„My sme mali na 1. mája 10-tisíc ľudí bez podpory médií a to si nikto nevšimol. A tu si médiá urobia akciu a všetci sú z toho úúú, že veľká akcia,“ rozpráva premiér Robert Fico o Veľkom protikorupčnom pochode
Zdroj: Fico o pochode: Médiá si urobia akciu a všetci sú z toho úúú, že veľká akcia – Denník N
Diktátor v nás – Toby sa im malo zakázať, prikázať, zregulovať, obmeziť, dotovať, podporiť. Hodiace sa zakrúžkujte.
V ČR, krajne hospůdek, v krajine Hrabala, Havla, Kafku, tak v tej krajine sa rozhodli pre páchanie dobra. I prikázali si sami sebe skrze svojich vlastných volených zástupcov, že sa v krčmách nesmie fajčiť. Ale že naozaj nesmie, ale že úplne v každej krčme.
Za jednu prvú piatkovú noc mala pražská mestská polícia len v jednej oblasti viac ako 100 podaní na rušeniu nočného kľudu. Ľudia totiž z krčiem, kde sa nesmie v uzavretom priestore fajčiť, vyšli na ulicu, na chodník pred krčmu a tam postávali s krígľom v ruke a klábosili.
Vzápätí chcelo byť policajtami spáchané ďalšie dobro, akurát dvaja policajti na plnú ulicu podgurážených už nebolo to pravé chmelové a orechové.
Chceli prikázať dobro, a skončilo to ako vždy. Chujovo, ale stabilne.
Niekto chcel aby tí ostatní, aby oni, aby tam tie hovädá, robili niečo, čo by sa jemu strašne páčilo.
A tak akcia pokračuje. Navrhujú sa riešenie ako napríklad, obmedzenie podávania alkoholu. Alebo zákaz prevádzky krčiem po 22:00 hodine…
A je vysoko pravdepodobné, že páchanie všeobecného dobra bude na postupe. Lebo tí, čo ho páchajú si myslia, že správnou cestou je riadiť ostatných, aby robili len to, čo sa vám páčiť, aby nerobili, čo sa vám nepáčiť.
Ale takto inštitúcia Štát nedokáže fungovať. Z jedného prozaického dôvodu. Leda by ste sa odhodlali ich pozabíjať, keď nerobia to čo chcete.
Keď máte firmu, tak tam čo urobíte s človekom, ktorý robí veci, ktoré nechcete aby robil, ktorý nerobí to čo mu prikážete? No vyhodíte ho a on sa zamestná niekde inde.
Ale v štáte? V obci? Na ulici? S tými ľuďmi sa musíte dokázať dohodnúť. Proste musíte nájsť spoločnú reč.
V štáte si spolu musíte sadnúť za stôl, diskutovať a diskutovať, aby ste pochopili toho druhého. Aby ste našli spoločnú reč.
Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické. Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete, varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.
Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.
Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!
(Voľne podľa filmu Americký prezident.)
Skúste porozmýšľať nad tým, že nikto vám nezaručí, že práve vy nie ste náhodou na tej druhej strane a vám sa niekto snaží niečo… Toby sa VÁM malo zakázať, prikázať, zregulovať, obmeziť, dotovať, podporiť. Hodiace sa zakrúžkujte.
Žít Prahu pyčo! Mě pod oknem ložnice stojí asi třicet lidí, co hulí před prázdnou hospodou. A ne …není to létem, ta hospoda bez zahrádky je tam druhou dekádu a vždycky všichni hulili vevnitř ….fakt díky debilové …
Mimochodem, krásně to dokazuje, jak se organizované dobro nedokáže obejít bez ozbrojenců. Zdroj: FB
Priatelia, skúste porozmýšľať, takto s krvou plnou chylomikrónov po dobrom nedeľnom obede, koľko ľudí by s vami nesúhlasilo len ohľadne toho, čo ste mali na stole.
Tento článok je súčasťou mojich Zamyslení na nedeľu, ktoré nemajú prinášať odpovede. Naopak, majú podnietiť nad uvažovaním, klásť otázky, ukazovať, že je treba hľadať odpovede.
Mne je naozaj jedno, či sa niekto vo svojej vlastnej krčme rozhodne postaviť na stôl popolník, alebo vykáže rodinny s deťmi. A rovnako očakávam, že fajčiari sa pred zapálením si poobzerajú okolo seba a požiadajú nefajčiarov okolo seba o dovolenie. Že rodiny s deťmi budú vychovávať deti k dodržiavaniu osobného priestoru ostatných ľudí. Že poskytnem svoje koleno ako oporu tomu cudziemu batoľaťu, keď sa pri mne rozhodlo postaviť sa na potulkách svetom stoličiek.
O nejaký čas ma čaká oprava fasády na dome. Samozrejme, že sa pôjdem opýtať horného suseda, ktorý sa denno-denne z okna pozerá na stenu môjho domu, či mu plánovaná farba nebude vadiť, prípadne, či by sme sa zhodli na nejakej jeho obľúbenej na tú jednu stenu. Lebo to budú JEHO, nie moje oči, ktoré sa budú denno-denne na MOJU stenu pozerať.
Nie, nie je to jednouché, dvojnásobne pre moju introvertnú povahu, ale asi mi dostatočne dobre vtĺkali do hlavy, že cesty k dobrému životu nie sú hladké a rovné.
Naozaj považujete prácu vloženú do dobrého spolužitia za veľkú až nemožnú námahu? Ešte sa mi čudujete, že, keď som katolík, nefajčiar, všežravec, lekárnik, optimista, že som popri tom všetkom a ešte ďalšom liberál, pravičiar? Ak by som bol socialista, tak tu máme kopu mŕtvych vegánov, kalvínov, huličov a literárnych vedcov. Ale takto ma nevychovali! Môj otec a to je veľký syn svojho národa, mi je veľkým príkladom a tak aj učiteľom tolerancie a dohody.
Skúste sa sami seba opýtať ako vás to vlastne vychovali?
S krvou plnou chylomikrónov a s láskou si pripomínam rok 850 n.l. Na celom európskom kontinente bolo asi približne okolo pár miliónov ľudí. Na druhej strane, nedokázali sme zmerať gravitačné vlny. Nič nie je dokonalé a v každom čase sa dá dobre žiť. Len sa nesmieme pozabíjať.
Smrť a život nejdú dohromady. A ja žijem rád, márnosť šedivá, ako ja žijem rád.
Text je inšpirovaným FB statusmi a článkami:
Príbeh dlžného sociálneho poistného by mohol mať ešte niekoľko ďalších nadpisov. „O tom ako výnimka priviedla lekára na budon.“ Alebo „O tom, ako štát vytvoril účet samožer“. Alebo, a tento je môj najobľúbenejší: „O tom, ako lahostajnosť priviedla lekárov na psí triciatok.“
Keď očistíme aktuálne aféru asi 2000 lekárov o emócie, balast výhovoriek a buriny ľahostajnosti, dostaneme sa až na dreň celej šlamastiky.
Nakoniec zistíme, že problém nezaplatených odvodov a penále k nim je len a len otázka socialistického riadenia štátu.
Kedysi dávno, keď sa ešte len podnikanie začínalo ustanovovať si z čisto vznešených pohnútok vymohol lekár výnimku. Je predsa nepredstaviteľné, aby sa v takom vznešenom povolaní, čo povolaní, v takom vznešenom poslaní lekár zapodieval takými prízemnými vecami, ako sú pravidlá podnikania, ako sú dane, odvody.
Nie, nechápte ma zle, ja to naozaj nemyslím pejoratívne. Proste tak to bolo. Niekomu sa zdalo ako naozaj dobrý nápad zlúčiť papier na podnikanie s papierom oprávňujúcim liečiť.
A tak vznikla, hopsasa, naša prvá klobása. A keby mala klobása krídla, nebolo by vtáka nad ňu. výnimka z pravidiel pre podnikanie. A už sa to s lekárni viezlo.
Aby ste mohli podnikať, musíte mať hlavne živnostenský list. Tým sa stanete SZČO a buď tak ostanete, alebo si hneď v druhom kroku premeníte podnikanie na inú formu. Na eseróčku, akciovku, alebo iné huncúctvo.
Lekári nie! Oni predsa nie sú podnikatelia. Akurát si nikto s takýmto výnimočným stavom nevedel rady. Ani daniari, ani sociálka, ani zdravotné poisťovne. A tak túto výnimku zas začlenilo do normálneho chodu podnikateľského sveta.
A šli roky… A šli roky… A šli roky…
Menili sa formy, menili sa dane, menili sa odvody, menili sa pravidlá. Ale lekári stále boli vo výnimke. Veď je to jasné, liečenie nie je predsa podnikanie, si mysleli, lebo ich výnimka ich v tom neustále utvrdzovala. Oni mali licenciu na liečenie, žiadny živnosťák.
Nikoho ani len nenapadlo, že na túto ich výnimku ostatný svet daní a odvodov úplne kašle. Že ostatnému svetu je úplne jedno, že si oni vo svojom svete hovoria živnosťáku licencia na výkon lekárskeho povolania. A tak výnimka priviedla lekárov na bubon.
Princíp odvodov pre SZČO je princíp účtu samožer. To je taký účet, ktorý požiera svoje vlastné peniaze sám od seba, bez toho, aby ste vykonávali akúkoľvek činnosť.
Naša skvelá republika má skvelé pravidlá pre platenie odvodov. Je úplne jedno, že nič nevytvárate, nezarábate, len a len z titulu existencia nejakého zápisu v nejakom registri ste automaticky povinný mesačne platiť. Každý mesiac to v tichosti dopadá na stovky, možno tisíce SZČO. Sú to roztrúsení jednotlivci, ktorým sa just akurát v danom mesiaci nepošťastil ďalší kontrakt, ďalší zákazník, nemajú žiadne príjem, ale aj z tej nuly musia niečo zaplatiť štátu.
Tentokrát sa to hromadne pritrafilo vo vznešenom zdravotníckom povolaní vraj asi 2000 lekárom. S veľkým hrmotom sa zrazu chytajú za hlavy, čo že sa im to vlastne stalo. Onehdá dokonca aj protest zvolali. Prekvapení sú, ako je to vôbec možné, že majú platiť, keď nič nezarobili a súčasne za seba platili odvody úplne od inakiaľ (zo svojej s.r.o., kde sú zamestnaní).
Áno, 27 rokov funguje štát v oblasti SZČO ako samožer. Navyše v prípade tak osobných platieb ako sú sociálne a zdravotné odvody sú 27 rokov totálne nenaviazané na konkrétneho človeka.
Teraz sa bude kde-kto s kde-kým hádať, že prečo Lekárska komora neposielala živnostenské informácie Sociálnej poisťovni ani raz od roku 2002 do 2015. Ako to, že sa za celý čas Sociálna poisťovňa nesnažila upozorniť lekárov na ich živnostenské povinnosti vyplývajúce z licencii lekára. Ako to, že Komora neinformovala… Ako to, že Sociálna poisťovňa až teraz… Ako to, že Štát….
Márna snaha sa vyviňovať! Všetci boli totálne ľahostajný! Vykašľali sa na to. Jedni si povedali, že veď čo, vznešenému poslaniu sa nič nemôže stať. Na druhej strane si štátna inštitúcia povedala, veď čas pracuje pre nás a penále si z fyzickej osoby vždy vytrieskame.
Ako to, že sa ONI NEPOSTARALI?!?
A na tretej strane – po tejto šlamastike sa bude profesným komorám skutočne „fajn“ argumentovať, že má by na ne prenesená štátna správa ako na samosprávne orgány. Dvojnásobne, keď si lekári zas a znovu zvolia rovnaké vedenie. A verte mi, že to aj napriek tejto šlamastike spravia.
Nie, priatelia, štát ako inštitúcia, ktorú si ja predstavujem, štát v ktorom sa nám spolu navzájom dobre žije, takto naozaj nemôže fungovať.
Výnimky, sú pravidelnou cestou do pekla. Jednoduché jasné a zrozumiteľné pravidlá, to je cesta k pohodlnému štátu.
Dane a odvody musia mať pravidelné zúčtovania, aby sa obdobia, kedy sa nedarí kompenzovali v dobrých časoch. Vtedy sú dane a odvody spravodlivé, keď sa platia zo skutočných ziskov. Zdaňovať sa má zisk, nie je nejaký zápis v akomsi registri. Len štát, ktorý chce kriminalizovať svojich vlastných občanov vyberá zálohy na dane zo základu vycucaného z prsta a nerobí spravodlivé zúčtovanie.
A ešte jedna vec, špeciálne k daniam viazaným na osobné pôžitky, akými sú sociálne a zdravotné odvody. Dvojnásobne, ak sú príjmom systému založeného na solidarite. Tieto musia byť viazané len a len a len na konkrétnu osobu. Platiť sa majú len a len za konkrétnu osobu a v mierke primeranej mierke osobného života.
Preto sú zdravotné odvody zo zisku firiem hovadina. Normálne je, že keď teda už naveľa naveľa treba, tak štát vezme z daní ako z jednej celej kopy a prevedie to do poistného.
Preto sú sociálne odvody, ktoré platí človek po 65 (alebo inom dôchodkovom čísle) roku života, hovadina. Akú solidaritu už len má mať dôchodca sám so sebou?
Viete, priatelia, kým budú vládnuť socialisti, ľavičiari, bude tu kopa výnimiek, bude tu kopa apriorného kriminalizovania vlastných občanov vlastného štátu. Kým budú vládnuť socialisti, vyrobia toľko chaosu v snahe všetko regulovať, popísať, upraviť, až privedú občanov do apatickej ľahostajnosti.
Kto sa v tej ich džungli výnimiek, príkazov, regulatív nebude orientovať, kto to rezignovane vzdá, bude za debila, ako sú v očiach socialistického Richtera lekári.
