Televízia Ta3 zľahka zbulvarizovala slobodné rozhodnutie v medziach zákona jednej z poisťovní na voľnom trhu.

Ach jo! Ach jo! Hneď vznikli desiatky hlubokých nedorozumění!

Zdravotná poisťovňa Union nebude od apríla uhrádzať liečbu závislým ľuďom, ktorí jej dlžia na poistnom. Nejde pritom o novinku. Poisťovne tak môžu urobiť na základe zákona už niekoľko rokov. Stačí však, aby dlžník prejavil záujem svoje záväzky splácať a bude mať nárok na neodkladnú liečbu.

Zdroj: Union nepreplatí liečbu ľuďom so závislosťou, ktorí jej dlžia na poistnom | Televízia TA3

Najprv to hlavné a základné, ktoré platí pre reumatika rovnako ako pre morfinistu.

Základné a hlavné – podľa zákona môže poisťovňa vyžadovať priamu platbu za lieky a výkony, ak je občan v omeškamí s platením poistenia. Netýka sa to riešenia akútnych, neodkladných ošetrení. Akútnu a neodkladnú starostlivosť lekár musí poskytnúť a poisťovňa ju musí preplatiť vždy.

Nenecháme nikoho umrieť, ale tak trochu ako spoločnosť chceme, aby sa ľudia o svoje povinnosti starali.

A teraz tie nedorozumenia:

1. Nikdy nie je možné, aby poisťovňa odoprela preplatiť neodkladnú starostlivosť. (TA3 to tvrdí: „Stačí však, aby dlžník prejavil záujem svoje záväzky splácať a bude mať nárok na neodkladnú liečbu.“) Drogovo závislý v stave akútnej intoxikácie či akútneho absťáku je vždy v ohrození života. Plus kadejaké sekundárne zlyhania organizmu nie sú výnimkou. Takže neušetria nič. (+ keďže sa platí prevažne kadejakými paušálami, nemocnice si úhradu spláchnu v týchto paušáloch)

2. Zdravotné poistenie je povinným poistením a problémy s platením majú z princípu len a len sociálne slabší občania.  A títo by mali byť zachytení v systéme sociálnej siete.  Je zlyhaním nášho sociálneho systému, keď sa človek na úrovni závislého bezdomovca stane neplatičom a dlžníkom povinného zdravotného poistenia.

Sociálny, opakujem – sociálny systém štátu -musí pokryť u týchto ľudí platbu za poistné a je úlohou poisťovne, aby sa o svoje pohľadávky trochu viac starala, ako len zaradením na nejaký zoznam. (A delegovaním vymáhania pohľadávok na lekárov a lekárnikov.)

Navyše je tu jeden etický aspekt – povinné poistenie znamená, že ide o účet samožer. Drogovo závislý nemusí byť z princípu závislosti schopný chápať elementárne súvislosti fungovania spoločnosti. Je pravdepodobne eticky sporné, keď proti nemu stojí exekútorská mašinéria.

3. Jediné, na čom  poisťovne ušetria, je vyradenie drogovo závislého, z pravidelnej starostlivosti. Najčastejšie sa jedná o „substitučnú terapiu“. Pacient si dochádza pre dávku bezpečného narkotika podanú pod kontrolou lekára.  Úhrada poisťovne týchto prípravkov je… …áno, nula euro. (V prípade liečby závislosti od alkoholu 13-50€ t.j. cca 50% ich ceny za mesačnú dávku priamych podporných liekov.)

Plus vyradenie s dlhodobej liečby sekundárnych komplikácii (kožných, ORL a podobne). Každá neliečená chronická choroba sa raz môže premeniť na akútnu, život ohrozujúcu.

Je len a len na schopnosti odborníkov v tej-ktorej poisťovni, zvážiť riziká a zisky. Na voľnom trhu zdravotných poisťovní si každá,  v medziach zákona, môže tvoriť svoju zdravotnú politiku pre svojich klientov.

4. Ak poistenec umrie, prestáva byť spotrebiteľom zdravotnej starostlivosti. Áno, aj takýto absurdný a debilný dôvod niekoho môže napadnúť ako vysvetlenie. Tak tu rovno napíšem, že je to ako dôvod hovadina. Poisťovňa nič nezíska – poisťovne medzi sebou prerozdeľujú vybraté peniaze, aby ani jedna nedoplácala na to, že má „drahých“ poistencov.

Dlhy na poistnom väčšinou umrú s poistencom. Pozostalí môžu odmietnuť dedičstvo kompletne. Ak pozostáva len z dlhov, tak to samozrejme urobia. Takže to aj tak nemá kto zaplatiť.

5. V prípade súdom nariadenej liečby je to proste nariadená liečba v plnej úhrade poisťovne a tá sa môže aj na hlavu postaviť.

6. Rozhodne sa nejedná o to, že by poisťovne prestali hradiť liečbu drogovej závislosti. (Aj také názory som už zazrel na internete)

Len a len v bode 3 poisťovňa trošička ušetrí aj to len na nepriamej terapii. Výkon lekára aj tak uhradí v kadejakých paušáloch.

Solidárny znamená zodpovednosť za iných

Zdravotné poistenie je solidárnym zdravotným poistením, závislosť je choroba.

Ak tolerujeme ako spoločnosť voľný prístup k niektorým drogám (alkohol, nikotín, automaty…), tak súčasťou tejto tolerancie musí byť aj ochota a schopnosť starať sa o ľudí v chorobe  (v závislosti) a znášať solidárne jej náklady.

Jediná chyba je vo vzťahoch medzi zdravotným a sociálnym poistením. V reforme ozdravenia zdravotníctva, ktorú v tíme SaS pre zdravotníctvo pripravujeme, na opravy tohoto vzťahu už pamätáme.

Pod čiarou: Tento článok neobsahuje žiadne hodnotenie kroku poisťovne Union – liberálny princíp hovorí, že je to slobodné rozhodnutie v medziach zákona. Ani hodnotenie postoja k drogovej problematike – to je úplne iná téma. Článok obsahuje len a len vyvracanie kadejakých mýtov a legiend, ktoré v správach občas zaznievajú.

 

SNS sa nám ide zahrať na odborárov a vyjednáva v koalícii so socialistami v Smere 13 a 14 plat. Pre všetkých zamestnancov, teda aj pre zdravotníkov.

Prekrytie funkcii odborového hnutia a politickej strany sme tu v histórii 20. storočia mali dvakrát. Oba výsledky sú v paragrafoch trestného zákona, ktoré chránia demokraciu pred národným socializmom a komunizmom.

Pre mňa ako člena tímu SaS pre zdravotníctvo je zásadné, že nápad SNS sa týka aj nákladov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré hradíme spoločne zo solidárneho zdravotného poistenia.

Áno, SNS chce 13 a 14 plat pre všetkých. Hovoria o tom, že „Chceme, aby sa v Slovenskej republike dôsledne uplatňoval princíp zásluhovosti a výkonu“. A v zdravotníctve sú tiež pracovníci.

Zisky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti by nemali podľa SNS ísť do zdanenia a potom do výplaty divident majiteľom zdravotníckych zariadení. Mali by, podľa SNS, byť vyplatené vo forme 13 a 14 platu  personálu poskytovateľov.

Ups, aké zisky poskytovateľov? Ups, aj štátnych poskytovateľov? To aj poskytovatelia majú zisky? Áno majú. Túto tému si nechám na budúce.  Dnes stačí, keď sa pozrieme na celkové hospodárenie poskytovateľov.

Áno, rezervy v hospodárení s platbami od zdravotnej poisťovne pre poskytovateľov (ambulancie, nemocnice, laboratória, vyšetrovacie zložky….) v zdravotnom systéme sú. Tieto rezervy môžu byť využité na niekoľko účelov.

1. Môžeme rezervy investovať do poitného systému a financovať solidárne väčší nárok na viac výkonov na väčší rozsah. Znížiť spoluúčasť či doplatky na lieky.
2. Poskytovatelia môžu zainvestovať do prechodu na modernejšie, pohodlnejšie liečebné metódy, nákup modernejších prístrojov.
3. Poskytovatelia môžu zlepšiť servis a infraštruktúru zdravotníctva (obnova budov nemocníc, zavedenie objednávkových systémov,  obmena prístrojového vybavenia)
4. Poskytovatelia môžu zlepšiť platy, aby si udržali kvalitných lekárov a sestry, prípade získali erudovanejších odborníkov.

To sú všetko požiadavky, ktoré vidíte vy, občania tohto štátu ako dnešné zásadné nedostatky. Je to tak, posledný mesiac sme v SaS venovali tomu, aby sme vedli čo vás najviac trápi.

Môžeme prehodiť jednotlivé body. Môžeme riešiť jeden z tých bodov na kompletku alebo parciálne každý trošku.  Bol by som strašne rád, aby vyšli peniaze zo solidárneho zdravotného systému na všetko. Tie rezervy sú v dnešnom riadení zdravotníctva režimom Róberta Fica skutočne zásadné.

No sú tieto rezervy tak zásadné, aby bolo na všetko, hneď zajtra a okamžite? Tuší vôbec niekto v SNS, koľko to je 13 a 14 plat v zdravotníctve? V celom, pre všetkých? Som si istý, že tak to nie je.

Živo si pamätáme, aké problémy mal režim Róberta Fica s riešením platov sestier.  A teraz? Dva platy navyše, to je zvýšenie mzdových nákladov o 10-20% zo dňa na deň.

Špirála závislosti platov na sebe samých

V zdravotníctve platí už dnes zákonom definovaná regulácia platov. Táto regulácia je zafixovaná  ako X-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy.

Takže keď SNS zavedie 13 a 14 plat,  v celom národnom hospodárstve sa zvýši priemerný plat a teda skokovo sa musia dva roky na to zvýšiť platy zásadne aj v zdravotníctve.  Veru, veru, základom všetkého je matematika.

Možno by bolo od SNS slušné a poctivé, aby upozornilo všetkých zamestnaných občanov, že na vyššie platy v zdravotníctve bude treba vybrať vyššie zdravotné odvody. Pred voľbami? Alebo po voľbách?

Alebo že by SNS poukázala na konkrétne mrhanie peniazmi v zdravotníctve režimom Róberat Fica, ktorého sú súčasťou?

Niekto tie odborárske nápady zaplatiť musí.

Rozšírenie rozhľadu aj mimo zdravotníctva

Pre tých, čo by sa podrobnejšie zaujímali o kontext a súvislosti nápadu SNS s 13 a 14 platom, podrobne to popísala Jana Kiššová, poslankyňa NR SR – SaS v článku 5 pohľadov na nezmysel s názvom „13-ty plat Andreja Danka“

Bez ohľadu na charakter práce, podnikania, pridanú hodnotu zamestnancov a postoja zamestnávateľa, všetkým bez rozdielu stúpne administratívna náročnosť vyplácania miezd. Teda čas na byrokraciu a s tým spojené náklady, ktoré tiež niekto zaplatí.

Neexistuje nikto okrem predsedu Danka, kto by takýmto návrhom získal. Nech to znie akokoľvek atraktívne, nezískajú nič zamestnanci, zamestnávatelia a určite nezíska štát.

Páni populisti nepochopili zriadenie, v ktorom už zopár rokov žijeme. Cenu práce neurčujú kapitáni ani plukovníci. Ale trh. Rozloženie mzdy na počet výplat je irelevantný. Zdroj: Jana Kiššová: 5 pohľadov na nezmysel s názvom „13-ty plat Andreja Danka“

Ja len doplním, že inšpirácia mohla vzniknúť napríklad v Rakúsku.

Ale sú tu dosť podstatné detaily:

1. V Rakúsku išlo pôvodne o „peniaze na dovolenku“ a „peniaze na vianočné darčeky“, ktoré spočiatku vyplácali zamestnávatelia dobrovoľne.
2. Dnes je táto povinnosť súčasťou kolektívnych zmlúv jednotlivých rakúskych odborových organizácii. V jednom dokumente slovenských odborárov sa píše, že tieto rakúske odborárske kolektívne zmluvy zastrešujú cca 97% zamestnancov.
3. Každá z odborových organizácii to má vyjednané zo zamestnávateľmi inak, iné výšky „13“ a „14“ platu a iné podmienky v závislosti od dĺžky zamestnania.

Suma sumárum: V Rakúsku je to zásluha odborového hnutia – toho najsocialistickejšieho elementu v spoločnosti. A tak je to aj správne. Starosť o platy patrí do pôsobnosti odborov.

Odborári sú v priamom kontakte so zamestnávateľmi a akokoľvek by radi žmýkali hnusných podnikateľov, tým, že sú priamo v kontakte, si uvedomujú hranice kam môžu zájsť a aj technické obmedzenia.

Viete si predstaviť, ako slovenskí odboroví predáci riadia štrajk proti vláde Smeru a SNS?