Archívy značky: podnikanie

Všetky tie Ubery a AirBnBy parazitujú na slobode života

Viete si predstaviť, že svoja pravidelné každotýždňové cvičenie v posilňovni by ste museli hlásiť Štatistickému úradu, pretože ste nielen cvičenec, ale aj sám seba trénujete? Viete si predstaviť, že musíte absolvovať školenie o fungovaní svalov, základoch biochémie?

Hoteliérům v Česku vadí Airrbnb, jdou proti němu a chtějí po státu aby zasáhl. Není divu, Uber, Airbnb, cokoliv co je z té „jiné“ ekonomiky je trnem v oku.

Notabene když tohle vše je, za jasných podmínek, v Česku legální.

Zdroj:  Hoteliérům v Česku vadí AirBnB, jdou proti němu a chtějí po státu aby zasáhl. | rychlofky.

Hm, je a nie je. Nesmieme zabúdať na to, že hranica pre „nedovolené podnikanie“ je sakrametsky nízko postavená úmyselne. Práve preto, aby sa zavčasu oddelil slobodný život od podnikania. Aby práve ten slobodný život bol dostatočne ochránený od všakovakých dozorov nad podnikaním.

Nie nie priatelia, podnikanie, to nie je len že vám priradia IČO, DIČ a platíte dane a odvody. To je milión odborných povinností a hlavne profesionálnej zodpovedností, o ktorých ani len netušíte. Pretože na rozdiel od nich nie ste v danej oblasti profík.

Dobre, zahoďme ich všetky do koša. Ale všetky a pre všetkých. Viete si to predstaviť?

V mojom prípade by to znamenalo napríklad, že keď lekár nemusí v ambulancii dodržať v týchto teplách hranicu pre skladovanie liekov 25 stupňov, tak ani ja v lekárni nemusím. Veď je predsa normálne, že dostanete v ambulancii rovno liek a nie len nejaký papierik aby ste dali zarobiť lekárnikom.

Nie je totiž možné rozlišovať a požadovať iné podmienky od malej firmy a od superveľkej firmy. Je to dôležité pre zachovanie rovnosti na trhu. Preto do podnikania spadne akákoľvek činnosť veľmi rýchlo, od nízkej hranice. Rýchlo v zmysle obratu, rozsahu poskytovaných služieb či produkcie tovaru.

Čo si budeme medové motúzy ťahať popod nos. Všetky tie Ubery, AirBnBy využívajú ako svoju konkurenčnú výhodu to, že posúvajú hranicu medzi slobodným životom a podnikaním kamsi do výšin obratu a rozsahu.

Je v našom záujme, v záujme uchovania slobody života, aby čo najskôr tieto podnikania začali spĺňať profesionálne pravidlá podnikania. Aby čo najskôr prestali parazitovať na slobodnom živote.

Možno sa ukáže, že tie pravidlá a regulácie, čo sa za roky na jednotlivé oblasti navešali sú už len pravidlami pre pravidlá a regulácie pre regulácie a sú nám nanič. Možno prispejú k tomu, že sa podnikanie v niektorých oblastiach zjednoduší.

Možno prídeme na to, že taxikárske licencie od mesta sú prežitok, veď ju nepotrebujete na vozenie svokry. Možno prídeme na to, že kontrolovať hygienické pravidlá ubytovania netreba, veď ani doma od vás nikto nepožaduje plán upratovania kúpelne.

Ste si ešte stále taký istý, že je to notabene za jasných podmienok legálne?

Viete priatelia, tieto všetky Ubery a AirBnBy mi veľmi pripomínajú obdobie nástupu všakovakých tých talentových Superstár. Pekné to bolo, títo totálny amatéri. V jeden moment sa stalo, že na všetkých staniciach nás celý týždeň zabávali totálny amatéri. Nikde žiadny profesionálny herci.

Je to ďalší variant známeho: „Vysoká škola a titul z nej je len strata času.“

Ale hej, možno sme to v Európe s tým tlakom na kvalitu a profesionalitu trochu prehnali. Čo vy na to?  Len nerozumiem, prečo hotely v Tunisku, Turecku, Bulharsku či Čiernej Hore tak strašne makajú na tom, aby dosiahli štandard kde-akého motelu vo Wiesbadene. A prečo tí Afričania utekajú k nám?

 

Share Button

Samozrejme, že vás napadlo "Postihovať!"?

Takto sa nám jednotliví kandidáti medziriadkami postupne vyfarbujú. Už minule som vás upozornil, že pri výbere treba myslieť na dlhodobú udržateľnosť a predvídateľnosť názorov vašich poslancov.

Podľa firmy MANGO (odobrené SOI) nápis „sale“ na etikete predávaného tovaru znamená v prvom rade „predaj“, nie „zľavu“ a preto ho nemožno automaticky vykladať ako predaj so zľavou.

Rôzne vulgárne komentáre mi napadli, ale predsa len ako verejný činiteľ musím zachovať určité dekórum

Zdroj:  Podľa firmy MANGO (odobrené SOI) nápis „sale“ na… – Miroslav Beblavy.

Samozrejme, že vás napadlo „Postihovať!“? Hm, ja to zvyknem nazývať eštébácka mentalita. Ako toť nedávno.


Nie, Miroslav to tak rozhodne nenapísal, a keď by došlo na lámanie chleba, tak by to uhádal, že on píše o vode a ja o tekutine. Mal by pravdu. Stáva sa mi to často, že to uhádajú. To preto, že od čias mečiarizmu na také ako bolo „nie sú dôkazy skutok sa nestal“ nehrám.

Je to jednoduché – nakupujem tam, kde ma nechcú ojebať. Prípadne tam, kde to tak necítim. Viem, že vymýšľajú, ale konečná cena je to číslo, ktoré som mentálne ochotný zaplatiť.

Cena je len číslo!

A čo štát? Učiť, vychovávať, „vzdelávanie dospelých“. Základná poučka zákazníka v kapitalizme: „Nákupom odmeňujem.“

Chcem naozaj taký štát, ktorý bude sypať zrno do kurníka namiesto toho, aby naháňal sliepky po dvore palicou. Nakoniec tie sliepky do toho kurníka dostanete tak či tak. Ale ten pocit! Pre nás priemerne poctivých a priemerne dokonalých je pocit skutočne dôležitý.

Share Button

Nepriateľ svojho zákazníka nemá mať miesto na konkurenčnom trhu

Toto je tak neuveriteľne absurdné. Po 25 rokoch kapitalizmu na Slovensku existuje stále táto komunistická mentalita 80. rokov 20. storočia:

Prípady, ktoré sa ocitnú v rovine tvrdenia proti tvrdeniu, sa pritom logicky zvyknú končiť tak, že dopravný podnik dá za pravdu svojmu zamestnancovi. Cestujúci totiž nemá žiadny dôkaz o opaku.

WTF tam píše novinár, že logicky?

Riešenie by mohol priniesť nový vozový park. Podľa hovorkyne sa postupne do prevádzky nasadzuje „60 nových električiek, 100 autobusov a 120 trolejbusov, ktoré už budú vybavené nielen vnútorným, ale aj vonkajším kamerovým systémom“. Časť z nich už jazdí.

Kamery podľa nej budú slúžiť nielen na elimináciu prípadného vandalizmu, ale aj ako dôkazový materiál v prípade sporov medzi šoférmi a cestujúcimi.

Zdroj:  Vodič električky nechal matku ponižujúco vystúpiť a nastúpiť druhými dvermi.

WTF? To budú ukazovať zákazníkovi, aký je idiot?

No toto keby sa mne stalo, že zistím takéto veci v prvotnej analýze a prieskume pri svojej práci interného audítora a pri práci na optimalizácii interných procesov, tak v tom momente si zavolám na koberček celé vedenie a zdrbem ich pod čiernu zem.

Na čo vyhadzovať peniaze na čo i len minútu skúmania, či si zákazník nevymýšľa? Na čo proti zákazníkom investovať čo i len milióntinu centu? Čo za kreatúry máte na oddelení komunikácie s verejnosťou? Spôsobte ako štandartný cestujúci podobnú situáciu vo Viedni a Budapešti a pozorujte reakcie ich komunikačných oddelení.

A budú mať len dve možnosti. Alebo začnú aplikovať skutočný protákaznícky prístup, kedy má zákazník vždy pravdu, zamestnanca nevyhadzujeme a nekarháme, ale rozširujeme prípadové štúdie pri školení zamestnancov. Alebo odchádzam a žiaden objednaný procesný manuál nedostanú.

Na zveľaďovaní takéhoto podnikania sa predsa nebudem podieľať.

Pre firmu je jasným signálom o nasranosti, že prišla reklamácia. V tej chvíli sa musí vo firme spustiť sled operácii, ktoré hlavne znížia nasranosť klienta. Je úplne jedno aká je pravda. Platí, že najlepším šíriteľom reklamy je spokojný klient. To je dlhodobá záležitosť. Klientom v tomto prípade nie je človek, ktorý využíva klientské služby ale ten, kto si zadal vyriešenie reklamácie. Vy ho musíte uspokojiť.

Zabudnite, že ste banka. Teraz poskytujete službu riešenie reklamácie. A sú len dve možné riešenia:

  • Nežne a súčasne bez možnosti pochýb klientovi ukážete, že chyba je na jeho strane a súčasne mu pomôžete zmierniť následky jeho vlastnej chyby.
  • Budete kompenzovať jeho straty v plnej výške.

Zdroj:  Reklamácia ako prípadová štúdia | M+M+M+M (4M).

Share Button