Mojou úlohou je hlavne asistovať ukrajinským lekárom, keď sa dostanú do situácie, ktorú nevedia vyriešiť – buď preto, že zdravotný systém na Slovensku nepoznajú dostatočne, alebo sa o pacienta na Ukrajine starajú inak, ako sme na Slovensku zvyknutí: napríklad v iných situáciách predpisujú antibiotiká alebo posielajú k špecialistom.
Toto ste si museli zjednotiť na slovenský spôsob.
Áno. Veľmi rýchlo to pochopili, keď som sa na nich zhrozená pozerala, že teraz antibiotiká nie, ešte to má od toho ďaleko. Ukrajinskí lekári vnímajú iný systém citlivo, veľa sa chodia pýtať, či je to už adekvátne, lebo u nich je citlivosť na podávanie antibiotík omnoho nižšia. Podobne aj na posielanie k špecialistom – mali pocit, že pacient urgentne potrebuje špecialistu, pričom sa vrátil s výmenným lístkom, pretože ho nikde nezobrali. Keď sa pýtali prečo, musela som im vysvetliť, že konkrétny prípad vieme vyriešiť aj my, je to v našich kompetenciách, a až keď mu nebudeme vedieť pomôcť, až vtedy ho posielame k špecialistovi.
Šesťdesiatdeväť percent ľudí, ktorých vakcíny zachránili, bolo starších ako 60 rokov. Obzvlášť veľkému počtu úmrtí sa podarilo zabrániť počas vlny variantu omikron. V tejto fáze je počet životov zachránených očkovaním odhadovaný na takmer 570-tisíc.
„Boli sme na jednom takomto obede. Povedal mi, že práve ide zaplatiť školné synovi. Na to som povedal, že mám mega prúser, lebo aj ja som mal zaplatiť školné pred niekoľkými dňami. Ponúkol mi, že to vybaví. Odvtedy to prebiehalo takto. Vždy, keď bolo treba zaplatiť školné, on zaplatil a ja som dal dokopy peniaze, zaniesol som mu ich.“
Takto to podľa Rezníka fungovalo niekoľko rokov. „Tak sa to vyvinulo. Bolo to vždy raz za pol roka, ja som povedal, čo treba poslať, a do dvoch týždňov či do mesiaca som mu peniaze doniesol.“
