Aké diktátorské: Rozdeliť novinárov a panovať nad nimi

Diktátorské metódy v plnej paráde. Rozhádať novinárov medzi sebou, aby sa potom nad nimi dobre panovalo. Pritom médiá disponujú jednou veľmi silnou zbraňou: Mediálne ticho.

Sesterský web Respektu iHNed.cz před pár dny zjišťoval, kolik Vratislav Mynář naúčtoval svému šéfovi a jeho týmu, když bydlel u něj v penzionu při návštěvě Zlínského kraje. Kancléř iHNed odbyl s tím, že do toho nikomu nic není; prý je „zbytečné“, aby se o tom psalo. Mynář částku nakonec sdělil, ovšem tak, že ji poskytl právě Parlamentním listům, což server doplnil komentářem, že se tím „vysmál šťouralovi od Bakaly.“

Zdroj:  Zemanovi „novinářští blbečci“ | Fokus – Respekt.iHNed.cz.

Politik potrebuje média, aby sa o ňom vedelo. Kto vie o mne? Tých pár desiatok návštev na tomto blogu a pár stoviek na mojom Facebooku, to je v súčte nula. Jó, to keby o mne napísali v sme.sk, to by mi zdvihlo dekel.

Tak si teda kladiem otázku: Prečo chodia novinári na tlačovky Hradu, keď tam o nich nestoja? Dokonca aj verejnoprávnosť sa dá vyriešiť bezkomentárovou a bez obrazovou citáciou ČTK.

Naozaj nerozumiem, prečo Rádiožurnál obnovil Hovory z Lán. Formát, ktorý preslávili prezidenti-filozofi. Prezidenti, ktorí mali národu čo povedať nie len v politickej rovine, ale aj v rovine výchovy a smerovania spoločnosti.

Viete, poskytnutie rozhovoru nejakému obskurnému internetovému denníku a komunistickému orgánu, to je ako by sa obrátili na tento môj blog. Tu to skončí a kto sa o tom dozvie? Leda by to, že práve mne poskytol rozhovor by začali rozpitvávať v sme.sk.

A sme zas na začiatku princípu mediálne ticho.

Nie, priatelia, naozaj neplatí, že aj negatívna reklama je reklama. Negatívna reklama znamená, že po krátkej vlne záujmu nastane dlhotrvajúci stav okamžitého vylúčenia pri rozhodovaní. Leda by ste mali krátku pamäť. A ak je krátka, tak ju predsa treba často obnovovať. A sme zas pri tom mediálnom tichu.

Mimochodom, priatelia z Česka. Ak chcete vedieť čo vás čaká, tak si naštudujte dva príbehy: Prvým je mečiarizmus a denník Republika. Kde je mu koniec? Druhým príbehom je príbeh mečiarizmu a Rádia Twist.

Share Button

Aj vy by ste chceli?

Je to jednoduché: Doma sa vygrciate a potom hupkom do tej správnej krčmy.

Začiatok sezóny KHL priniesol hokejovému Slovanu nového sponzora.

Majiteľom klubu je Juraj Široký, ktorý je považovaný za mecenáša Smeru, môže rátať so štedrým príspevkom od štátneho Tiposu.

Firma klubu v tejto sezóne pošle zhruba milión eur. Za to bude mať napríklad reklamu na štadióne či logo na dresoch hráčov.

Zdroj:  SME.sk | Širokého Slovan zarobí na lotérii, štátny Tipos mu pošle milión eur.

Načo vôbec pestujeme ten starodávny systém dane-štátny rozpočet-príspevkové organizácie? Vážne, načo vlastne ešte existuje štát Slovenská republika?

Share Button

Tak sme sa zas nič nedozvedeli o pôvode potravín

Dozvedeli sme sa, že na Slovensku je 61 obchodníkov s potravinami (čo je somarina). Dozvedeli sme sa, koľko percent potravín s označením „Vyrobené na Slovensku“ predali (čo nikoho nezaujíma). Netušíme, nič o obsahu potravín . Netušíme nič o pôvode surovín v potravine. A už vôbec netušíme, či môj obľúbený obchodík na dedine kvôli zisku radšej uprednostnil cudzie salámy voči našim, roduverným slovenským salámam (čo je vlastne  najdôležitejšie).

Zostavilo totiž zoznam 61 podnikateľov, ktorí predávajú potraviny. Do rebríčka ich zoradilo podľa toho, aký podiel na ich tržbách v prvom polroku mali potraviny, čo majú na obale uvedené Slovensko ako krajinu pôvodu.

Tabuľka hovorí o tom, koľko percent potravín slovenského pôvodu obchod predal, nie aký je ich podiel na celkovom sortimente v obchode. „Pre spotrebiteľa tieto informácie nemajú reálnu výpovednú hodnotu,“ hovorí výkonná riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Tvrdí, že spotrebitelia podľa zverejnených údajov nebudú vedieť posúdiť, aký podiel našich výrobkov obchod ponúka.

Zdroj:  Jahnátek ukázal, kto predal viac našich potravín | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk.

Toľko neuveriteľne vyplytvanej energie. Ach jo!

Pritom by stačil v zákone jeden jediný odstavec:

Na vonkajšom obale uvedie výrobca zloženie potravín písmom veľkým aspoň 1cm. U potravín menších je možné alternatívne umiestniť označenie na regál písmom 1,5cm.

A nech si vyrába výrobca z čoho chce a ako chce. Ak niekto potrebuje ušetriť, pokojne nech si kúpi aj amarouny. Áno, s vedomím, cielene. Tiež mám niekoľko „potravín“, ktoré mi proste chutia. A viem, že to nie je smotana do kávy, ale biely prášok do kávy.

Malá odbočka k politike: Práve pomer medzi „plnohodnotnými“ potravinami a „amarounami“ hovorí o životnej úrovni. Pokiaľ je dopyt po „…z treskovitých rýb“ ukazuje to, že ľudia si nemôžu dovoliť filety z lososa. Ak by mali na lososa peniaze, výrobca amarounov by proste skrachoval. A nemali by sme problém so zložením potravín. Keďže ho máme, ukazuje sa, že hospodárska politika socialistov tak nejak zlyháva. Socialisti preto nikdy nebudú tlačiť na transparentnosť v informovaní o zložení potravín. Usvedčilo by ich to z neschopnosti.

Kontrolóri by kontrolovali len dva parametre: Zdravotnú nezávadnosť a zhodu informácii o zložení.

Bez diskusii, bez výnimiek. Potrebujete na svoj super tovar výnimku? Prd výnimku, proste to zloženie tam nalepíte a hotovo. Bola by prelepka veľká? Tak sa opýtajte svojho výrobcu, či skutočne musí do toho dávať až 10 rôznych korektúr chuti, vône či stability. Zakryla by tú krásnu jahodu? No a čo, priorita je zloženie, nie marketing!

Viete, je mi jedno, či som dotoval skrz reťaz moje dane – odvod do EU – dotácie farmárovi farmára na Slovensku alebo v Dánsku. Fakt mi je to jedno. Jediné čo ma zaujíma, či sú v škatuli sardinky alebo šproty. Či je to smotana, alebo škrobová emulzia v mlieku.

Keď toto so zložením budeme mať vyriešené, môžeme sa začať rozprávať o pôvode potravín. Ale nie o podpore domácich výrobcov. Ale o tom, prečo nakupovať výrobky od fabriky, v ktorej pracujú vaši susedia, nech už ju vlastní ktokoľvek.

Share Button