Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

PRP: Ako zahnať hastoroša z diskusie

Po dva piatky som vo svoje Pikiho rade na piatok vybral tie dve najhrôzostrašnejšie a súčasne sa aj najčastejšie opakujúce figúry diskutérov-deprivantov. Takže už tušíme, že „ad hominem“ sa nerobí a aj „odvedenie pozornosti“ si zaslúži poriadne opovrhnutie. Dnes si ukážeme ako sa také vysporiadanie s komentárovým deprivantom vykonáva.

Sú celkovo tri nástroje:

  1. „On mi ten komentár zmazal.“ (komentár obsahujúcu chybnú argumentačnú figúru proste zmažeme)
  2. „A čo furt píše – No a? -“ (necháme komentujúceho rozvíjať jeho chybnú argumentačnú figúru ad absurdum)
  3. „Svojim čitateľom toho veľa dlhuješ.“ (Čistá ignorácia, nech sa v tých komentároch aj pozabíjajú.)

 

K prvému bodu: Akákoľvek argumentačná figúra z bohatej palety chybných úsudkov akúkoľvek diskusiu končí. Ak niečo diskusiu končí, naozaj nie je dôvod, aby takýto ukončovací komentár vôbec zotrvával pod článkom. Skúsenosť hovorí, že chybné argumentačné figúry majú tendenciu sa špirálovito rozvíjať. Nič neprinášajú, práve preto že sú to komentáre založené na chybe v logickej úvahe.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili: Argumentačné fauly v komentároch riešime Prvou metódou Indiana Jones. Proste ich bez akejkoľvek veľkej slávy a pompéznosti zmažeme.

Dobře je známe. Nafoukaní blogéři, co se považujou za elitu. Navzájem se poplácávají po ramenech a lezou si – víte kam. Je mi z nich zle. Dělají ze sebe Dušíny a přitom důsledně cenzurujou všechny negativní komentáře. Kde je svoboda slova? O čem to asi tak svědčí? Hm? Zrovna dnes jsem mu napsal příspěvek kritizující jeho morálku. Bez pravopisných chyb. Bez nadávek. Vyzval jsem ho k férové diskusi. Ať se obhájí! Měl možnost.  Zdroj: Nadutá elita maže komentáře » La Trine

 

K druhému bodu:  Občas je potrebné poodhaliť pravé pohnútky komentujúceho, preto sa snažím podráždiť a vyzvať komentujúceho, aby rozvinul svoju podivnú argumentáciu. Aby bolo vidieť, aké sú skutočné ciele komentátora. Skúsenosť hovorí, že komentujúci často konečne natvrdo ukáže, aký je to vrah, nacista či komunista.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili: Vyprovokokvanie komentujúceho k rozvinutiu jeho chybnej argumentácie pomôže doviesť ho následne jeho vlastnými slovami do sporu s realitou sveta.  Dobré sú otázky:

  • No a čo ďalej?
  • Takže ich postrieľame?
  • Takže čo s nimi, keď sú na ceste a moknú?
  • Takže ich necháme ďalej kradnúť?
  • Takže nevolením zvolíš?
  • A ako to tvoje  „xxxxx“ súvisí s článkom? – aspoň 3x opakovať

K tretiemu bodu: Nie ste povinný písať články na blog. Blog je čisto subjektívny žáner. Nikto z komentujúcich nie je ani nadriadeným ani si na základe objednávky a predplatného nemôže objednať žiadny text. Nepochopili, čo si chcel v článku napísať? Ich problém. Blogér nie je povinný riešiť bezvýznamné životy každého komentujúceho, čo sa mu urobil názor a vypľul ho do komentárov.

Aby aj moje deti pochopili: Záležať má človeku na názoroch ľudí, ktorých si váži. Nie je dôležité počúvať, čítať, či pozerať čokoľvek čo existuje. Nie je povinnosť mať na blogoch komentáre.

Dnešný diel bol inšpirovaný:

První zásada při setkání s Trvale Udržitelnou Krávou zní: Na komentáře, v nichž rozpoznáte některý z logických podrazů nebo nějakou nečistou polemickou figuru, nemusíte odpovídat vůbec,natož věcně. Je jasné, že jeho autor je pitomec, lexikálně postižený nebo se vás snaží vyprovokovat, takže je zcela přijatelné podobný komentář nechat bez povšimnutí, smazat jej nebo dotyčného krátce a úderně slovem „plesknout“. Nemá smysl argumentovat; pokud protistrana použije logického lapsu nebo polemické figury, je každé argumentování odsouzeno k rozpliznutí v argumentam ad nauseam. Zdroj: Trvale udržitelná kráva – Misantropův zápisník

Teraz si dáme v oblasti argumentačných faulov trochu prestávku. Veď koniec-koncov, v texte je odkaz na text, ktorý je pre mňa inšpiráciou  a teda môžete pokračovať v samoštúdiu tam.

Vyhodnotenie komentárov k minulému článku

1.

Derivanti nesklamali a dokončili svoje útoky „ad hominem“. Dokonalé! Fascinujem ma, že títo komentujúci si nezaložia svoje vlastné blogy. Ich komentáre sú rozsiahle, plné odkazov kade tade, argumentov, ktoré sú v kontexte článku totálne mimo, no ak by to bol samostatný článok na blogu, tak by sa to dokonca aj čítať dalo.

2.

GINGER 18. OKTÓBER 2015 17:03:  PRP: Označovať každého, kto je v rozpore s názormi autora článku, za nacistu, sa v článkoch nerobí.

Ginger z mne známej IP adresy je môj totálne neobľúbený komentátor. Píše somariny vycucané z prstu pomocou totálne chybných argumentačných figúr. Som presvedčený, že na rozdiel od mnohých iných, on si dokonca aj uvedomuje, že jeho logika je bezchybne zlá. Bez ohľadu na obsah, na čisto mojom blogu by jeho komentáre odfiltroval spam filter podľa metódy Indiana Jones.  Možno zas prejdem od riešení 2 a 3 k jednotke.

3.

xxxx xxxxxx xxx (nie autor, ale slová článku, autor = „ad hominem“) xxxxx. xxxxxxxx xxx Viac už nenapíšem, aby som sa vyhol obvineniam „ad hominem“ alebo „odvedením pozornosti“. Ale predsa ešte niečo. Článok (nie autor – dôvod viď vyššie) opäť jednoznačne vylučuje iný názor – kto s ním nesúhlasí, je NACISTA!

Je príjemné vidieť je, že sa tieto rady niekomu hodili. Dokáže identifikovať niečo zlé sa snaží sa toho vyvarovať. Zabúda však, že tých argimentačných faulov a logických chýb v úsudku je niekoľko desiatok. Nie len dve. Jednou z nich je… Ale o tej zas niekedy nabudúce.

To, že správne zareagujte na argumentačný faul z vás samozrejme nerobí nacistu. Dokonca ani to, že máte svoje vlastné pevné názory z vás nerobí nacistu. Dokonca ani to, ak vylučujte správnosť iného názoru z vás nerobí nacistu. Tohoto som si vedomí, takže ťažko môže byť pre mňa niekto, kto so mnou nesúhlasí nacista.

Áno, nasista je u mňa ten, kto sa schválne pozerá na druhú stranu ulice, keď nacisti odvádzajú do koncentrákov, keď sa niekto schválne pozeral na druhú stranu ulice, keď vojaci „Srbskej krajiny“ odvádzali obyvateľov Srebrenice. Nacista je ten, ktorý sa pozerá schválne na druhú stranu, keď na Srbsko-Chorvátskej hranici ľudia moknú v blate, zime, bez jedla. Toto tvrdé a ultimatívne označenie som začal používať, keď sa v našom okolí začali objavovať udalosti, ktoré nám história pripomína. Tá samozná sa môže aj rozdrapiť od snahy nás poučiť. Tak jej treba občas pomôcť. Môžno toto ultimatívne označenie niekoho bachne do nosa a zamyslí sa.

 

Share Button

PRP: Ad hominem sa v komentároch nerobí

Predstavte si, milé moje deti a inžinieri, že napíšete článok o architektúre. Alebo o farmácii. Riešite konkrétny problém statiky troch budov.  Prípadne konkrétny problém očkovania.

Milé deti a inžinieri: Čo patrí do komentárov?

Starý skúsený blogér vám odpovedá: Do komentárov patrí diskusia o statike a o očkovaní. Namiesto logických protiargumentov k téme článku sa nemá zaútočiť na autora. Neprípustné je:

  • Taký žlčovitý dedo by nemal písať a kaziť tak ostatným radosť.
  • Čo tu táraš, veď všetci vieme, že volíš SaS.
  • A ty tiež zarábaš na očkovaní!
  • Ty tu vychvaľuješ Nemecko a chodíš na dovolenku do Čiernej Hory.
  • A ty si tiež ekonomický emigrant.

Inšpirované:

12. Argument ad hominem. Místo logického protiargumentu se zaútočí buď přímo na autora: „Takový žlučovitý dědek by neměl psát a kazit tak ostatním radost“, nebo na nějaký jeho vedlejší znak: „Co tu žvaníš, vždyť víme, že jsi zaměstnanec Microsoftu!“. Lze použít obrat „Ty taky!“ – „Co tu vychvaluješ Linux, vždyť máš doma Windows!“ Zdroj: Trvale udržitelná kráva – Martin Malý (blog.sme.sk)

Teraz už len rozprávanie starého blogéra.

V starých časoch, tak okolo 8:30 hod roku 2003-2007, blógéri často komentovávali pod článkami iných blogérov. Bola to relatívne konzistentná skupina, len s občasnými výhonkami. No nevedeli sme , čo a ako. A tak niektorí čosi kdesi naštudovali v offline svete a ublogli si o tom. A tak sme sa postupne vychovávali.

A potom prišiel Facebook. Ako starý blogér som hneď z kraja napísal, že mnohí, čo budú na  svoje f-steny písať si neuvedomujú, že blogujú. O sebe, o svojich deťoch, o žúrkach a tak podobne.

Starý blogér už má nejaké skúsenosti s tým, ako dopadá komentovanie. Starý blogér už má nejaké skúsenosti s tým, ako dopadá samotné blogovanie o výsostne súkromných veciach.

Ale počúvali ste ho? Veď to je len taký dedulo, čo nám nechce dopriať trochu novej radosti s modernými technológiami. Davakrát ste nepočúvali: Ani tu: A máme tu 350 miliónov nových blogérov, a ani tu: Takí ľudia blogujú, čo by jakživ neblogovali. Ja viem, vy viete všetko najlepšie. A tak si spokojne komentujete ad hominem a čudujete sa, že vás starý skúsený blogér maže rýchlosťou prvej metódy Indiana Jones.

Tak, ako existuje v etikete stolovania pravidlo, že vľavo sa ukladá vedľa taniera vidlička, tak existuje v etikete komentovania pravidlo, že ad hominem sa v komentároch nerobí.

 

Share Button

Ups, naozaj chcete vodcu?

Priatelia, nemýľme si vodcu a demokratického politika v zastupiteľskej demokracii. Áno, vodca má viesť. Demokrat v zastupiteľskej demokracii musí vykonávať volebný program, ktorým uzavrel zmluvu so svojim voličom. Ani nič menej a rozhodne ani nič viac.

Na nejaké vodcovské, smerovacie či vizionárske úlohy má demokratická spoločnosť filozofickú vedu, kaviareň, krčmu a hlavne štatistickú sociológiu. Úlohou politiky je vybrať z týchto prostredí to, čo má nejaký zmysel, spoločné a príbuzné aspekty, predostrieť to voličom a potom ich nesklamať pri ich zastupovaní v duchu týchto ideí, ktoré pozbierali práve od svojich voličov.

Či sa vám to páči alebo nie, pokiaľ ste na strane demokracie, ste na strane vlády ľudu. Demokrat proste vodcov nevolí. Nikdy do urny nehodí ani neonacistu ani komunistu. To demokrat nerobí.

Pretože, keď si začne demokratický politik sám vymýšľať čo by bolo dobré pre jeho voličov, tak tu máme mečiarizmus blahej pamäti. A dnešná vláda jednej strany plné velkohubých „je nás 82, zvykajte si“ nie je od uchvátenia moci a prerodu k diktatúre ďaleko.

Nezabúdajme na to, že miera demokracie spoločnosti sa meria práve tým, ako často nechá víťaz volieb v období medzi voľbami hlasovať. To znamená, že síce dá do pľacu nejaké svoje riešenia, ale nechá ľudí o nich rozhodovať. Rozhodne im nevnucuje svoje najlepšie a najkrajšie sny o pečených holuboch a ružových vlakoch.

Bolo by skutočne pekné, ak by nejaký politik prišiel so supehumanistickým riešením o ktorom dovtedy nikto nechyroval a zrazu by sa za neho postavila celá republika. A on by ich viedol… Ups, naozaj chcete vodcu?

Úlohou politických lídrov je ľudí viesť. Hovoriť im aj veci, ktoré nepotešia. Dokázať ich presvedčiť, že zložitejšie a ťažšie riešenie je v konečnom dôsledku to lepšie. Ba že niekedy ani nemusí byť dobré, iba je čestné. Zdroj: Humanizmom zmagorená kaviareň a nenávistný hlas Boží | Editorial | Sekcie | jeToTak.sk

Uff, to je ale žvást. Furtom si hovorím: Drž sa plánu, drž sa plánu, nechoď na to jetotak. A keď neodolám, lebo onakvejší oní to linkujú na FB, tak zase len žvást.

Celkom by ma zaujímalo čo ten autor považuje za „to zložitejšie, ťažšie a lepšie riešenie“. Aby sme teda vedeli, k čomu by chcel, aby ho  tí oní najvyšší leninovia, putinovia či hitlerovia viedli.

A len tak mimochodom, keď už sme pri tej výrokovej logike: To, že bude nejaké riešenie zložitejšie a ťažšie ešte neimplikuje že bude ja čestnejšie, bár aj by bolo lepšie.

Viete priatelia, politika to nie je vzdelávací inštitút. To vzdelávanie a zmúdrenie spoločnosti od pravekej jaskyne po lietanie do vesmíru už dááávno malo prebehnúť, keď sa ide voliť.

Share Button