Ak nechceme vyliať vaničku plnú skutočne chudobných a pokorných utečencov, musíme začať intenzívne pracovať na tom, aby tí nespratníci frčali tam odkiaľ prišli a to poklusom.

Očitý svědek James Kleinfeld uvedl, že okolo silnice viděl desítky migrantů. „Napočítali jsme asi padesát lidí kolem křižovatky u výjezdu z nádraží. Jezdím tudy často, ale nikdy jsem je neviděl v této části. Jsou na dálnici i na jejích krajích. Ve směru do Velké Británie jsou míle a míle kolony,“ řekl BBC Kleinfeld.

Zdroj:  Calais ochromila stávka, migranti vzali stojící kamiony ztečí – iDNES.cz.

Nie, to nie je o utečencoch. Je to o neschopnosti našej polície!  Kde sú kukláči?

Vieme účinne a kvalitne zasiahnuť proti demonštrácii niekoľko tísícov neonacistov v Bratislave (áno, zásah bol skutočne profesionálny, áno kopajúci do človeka na zemi je neprijateľné) a nevieme rovnako dobre zasiahnuť proti 50 kusom nespratníkov v Calais (samozrejme bez toho kopania do ľudí okovanou topánkou)? WTF?

Viete, keď skutočne vynaložíme jasne a dokázateľne všetky kapacity na to, aby sme sa z kriminalitou vysporiadali, až potom môžeme hľadať ďalšie riešenia. Až potom!

Nie, dnes nič nerobíme. Otvorene môžem povedať, že sa flákame. Trestuhodne a lenivo sa flákame a pohodlne hádžeme všetkých do jedného vreca.

Dnes absolútne nepotrebujeme nejaké politické riešenia, úvahy, referendá. Potrebujeme obyčajné pragmatické technokratické riešenia v duchu existujúcich zákonov. Preto potrebujeme takých politikov, ktorí sú toho schopní. Potrebujeme technokratov, nie alibistických diskutérov.

Neviem ako vy, ale ja platím dane a za ne si kupujem služby štátu. Neviem ako vy, ale ja mám štát práve na to, aby mi slúžil. Napríklad na policajnú ochranu práve pred tými výtržníkmi na francúzsko-anglickej hranici. A čo za to dostávam? To, že tovar, ktorý tie kamióny prevážajú bude drahší o výdavky dopravcov na súkromnú ochranku?

No serem takýto štát! Ups, ale toto tu je demokracia. My si volíme svojich zástupcov a skrze nich je vykonávaná naša predstava o fungovaní štátu pre nás. Takto jednoduché to je. Žiadne ONI neexistuje. Sme len MY. My sme tí, ktorí rozhodujeme, ako bude vyzerať náš štát, ako dobre bude pre nás fungovať polícia, napríklad.

Minule som napísal text o tom, že v momente, keď imigranta zachránime pred bojom o život sa stáva s nami rovnoprávnym človekom. Je len n nás, aby sme dôrazne vyžadovali od nich dodržiavanie existujúcich pravidiel. Áno, bude nás to možno stáť trochu viac peňazí, možno budeme musieť aj my trochu častejšie vyťahovať občianku na ulici ako sme zvyknutí.

No dostaneme za to stovky či tisíce talentovaných ľudí, ktorí nás môžu obohatiť. Tých, ktorí sa dokážu prispôsobiť. Tých, ktorým nerobí problém byť trpezlivý pri čakaní na dokončenie azylovej procedúry. Tých, ktorí sem prišli skutočne za svojim európskym snom a chcú sami a aktívne preň niečo urobiť.

Nemecko dalo 0,3% žiadateľov z Kosova azyl. Za nich ich sen bude budovať nemecký štát. Ostatní sa musia alebo vrátiť alebo sami aktívne dodržať povinnosti, rovnaké povinnosti, aké má občan EU. To znamená mať vybavené doklady v súlade so zákonom, mať strechu nad hlavou, posielať deti do školy a desiatky ďalších. Je len a len na nás, aby sme tieto zákonné povinnosti vyžadovali.

V EU neexistujú ľudia druhej kategórie. Sme si rovní. Máme dostatok výchovných aj represívnych nástrojov, aby sme vyučovali dospelých alebo vymáhali. Slobodný človek si môže vybrať. Tí srandisti, čo naskakujú na kamióny si vybrali. A podľa toho ich slobodného rozhodnutia musíme konať. My musíme konať. My musíme vymáhať právo. Áno, je to nepohodlné, možno aj nákladné.

Viete čo dnes vidím? Vidím všade okolo seba nádej, že sa to nejako samo rozpustí, vyrieši, ustane. Nikomu sa nechce pracovať na tom, aby riešil situáciu v Sýrii, v Lýbii.

EU prezident a EU ministerka zahraničných vecí nebúcha v OSN po stole a nezasadzuje sa za riešenia vyvražďovania obyvateľov vlastnými vládami. Vlastne ju vôbec nevidieť. Chodí si vôbec pre výplatu? Ach jo!

Tak nejak stred a sever EU dúfa, že sa tí imigranti v Grécku rozpustia ako soľ vo vede a prestane ich byť vidieť. Macedónsko urobilo so seba průchoďák. Maďarsko vypovedalo jednostranne dohovor to repatriácii počas azylovej procedúry. Takže ak niekto požiada v Maďarsku o azyl a medzičasom ho chytia v Rakúsku, tak ho už neprijme späť. Maďari si povedali, že veď chvalabohu odišiel, už to nie je naša starosť.

Pritom majú Maďari jednoduchý nástroj: Platí totiž pravidlo, že počas azylovej procedúry nesmie žiadateľ opustiť krajinu. Opustil krajinu – porušil pravidlá – automaticky zamietnuť azyl a vyhostiť, deportovať, proste finito.

Česko začalo v ostatných pár dňoch intenzívnejšie kontrolovať ľudí. A hneď sa zviditeľnili nelegálny utečenci, ktorí si myslia, že sú niečo viac ako sme my. Myslia si, že nemusia mať doklady, že nemusia mať legálny príjem, že nemusia posielať deti do školy. Porušili pravidlá – automaticky zamietnuť azyl a vyhostiť, deportovať, proste finito.

Áno, kopu nášho flákania sa vidím. 

A toto je vlastne aj môj záverečný odkaz všetkým tím nadšeným bellovským humanistom: Ak chcete, aby sme mali naozaj úžitok z príchodu čerstvých myšlienok, bohatej kultúry a ambicióznych podnikateľských zámerov, ktoré podľa vás (a asi máte aj pravdu) prináša imigrácia do EU, musíte nás všetkých presvedčiť, že si vieme poradiť s tými pár percentami nespratníckych živlov.

Vymáhateľnosť práva, to je to čo nám tu chýba. Áno, do tohto vymáhania patrí napríklad aj plot na Shengenskej hranici. Zákon predsa hovorí, že hranica sa prechádza na vymedzených hraničných priechodoch. Tam má stáť v prvej línii humanitárny pracovník, ktorý každého potrebného zachráni pre zimou, hladom smädom a smútkom. To musíme, to je bez akejkoľvek diskusie. Proste musíme! A vzápätí úradník, ktorý skontroluje doklady a prijme žiadosť o azyl. Keď nemajú doklady, zanesie do systému. A následne ponúkne pomocnú ruku v prvých krokoch pri začleňovaní.

Ale my dnes nie sme schopní vôbec povedať čo to skutočne stojí. Koľko ľudí na tom pracuje. Koľko žiadostí, koľko prichádzajúcich tu máme. Za posledný týždeň som videl aspoň 16 rôznych čísiel. V tom sa nevyzná ani divá sviňa a teda tá má skúsenosti v rýpaní sa v riadnom humuse.

Áno, keď budú hranice utesnené a vytvorené lieviky na hraniciach,  ukáže sa, že tam musíme dať nie jedného, ale 120 úradníkov. Že potrebujeme nie jedno zariadenia s kapacitou 200 ľudí, ale desať zariadení s kapacitou 100000 ľudí. Áno, bude to jasne vidieť, aký rozmer dnes má.

Budú tu oficiálne, novinármi poľahky overiteľné čísla. A svojich obľúbených novinárov budem hnať to overovať. A bude konečne jasný argument, že naozaj musíme riešiť naše problémy tam kde vznikajú. Tam u nich. 

Pomocná ruka, to je to, čo musíme hneď na hraniciach ponúkať. To je to, čo tam musia od nás dostať. Nechceme predsa, aby sa tu potulovali po EU tlupy hladných bezprízorných, čo sú niečo iné ako my.  Chceme, aby vedeli ako je zvykom u nás žiť. Tak ich to musíme učiť. A buď sa naučia dodržiavať naše zákony a pravidlá so všetkým našim rešpektom k ich kultúrnym a náboženským tradíciám, alebo budeme mať zákonný podklad na ich vyhostenie.

A je len a len na prichádzajúcich, či pochopia, že od tej chvíle, ako vstúpili na pôdu EU majú rovnaké povinnosti ako my ostatní občania EU, alebo to nepochopia a rýchlo skončia za tím plotom. A za plotom skončí aj ich európsky sen.

Ale musíme makať. Musíme na svojej ochrane pracovať. Áno, práca je namáhavá, človek sa dokonca občas aj spotí. Vôbec sa nebojím, že by sme to nedokázali. V Európe máme veľmi rozvinutú občiansku spoločnosť a tá už zvládla onkavejšie výzvy, čo boli problémami.

Viete priatelia, keď sa bude polícia poriadne zaujímať o tých nespratníkov na francúzsko-anglickej hranici, nebudú mať neonacisti svoju agendu. Nikto nás nebude ohrozovať v miere vybočujúcej nad našu domácu kresťanskú belošskú kriminalitu. Máme dostatok zákonov a dostatok riešení. Na to máme štát, aby nás chránil. Nikto z nás nepotrebuje neonacistu, aby za neho, za štát, za políciu, za všímavého suseda riešil čokoľvek.

Nie netreba vymýšľať nové a tvrdšie riešenia. Stačí vymáhať a dodržiavať existujúci zákon.

Záver?

Za ostatných pár dní som napísal niekoľko článkov, v ktorých rozoberám problematiku sťahovania národov, z ktorým sme teraz v EU konfrontovaný. Kto mi chce rozumieť, prečíta si ich všetky a v celej ich komplexnoti sa zamyslí nad dnešným nepohodlím, ktorému čelíme. Kto mi nechce rozumieť, povytŕha z kontextu jednotlivé myšlienky.

Toto bolo také zhrnutie. Už sa budem len opakovať.