Pôvodne som bol na pochybách. Po poslednej správe, že z krajiny ušlo vyše 2,5 milióna obyvateľov nemám najmenšej pochybnosti. A tretí milión utečencov sa vraj za pár dní naplní.
Viete priatelia, v roku 1988 bola na západných hraniciach mojej krajiny kopa ostnatého drôtu. Aby sme neušli. Boli tu také podmienky na život, že čo bolo dospelejšie a inteligentnejšie, rado by sa odobralo niekam inam. V roku 2013 si každý korzujeme cez hranice ako chceme. Ak máme pocit, že sa nám tu nepáči, proste sa poberieme preč. Nikto nás nevyháňa. Je len v našej moci v demokratických voľbách zvoliť raj aj na našom kúsku zeme.
Toto všetko, čo my poznáme, to je ďaleko, preďaleko od podmienok, ktoré sa navonok prejavujú útekom 2,5 milióna. Myslím, že aj absolútne natvrdlý demokrat chápe, že ak zahlasuje 2,5 milióna ľudí nohami, je to dôkaz, že v tej krajine sa nedá žiť. Ďalších 4,5 milióna sa vraj presunulo vo vnútri krajiny.
Bol som na pochybách. Rovnako ako Arthur Dent:
Zásah v Sýrii musí být. Tamní režim použil chemické zbraně proti civilům.
Zásah v Sýrii nesmí být. Bůhví, jak to s chemickými zbraněmi bylo, bůhví jak to je s civilisty. V občanské válce nejsou civilisti. Navíc máme v živé paměti, jak to bylo s chemickými zbraněmi v Iráku.
Ale zásah v Sýrii musí být. Je zapotřebí, aby svět ukázal, že jsou nějaké meze, a že tohle už je za nimi. Pokud nebude takovéhle flagrantní porušení rozhodně odsouzeno a potrestáno, bude zle.
Jenže zásah v Sýrii nesmí být. Sýrie patří do jiného civilizačního okruhu, a jakýkoli, byť sebelíp vyargumentovaný, útok bude brán jako „útok Západu na arabskou zemi“, což propaganda ráda přiživí. Běžní obyvatelé rozhodně nebudou vnímat útok jako „spravedlivý zásah ve prospěch nevinných obětí“, ale jako americký útok a vměšování do vnitropolitických záležitostí.
Zdroj: Zásah v Sýrii.
A tak ďalej a tak podobne. Nezasahovanie do vnútorných záležitostí. A tak podobne.
Žiadna dišputa o demokracii nie je dnes namieste. Diskusia sa musí viesť nad otázkou osudu 2,5-3 miliónov ľudí, ktorí ušli z domu.
Neexistuje legitímny dôvod tolerovať niečo, kvôli čomu ušlo 2,5-3 milióny ľudí z domu.
Doprdele, tam ide ĽUĎOM o život. Áno, bez médii by som sa o tom nedozvedel a spal v kľude. A oni by umierali ako muchy, keďže sú neschopní sa postarať o jedlo. Ale keď o tom už raz viem, tak je absolútne proti ľudskosti sa otočiť k umieraniu od hladu chrbtom.
Hranica medzi životom a smrťou je fundamentálna záležitosť. Až ďaleko potom, veľmi ďaleko po tom, je miesto pre diskusiu o oprávnenosti k záchrane tých životov. Doprdele, to si fakt osobujete právo rozhodovať o tom, či majú právo žiť?
Ľuďom na pokraji smrti treba poskytnúť pomoc, aby vôbec dostali šancu na nejakú demokratickú diskusiu. Aby bolo vôbec koho učiť demokracii. Aby bolo komu tú demokraciu vnútiť trebárs aj tankami a náletmi.
Nie, pri diskusii o zásahu v Sýrii nejde o vývoz demokracie. Ide o vývoz práva na život, tam, kde človek chce žiť. My ten luxus dnes, v roku 2013 máme.
Áno, časť tých, čo v týchto dňoch uteká, sú utečenci pred hroziacim útokom zvonka. Už 2,5 milióna ich bolo dávno predtým.
