Až sem sme sa v našej spoločnosti posunuli. Navzájom si závidíme, ako sa okrádame. Viete, čím som starší, čím som poznal viac ľudí, tým mám radšej svojho psa, ktorého nemám.
Keď niekto známy postaví golfový areál, vždy bude pri nejakom dome, ktorého cena razantne stúpne. Vždy sa nájde nejaká záhrada, z ktorej to bude na 17 jamku len čo by cez plot preskočiť. Je úplne jedno, či to stavia niekto so známosťou v tom dome alebo niekto cudzí.
Stavať to len tak – to by bola nuda. To by nebolo vôbec socialistické. To by sme sa museli spoliehať na svoje vlastné schopnosti, na svoju šikovnosť v marketingu a v optimalizáciách pri konkurenčnom boji.
Tak si to trochu spestríme.
Tak požiadame o štátne dotácie. Bingo! Trafili ste hlavičku po klinčeku.
A umocníme to! Dáme dohromady 10-15 ľudí, ktorý budú za drobné všimné radi, že im to postavíte za ich plotom. Smelo do toho! Heš, heš, svine k válovom.
Priatelia, 40 rokov socialistickej morálky je priamo vo vnútri nás. Závisť, ojebávanie na účet štátu, to je to, čo sa počíta.
Serem vám na vaše výzvy k pochopeniu vašich snáh. Pokiaľ pôjde z daní čo i len jediný cent na nezmyselný štát.
Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok. Všetky tieto zmeny sa dejú len a len v záujme osobných cieľov pár percent. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou podnikania.
Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.
Ak aj po takto tvrdej analýze tabuliek vyhlásite, že takto sa občania demokraticky rozhodli, tak zbohom štát, ktorý sa bude riadiť vašim finančným poradenstvom.
Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:
Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno “štátny”. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.
Bodka. Koniec návodu.
Až keď sa nám podarí zjednodušiť štát tak, aby aj posledná učňovská mládež chápala, čo sa deje s ich daňami a zdravotným poistením, až potom môžete vypustiť z úst, že sa demokraticky rozhodla.
Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať. Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického. (Moja charakteristika štátu ako inštitúcie)
Do riti, to si tú politiku mám robiť sám?
100% súhlas.
Áno, aj tú politiku si musíš robiť sám! 🙂