Archívy značky: Štát s.r.o.

Dnes potrebujeme spolupracovať na tom, čo bude so Slovenska v roku 2030

Boli časy, keď sme hovorievali o demokratickej opozícii a režime Róberta Fica. Deliaca čiara bola pekne nakreslená.

Ficov režim padol a je len otázkou postupných krokov vyčistenie chlieva. Najprv nástup zodpovedných, spravodlivých ale hlavne charakterných ľudí. Následne oprava a úprava legislatívneho priestoru tak, aby bolo zlyhanie viditeľné, aby sa na podvody prišlo vďaka krížovej kontrole za pomoci verejnosti. Či už odbornej alebo laickej.

Strany demokratickej opozície sa v roku 2018 zjednotili pri spoločnom úsilí. Dokonca v rokuj 2016 pod spoločnou tribúnov pred barákom Bonaparte – symbolom Ficovho režimu.

Ficov režim padol, nastala rutina riadenia štátu.

Niektoré politické strany sa na vládnutie pripravovali, riešili budúce agendy, ladili kádre, diskutovali s odbornou verejnosťou. Niektorí pozbierali tenistov, amatérske bicyklistky, revolucionárov žijúcich z 30 ročnej renty zamatovej slávy… Ale stále to bola jedna demokratická opozícia, ktorá mala pred sebou svoj cieľ.

Prišli voľby a demokratická opozícia porazila Ficov režime.

Na čelo krajiny sa postavil premiér zjednotiteľ:

Premiér zjednotiteľ

Ateisti sú veľkou súčasťou demorkatickej opozície. A je pravdou, že za rozluku cirkvi od štátu nie sú len ateisti a ani nie sú všetci ateisti, čo sú za odluku. To len premiér zjednotiteľ použil argumentačný faul, aby si vytvoril nového nepriateľa z časti demokratickej opozície.

Tých 50 miliónov pre ľudí v prvej línii bol totálne zbabranou formou komunikovaný úplatok občanom v ságe „Čokoľvek, hlavne zadarmo“. Totálne zbabraná príprava, nekoordinovaný tok informácii, zlyhanie spolupráce vlastných ministrov strany premiéra zjednotiteľa.

Čemadok si za sebou nesie podobnú historickú povesť, ako Matica slovenská. Možno až na ten poklad na Alveg. Výhrady formou sprostého benešovsko-dekrétového útoku na tých, ktorí nezabudli, sú iste až prezidentským aktom hodným premiéra zjednotiteľa.

Súčasťou demokratickej opozície boli aj naši priatelia konzervatívci. Dokonca súčasťou demorkatickej opozície boli aj kontervatívci v konzervatívnej sekcii OĽaNO – materskej strany premiéra zjednotiteľa. Určite sa im dobre počúvalo, ako ich, ich stranícky šéf, vydeľuje do tábora proficovskej lúzy.

Premiér-zjednotiteľ zdá sa potrebuje rozmlátiť demokratické sily na prvočinitele. Zas tu máme novú verziu „lebo geopolitika“. Tentokrát sa to volá „lebo boj s mafiou“. Myšlienkový konštrukt všetkých hrobárov demokracie.

Akurát boj s mafiou bol vyhratý 29.2.2020 a dnes už na tom to bitevnom poli prebieha doupratovanie. Áno, ešte to bude chvíľu trvať, kým sa vyčistí verejná služba od všetkých tých Kičurov, čo si urobili zo Slovenskej republiky svoju súkromnú firmu Štát, s.r.o.

Slovensko dnes potrebuje víziu, potrebuje nasmerovanie prvými krokmi k nejakej jasnej budúcnosti.

Minister hospodárstva a môj stranícky šéf, ukázal jednu z ciest – škrtanie a zjednodušenie fungovanie tejto našej doráňanej ekonomiky. Vyčistenie chlieva na Štátnych hmotných rezervách nie je ani len nástroj na ceste. Je to čistá a samozrejmá rutina. Tým skutočným nástrojom vlády pre budúcnosť sú desiatky opatrení v kilečku z leta a pripravovaná nálož opatrení na jeseň.

To sú tie reči a skutky, ktoré zjednotili všetkých v bývalej demokratickej opozícii. Každý, od nás SaSkárov na pravo až po Progresívcov na ľavo hľadáme spoločne ako tento zámer zjednodušenia nášho štátu naplniť. Niektorí, ako Sme rodina, poukázali, že opatrenie okolo gastráčov treba lepšie pripraviť, prediskutovať, naladiť systém. Je to super, toto spolupracovanie na zlepšeniach, keď je podložené dátami, argumentami.

A tak v rovnakom duchu, ako člen toho bájneho spolku demokratickej opozície rokov 2016-2019 si prajem, aby sme rovnako boli zjednocovaní pri hľadaní lepších foriem komunkácie premiéra, užitočnejšieho organizovania kominikácie zo strany úradu vlády, či v hľadaní spoločenskej dohody pri opatreniach okolo covid-19.

Nie nadarmo mám ako jedno z dvoch kréd svojej politiky slová Mahátmá Gándhího: Keď robíte dobrú vec, ľudia sa odniekiaľ sami objavia a pridajú sa.

Tie slová sú vzácne v tom, že myslia aj na kritikov. Cítite to tam tiež? Také to: Poučme sa z toho, čo hovoria naši kritici. Vyzvime ich, nech prinesú argumenty, čísla, overené riešenia, kontrapríklady na chybách iných.

Prinajhoršom sa len ukáže, že máme pravdu, že naozaj robíme dobrú vec správne. A prinajlepšom? Zlepšíme svoju prácu, plody našej práce budú krajšie, lepšie radostnejšie, lebo nás kritici upozornili na niečo, čo sme vo svojej zaujatosti, či pýche zo samých seba, prehliadli.

Všetci priatelia demokratickej opozície rokov 2016-2019 chcú našu spoločnú vlasť zlepšiť. Niektorí to zlepšenie vidia viac pravicové, niektorí viac ľavicové. Niektorí viac trhové, niektorí viac etatistické. Ja osobne mám úplne jasnú predstavu, aké je to najlepšie. Ale bez ich spolupráce, bez ich kritiky, by nikdy nedošlo k tak dôležitému otestovaniu nanečisto.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň! Bude sa nám spolu krajšie a lepšie žiť.

Po včerajšom statuse by každá slušná demokratická strana v normálnej demokracii uvažovala o zmene nominanta na predsedu vlády.

Revolucionára už nepotrebujeme. Ficov režim je už porazený. Dnes potrebujeme pracovať a spolupracovať na tom, čo bude so Slovenska v roku 2030.

Share Button

PRP: Všetci by chceli Dánsko, ale kúpiť si známku ani jeden, veď nie sú kamery

EU sama o sebe, požičia na svoje triko miliardy a odovzdá ich členským krajinám. No to mně vomejou.

Krajiny dostanú kopu prachov a ešte ani netušia na čo to minú. No to už rovno doneste nosítka.

Normálne pravicové je obzrieť sa po nevyužitých príležitostiach, nepokrytých úlohách, neriešených požiadavkách zákazníkov-občanov. Vyrobiť projekt, dať dohromady kalkuláciu – teda na čo a koľko to bude stáť.

Nasleduje zamyslenie sa, či to stojí za to, teda či je vôbec niekto ochotný to za tie prachy kúpiť. V prípade štátu, či to zapadá do morálnych a etických princípov spoločnosti a či to vôbec občania svojho vlastného štátu potrebujú.

A až keď všetko toto prebehne, keď to skončí uspokojivými odpoveďami, tak až vtedy sa zháňajú na to peniaze.

Aby aj moje deti, inžinier, zememerač a veterinár pochopili:

Reálna potreba legitimizuje výdavok. Nikdy nie naopak – to že mám na účte peniaze nelegitimizuje nákup každej hovadiny.

Kým občan môže robiť v slobodnej krajine slobodne aj hovadiny, teda nakupovať a míňať bez reálnej potreby, štát má z demokratickej Ústavy jedno obmedzenie, ktoré odlišuje demokratickú krajinu od východnej džamahírie. A tým obmedzením je článok 2 odsek 2:

Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

460/1992 Zb. – Ústava Slovenskej republiky – SLOV-LEX

Všetci by chceli žiť ako Dáni v Dánsku, ale ono to chce tie zákony aj dodržiavať. Nie preto, že je to napísané v zákone, ale preto, že sa patrí dodržiavať zákon, aj keď sa nik nedíva.

Na pozície ministrov nepatria biskupi, aj to máme napísané v ústave a aj tak nič. Normálne je ctiť demokratické princípy krajiny, vrátane článku 1 odsek 1.

Za diaľnice sa na Slovensku platí formou elektronickej diaľničnej známky, aj to máme napísané v zákone, lebo sme sa tak systémom zastupiteľskej demokracie dohodli. A platí to aj vtedy, keď sa nik nepozerá. Takže normálne je si diaľničnú známku kúpiť.

Normálne je, keď sme sa dohodli, že EU nebude dlhovou úniou, že EU nebude vlastniť dlhy členských krajín.

Normálne je mať politické strany založené na ideových princípoch, nie strany jedného muža.

Byť členom ideovej strany pomáha držať sa svojich zásad, aj keď sa šéf nepozerá, aj keď by ste nemuseli, veď máte moc a psi nech si brešú. SaS je ideová strana, takže máte istotu, že keď potrebujete posúdiť nové udalosti, stačí načrieť do ideových základov.

SaS je liberálna pravicová strana. Ja som pravicový liberál. A to sú tie východiská.

Normálne je…

Napríklad, aby štát vytváral priestor, formoval pravidlá, definoval obmedzenia, samotné podnikanie, produkciu výrobkov a služieb má nechať štát na súkromný sektor. Štát potrebuje na svoje fungovanie, na plnenie svojich neodcudziteľných sociálnych úloh peniaze. Jediný príjem štátu je z daní jeho vlastných občanov. Občania proste musia podnikať, inak nemá kto platiť dane.

Keď podniká štát, tak zisky štátnych firiem sú len iná forma daní, alebo neopodstatnené predraženie. Dane, zas v zmysle ústavy, musia byť dané zákonom. neopodstatnené predraženie je trestné. Takže podnikanie štátu bez zisku? Bez zisku ale nemá zmysle podnikať. Naprie tomu, že máme 103 ročnú ruskú skúsenosť, 40 ročnú československú a čerstvú 20 ročnú venezuelskú, furt to bude nejaký objaviteľský idiot skúšať.

Tak prečo chce Matovič a Remišová brať občanom chlieb a štátu príjmy z daní?

Podnikanie vo firme Štát s. r. o., to už naozaj nie.A ak to niekto myslí ako záchranný sociálny program, tak si zmýlil storočie, profesiu aj štát. Štáhttps://dennikn.sk/minuta/1980315/?ref=ampm

Uverejnil používateľ Martin Pilnik Piatok 24. júla 2020

Nie je rozdiel v podnikaní štátu v IT alebo v plastových oknách. Vždy to stojí za exkrement a veľa peňazí, výsledok je zas len a len Kičura, občas nie v zlatej, ale v bledo-modrej. Pamätáte? Kaliňák chcel vyrábať plastové okná

Skúšať odrbať pravidlá, veď sa nikto nedíva, veď mám tú moc. Furt to niekto skúša a potom sa čuduje, že to zas nevyšlo. Nikdy to nevyjde!

Dodržiavať zásady, aj keď sa nik nedíva. Držať sa plánu, aj keď sme už konečne pri moci. To je to čo odlišuje Dánov a Slovákov, traduje sa v legendách. Všetci by chceli žiť v Dánsku, ale odrezať si ucho, ani jeden.

Share Button

Spravovanie štátu len otravuje pri odkláňaní peňazí

Politikov strany Spojené diaľnice-mosty-tunely-esbéesky-servre zaujíma jedno jediné: Číslo 17 383 366 567€ plus nejaké drobné v podobe 15 500 000 000€ v podobe eurofondov.

To je tona čom treba pracovať! 17 383 366 567€ je číslo o ktoré tu ide, súdruhovia.

Nie, nejde o nejaké spravovanie tejto krajiny. Spravovanie ideovo založené na nejakom ľavicovom alebo pravicovom trende.  Ide len a len o to, byť zvolený a mať možnosť spravovať firmu Štát, s.r.o. s rozpočtom 17 383 366 567€

Nejde absolútne o tvorbu hodnôt za tieto peniaze. Absolútne o to nejde. Ide len a len o jedinú vec – vrámci minutia týchto peňazí odkloniť na súkromné účty čo najviac.

Všetko ostatné, výstavba čohosi či prevádzka čohokoľvek, je len a len nástroj pre zabezpečenie odklonu financí na súkromné účty.

17 383 366 567€ je číslo o ktoré tu ide, súdruhovia!

Hovoril som vám to. Ale bola zima, bolo treba ísť priložiť do kachieľ, aby bolo teplúčko. Síce smrádok, ale teplúčko.  A tak sme šli po robote. 

Kancelária NR SR otvára listy adresované opozičným poslancom. To nie je ani kontroverzný nápad, to nie je ani prehnaná úradnícka iniciatíva. To primo a otvorene povedané: Zločin proti demokracii.

Už nepamätáte? Bolo leto. Skonštatovali sme, že šašo počmáraný čosi vykrikuje v televízii. Šak nech sa postará! A šli sme si po robote. 17 383 366 567€ je číslo o ktoré tu ide, súdruhovia.

Teraz bude trochu viac vraj, ale veď viete prečo.

Vraj hlas vraj podobný vraj predsedovi vraj zohnal vraj vlastnou vraj hlavu. Potom si bol spolu s jedným staviteľom predbežne obzrieť  vraj svoj bejvák. Keď mu ho postavili tak upratali staviteľskú firmu kamsi do Maďarska.

Bola jeseň, krásne farebné listy na stromoch. Akýsi ošumelý cuciak v deravých rifloch rozprával v televízii. Šak nech sa postará! A šli sme si po robote. 17 383 366 567€ je číslo o ktoré tu ide, súdruhovia.

Potom si napríklad jedna skvelá investícia vyžiadala archeologický prieskum od firmy ausgerechnet vlastnenej brazílskym odborníkom a garážovou firmou v USA.

Bola jar… No veď to poznáte. A šli sme si po robote! 17 383 366 567€ je číslo o ktoré tu ide, súdruhovia.

Aby to fungovalo, musí umrieť demokracia

V demokratickej spoločnosti je chvíľu možné, aby takéto počítanie politikom vychádzalo. No po pár rokoch sa ukáže, že začínajú zlyhávať štátne inštitúcie.

Občas nejaký ten nezávislý orgán vydá behom jedného mesiaca 3-4 cenové opatrenia, ktoré rušia predchádzajúce a zavádzajú niečo iné, aby to bolo vzápätí zas zrušené.

Aj nás to znepokojilo. A šli sme si po robote. 

Občas nejaký policajti v službe začnú strieľať po iných policajtoch v službe.  Alebo sa kdesi vytratí poza bučky pár debien RPG

Aj nás to pobavilo. A šli sme si po robote. 

Inokedy zas 2-3 roky nie  a nie dokončiť obyčajný webový formulár a databázu na ukladanie žiadostí o eu-peniaze.

Tomu nikto nerozumie, nikto to nepotrebuje, tak si poďme po robote. 

Prípadne trvá 4 roky, kým sa nasadí taká jednoduchá vec, ako je kontrolovaný štátny e-mail.

To už je úplne mimo nás. Ani sme nezodvihli hlavu od roboty. 

Toto všetko si ľudia všímajú, ale nesmie sa to nikto v spoločnosti dozvedieť. Pretože vo fungujúcej demokracii by občanov automaticky napadlo, že v najbližších voľbách treba vyskúšať inú sadu politikov.

Pozrieme sa na druhú stranu ulice

Keď minule nakladali v Srebrenici moslimov na korbu náklaďáku, ich susedia sa radšej pozreli na druhú stranu ulice.

Keď na základe listov, ktoré si prečítal režim Róberta Fica, prídu do firiem kontrolovať 248 povinností, od nakladania s odpadmi až po uverejnenie mzdy v inzerátoch, mnoho občanov sa radšej pozrie na druhú stranu ulice.

Pretože si myslia, že im sa to predsa nemôže stať. Oni milujú tú správnu farbu. Oni majú správnych známych na správnych miestach, pre ktorých vo svojich mraziakoch už majú nachystané balíčky domácej šunky. Oni správne držia hubu.

Namiesto demokracie spoliehajú na známosti, dobré vzťahy s tými správnymi ľuďmi s tou správnou pečiatkou.

A potom umrel novinár, ktorý sa zaoberal prepojením…

A viete čo? kašlite na to! Treba ísť po robote, že?  V piatok 9.3. o 17:00 bude vlastne už po robote, začne konečne dlho očakávaný víkend. Po robote.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity