V súvislosti s dňom matiek som si prečítal snáď 10-15 srdcervúcich príbehov slobodných matiek. Iste, pomáhať im treba, upozorniť na ich ťažké životné situácie.

Potom som si spomenul, ako sa jeden progresívny ajťák sťažoval, keď bol s malým deckom kdesi na úrade a nikto ho nepustil pred seba. A strhla sa tam celkom pekná bitka názorov.

Jedni boli rozhorčení, že nikto ho nepustil dopredu. Iný, že tam nie je možnosť postrážiť dieťa, aby rodič mohol vybaviť čo treba. Ďalší sa pýtali, kde bol druhý rodič. A najkonzervatívnejší, že prečo nebolo decko s matkou.
Málo kto sa opýtal kľúčovú a spoločnú otázku oboch situácii:

Ako a prečo vôbec sa do tej situácie matky/IT-otecko dostali?

Ako to celá tá šialená séria osobných rozhodnutí zakončená bezútešným postavením matky samoživiteľky začala? Ako to, že vôbec musel IT-otec kamsi osobne na úrad a nevyriešil to z domu?

Kult osobnosti Igora Matoviča prišiel s rozdávaním rýb. Lebo rozdať udice, naučiť chytať ryby a vedieť si poradiť pri hľadaní partnera na celý život aspoň svojich detí ak nie celý svoj život, vedieť sa zodpovedne pripraviť na život s deťmi, to by bolo asi veľa práce.

Ale o tom to je – nastaviť systém, nastaviť procesy tak, aby sme sa do šlamastík ani nedostávali.

Nedávno som kdesi spomenul, že každý, kto máme vodičák, sme si to zažili. Keď sme boli na konci kurzu už sme šoférovali ako-tak, lebo keď viete rutinne preradiť z jednotky do dvojky, tak vám to nezdochne uprostred životnej križovatky, ale prefrčíte hladko.

Teta Záborská sa zas vyznamenala, keď chce riešiť akéhosi Chorváta, ktorý si dovolil v EU-parlamente predložiť kritiku do vlastných radov spoločnosti. Namiesto toho, aby vydolovala zo svojho vlastného svetonázoru to, ako sa do takých šlamastík, ako opisuje kde aký dohovor či správa ľudskoprávnych organizácii alebo europoslanca, aby sa ľudia do takej situácie ani nedostali.

Ak sa niečo hlasným smerákom za 12 rokov vládnutia podarilo, tak to, ako naučili občanov odmeňovať politikov za rozdávanie rýb a trestať za poukazovanie na osobné slobody a osobnú zodpovednosť občanov za ich vlastné životy.

Rodinná výchova, či výchova k rodičovstvu… Sexuálna výchova… Obete vlastného rozhodnutia… Zodpovednosť za svoje slobodné rozhodnutia… Zjednodušovanie štátu… Kým budú toto sprosté slová, dovtedy budeme len rozhadzovať ryby a udice budú zapadať prachom a obrastať machom.