Akokoľvek hodnotíte otvorenie OH v Londýne, je skvelé sa o tom rozprávať. Je fenomenálne, že pár miliárd ľudstva v jednu chvíľu sledovalo to isté a bude o tom istom pár hodín uvažovať.
Nikto z nich nebude v tej chvíli myslieť na nenávisť. Možno.
Hm, trochu ma to nudilo. Trochu.
Česká Škoda kde-aký model vyrába kade-tade po Slovensku. Kia kompletne vyrába na Slovensku, teda pardón, v Čechách. Pred pár mesiacmi si s Hyundééé prehodili výrobu. Takže keď vás osloví reklama na slovenský Hyundééé, tak nakoniec máte v garáži auto postavené v Turecku s káblami zo Slovenska, svetlami z Čiech a plechmi z Číny s francúzskym akumulátorom.
Česi majú furiantskú radosť z predaja takýchto národných áut. A nemeckí a talianski Európania zas nadávajú, že ich auto vyrobené na Slovensku torpéduje.
Marchionne si ještě postěžoval, že prodeje evropských značek nabourala dravá konkurence z Koreje. Kia a Hyundai si v Česku a na Slovensku otevřely fabriky a agresivně nabízejí své modely na trhu.
Tak, tak, nalejme si čistej pepsi-coly! Coca-cola by pokojne mohla byť označená na regále ako tradičný český výrobok. Voda z Čiech, linka v Čechách, práca šikovných českých ručičiek. Len s tým cukrom by som to novinárom tak celkom neveril. Coca-Cola je podle norem typickým českým výrobkem – iDNES.cz.
„Ale veď značka…“, tárajú všetci jeden cez druhého, „je európska.“ Veď hej, chudák európsky Opel, čo má staručkú fabriku a v skutočnosti patrí GM z USA. Stačí tliachať v dlhých vetách, plebs po troch slovách začne prevolávať na slávu. Pravdu, učupenú niekde na konci, už nikto nepočuje. Ani rečník. Poučení, už len trepú prázdne frázy.
Priatelia, celé to sú len povzdychy kapitalistov smerom k socialistickým politikom. Veď prečo by nevyužili tieto socialistické, ba až komunistické nástroje. Boli by hlúpi. A my sme tiež hlúpi, že sa utiekame k socialistickej ekońomii. Ako by nám skutočná 40 ročná skúsenosť už vyprchala z hlavy.
Naozaj mám tohoto socializmu 80. rokov, čo je všade na vôkol, plné zuby. Veď už aj znárodňujú, aby mali z čoho rozhadzovať drobné do prachu otrokom. A tí sú v hlbokom predklone vďační za každý nový socialistický výdobytok. Mrknite do zrkadla, čo tam vidíte.
Čítam beletriu, čítam beletriu a zrazu si uvedomujem, že čítam dokument. Áno, je to dokument o našom svete. V tomto žijeme. Listina základných práv a slobôd je trhaná na cucky v záujme – koho vlastne?!?
Často som v ostatnom čase uvažoval, ako zrozumiteľne argumentovať proti obligátnemu ak nerobíš nič zlé, tak ti špehovanie nemôže vadiť. V tej knihe sa píše:
Je vyslovene osvobozující, když nějaká část vašeho života patří jenom vám, když ji nikdo jiný nezná. Dalo by se to přirovnat k nahotě nebo tomu, když jdete položit kabel. Každej se čas od času svlíkne. Každej si musí sednout na mísu. Přitom ani na jednom není nic nestydatýho, úchylnýho nebo nepřirozenýho. Jenže co kdybych vydal nařízení, že si odteď můžete vyluftovat střeva jenom v prosklený kukani zavěšený uprostřed Time Square, a to jak vás pámbu stvořil?
I kdyby na vašem těle nebylo nic v nepořádku nebo nezvyklýho – a kolik z nás to o sobě může říct? -, museli byste být totální pošuci, aby se vám ta představa líbila. Většina z nás by zdrhala jako o život. Většina z nás by to držela, dokud by si nevyvalila bok.
Neděláme nic, za co bysme se měli stydět. Děláme neco osobního. Náš život patří jenom nám.
(Strana 50)
Čítal som tie riadky uprostred kempu pred stanom. Všetci sme tam boli uzrozumení s tým, že sa delíme o mnoho itímností, o mnoho z našich osobných životov, o mnoho viac, ako v bežnom živote. V mnohom sme sa tam podobali tomu chlapíkovi, čo ho vytiahli v sklenenej kukani nad Time Square.
Teraz sedím v tichu vlastného domu. Za pevnými stenami. Nerobím nič iné, ako v tom kempe. Ale je veľmi príjemné vedieť, že môj život patrí len mne. Vrátane zvukov peristalitických pohybov a flatulencie. Zaručuje mi to Listina základných práv a slobôd. V pevnom dome sa nemusím spoliehať na rešpekt ostatných. Môj osobný život je v tom najlepšom poriadku bez toho, aby som od vás niečo musel požadovať. Aj vy ste razom slobodnejší, keď nemáte možnosť ani len náhodou sledovať, ako si freudovsky užívam kladenie kábla.
Sú dokumenty, ktoré naozaj nie sú trhacím kalendárom. Ústava napríklad, ktorej Listina je súčasťou. Tie práva sme si ako ľudstvo dali dohromady preto, že stojí za ne bojovať akýmikoľvek prostriedkami.
Naozaj akýmikoľvek? Naozaj si myslíte, že 250 kamier na českých dialniciach je tak akurát? Podľa mňa je to práve o 250 viac ako je únosné. Vďaka nim sa podarilo nájsť práve to jedno auto, ktoré viezlo unesené decko. Spomedzi bambilióna našich ostatných áut, ktoré boli v rovnakom čase špehované. Je naozaj mojou osobnou vecou odkiaľ kam a prečo cestujem. Čo vás do toho? PREČO MA SLEDUJETE? A to nekričím na vás preto, že ste idiot, len nemám trpezlivosť , kým na to prídete sami.
Podľa nejakého zákona mám požiadať, aby mi bolo oznámené, aké osobné údaje sú o mne zhromažďované. A vzápätí mi musí byť vyhovené, ak požiadam aby tie údaje boli vymazané a už nikdy viac neboli zhromažďované. Uvažujem, že požiadam správcov dialnic od Česka, cez Rakúsko, Taliansko až po Francúzsko, aby mi oznámil a následne vymazali všetky záznamy, ktoré o mne zhromaždili za ostatných 14 dní. A potom ešte asi tak bambilión ďalších firiem, ktoré majú uložené číslo mojej karty a číslo môjho pasu vo svojich zákazníckych databázach.
To, že som bol na dovolenke na Korzike nie je nič, za čo by som sa mal hanbiť. Robil som len nejaké tie osobné záležitosti, ako napríklad, že som každé ráno položil kábel. No dobre, tak skoro každé ráno. Ale môj osobný život patrí len a len mne. Každého z tých, čo si ma na tej ceste zaznamenali, je do môjho osobného života hovno.
Matematika nadovšetko
Predstavte si, že existuje super vzácna choroba, nazvime ju, ako v tej knihe, superAIDS. Jej výskyt bude 1:1 milión. Vyviniete test, ktorý je presný na 99%. Takže štatisticky vám vyjde 1:100 ako falošne pozitívny.
Už to vidíte? Vraj sa to volá „paradox falošne pozitívneho výsledku“.
Jedno percento z 1 miliónu je 10 tisíc. Ak otestujete 1 milión ľudí, z testu máte štatisticky 10 tisíc potenciálnych chorých. Ale len jeden z nich, len jeden z tých 10 000 ho skutočne má. 9999 ľudí ste ozančili ako superAIDS pozitívnych falošne, nesprávne.
Zničili ste im život. Ja viem, chráni ich zákaz rasizmu, šovinizmu a genderová rovnosť. Aha, to sú tie nástroje, ktoré sú súčasťou Listiny. A to chcete, aby sa nimi riadili tí, ktorí 9999 ľuďom z ich Listiny urobili konfetky?
Rozporuplné pocity nikdy nekončia
Ak toho jedného so superAIDSom nenájdeme, je síce pravdepodobnosť len 1:1miliónu, že sa od neho nakazíte, ale nakazený je na 100% mŕtvy. Jeden nakazený za nejakých pár rokov dokáže nakaziť tisíce. Ticíce, ktorý každý jeden z nich je na 100% mŕtvy.
Takže po nejakom čase sa ten test stane presnejší, ako je výskyt toho, čo má odhaliť. Už prestane byť problematický kvôli „paradoxu falošne pozitívneho výsledku“. Naozaj neviem, či máme na to čakať. V súvislosti s prevenciou skutočne nákazlivých (lietajúcich vzduchom) a skutočne smrteľných (po ich výhre v lotérii života ste na 100% mŕtvy) chorôb hovorievam, že čakať s preventívnymi opatreniami nemáme.
A zas tá matematika
Denne sa na planéte naplnia tisíce kinosál ľuďmi túžiacimi si pozrieť Batmana a iných preoblečencov. Tí 12 v tej jednej jedinej polnočnej kinosále sú dnes na 100% mŕtvi. To je fakt, vďaka ktorému si to môžeme presne spočítať.
Dajte mi matematický dôkaz, že za ostatných 365 dní bolo práve len 12 mŕtvych filmových fanúšikov vďaka vašim super 99% účinným metódam na odhalovanie teroristov, vrahov a psychopatov.
Dokážte, že vaši teroristi lietajú vzduchom a po styku s nimi sme na 100% mŕtvi.
Na sledovanie môjho osobného života podľa citu už vám nikdy neskočím. Poznáte úspešnosť vašich sledovacích a odhaľovacích metód, máte k dispozícii skutočný počet vrahov a ich obetí, ktorí vám prekĺzli. Tak matematicky dokážte, že rozmontovanie do poslednho šroubíka každého jedného auta pred nalodením na trajekt má zmysel.
Alebo prepusitite tých tajtrlíkov, čo náhodne otvorili a nakukli do natrieskaného kufra toho Taliana predo mnou. Peniaze na toho tajtrlíka, čo ma podľa vás ochránil počas následnej plauby trajektom máte odo mňa. Tak už konečne dokážte svoju opodstatnenosť, alebo choďte so svojimi 250 kamerami do tej riti sami.
Priatelia, alebo ste si to každodenné a všadeprítomné špehovanie vy zvolili?