ktoré predvolebné sľuby za ktoré dostali hlasy aj budú skutočne splnené.

Že prednášanie prejavov má za úlohu predniesť svoje názory a získať na ne spätnú väzbu aj od občanov, aj od občianskej spoločnosti. Že s touto spätnou väzbou sa bude nejako v najbližších dňoch nakladať.

Že napríklad bez prednesenia prejavov by nevznikli rôzne postoje k správaniu sa k K-ĽSNS a že bez toho by sa nedal dohodnúť najlepší postoj – teda taký, ktorý bude reprezentovať prianie väčšiny.

A čo eHealth? Nuž napríklad, že výsledkom bude, že keď ste si dnes ráno nechali brať krv, tak akonáhle laborant odfajkne vo svojom systéme výsledky, tak automat pošle automaticky mail vám, že už máte výsledky, automaticky sa výsledky pripravia na import do SW u vášho lekára. Takže keď sa on začne spracovávavať výsledky pacientov z predošlého dňa, tak jeho SW automaticky zistí, že ste mali pečeňové testy mimo normu.  A  SW vášho obvoďáka automaticky zistí voľné termíny na sono pečene a pošle vám ich na výber.

Takže keď si vy doma večer na svojom domácom počítači vložíte občianku s čipom do čítačky, tak sa zalogujete do svojho konta na eHealth a tam si prečítate slovný popis vašich výsledkov od vášho doktora s odporúčaním na sono pečene. A na jeden klik si zarezervujete termín v ambulancii sonografu. A pre človeka bez počítača to znamená, že keď si na druhý deň prídete pre výsledky, tak vám už sestrička dáva na výber termíny na sono a výmenné lístky s informáciami o ordinačných hodinách a kontaktoch.

Viete, keď raz začneme vysvetľovať jednoduchou rečou ako funguje tento štát dosiahneme dve veci:

1. sprostý populizmus a propaganda nebudú mať šancu vo väčšej miere
2. začnú to automaticky tvoriť dobré pokračujúce riešenia.

Keď vysvetlíme dobre pochopiteľným postupom dôvody týždeň trvajúcej rozpravy nad programom vlády, tak veta – „Za týždeň sme ako poslanci pre tento národ neurobili nič“ z úst K-ĽSNS bude každému smiešny. Každý bude vedieť, aký to malo zmysel. A tí čo budú večer pri pive hovoriť o vyhodených peniazoch budú mať od koho dostať im zrozumiteľné vysvetlenia. Proste to tých pivárov nabrífujeme. 

Keď vysvetlíte na čo je eHealth, vytvoríte sám sebe záväzok, že tak to potom aj naozaj musí fungovať. Kontrolórom sa stane každý jeden tešiaci sa občan na to, ako to bude fungovať. Keď sa ukáže, že treba spraviť neplánovanú odbočku, tak zas v jednoduchej reči to občania ľahšie pochopia.

Nie, jednoduché riešenia naozaj nefungujú. Máme 21. storočie a zvykli sme si, že autá majú 100-150 koní výkonu. Jednoduchý spaľovací motor poskytne tak 20-30 konských síl. Keď chceme 100-150, stroj musí byť zložitý. Nie, ja naozaj nechcem jednoduché riešenia na fungovanie štátu Slovenská republika.

No vysvetliť zrozumiteľne ako funguje turbo a na akom princípe jeho prítomnosť v motore dodá ďalších 50-60 konských síl, to rozhodne ide.  A to je tá úloha, pred ktorou stojíme.  Chcem, aby sme vysvetľovali fungovanie demokracie, fungovanie štátu tak, aby to pochopil priemerný stredoškolák.

Zložité veci vysvetliť jednoducho, alebo zložité veci zjednodušiť. Iných ciest k pochopeniu a presadeniu pravdy a dobra pre mňa nie je.

Samozrejme existuje univerzálne úspešná cesta na presadenie čohokoľvek: Cesta klamstva a násilia.

Máme 21. storočie, tak sa podľa toho aj správajme.

O týždeň si dáme niečo o tom, ako zložité riešenia automaticky produkujú nové postupy a nové procesy.  A potom o ďalší týždeň niečo o vzdelávaní dospelých. A potom… Veď uvidíte.