Recept na 21. storočie: Moderné technológie vyžadujú nový procesný rámec

Zvyk je najhoršia vec pre akékoľvek riešenia. Nechcete ho opustiť, držíte sa zubami nechtami a nakoniec zistíte, že vás nová technológia totálne prevalcovala.  Vy stojíte s kartónovým lístkom a po shinkansene  už ustal aj vietor.

A stačilo len zmeniť postupy, procesy, svoje zvyky.

Keď nemáte so sebou plastovú kartičku, ako by ste nemali vodičák. Keď nemáte pre svoj produkt novú plastovú kartičku, ako by ste nič nevytvorili. A tak máme peňaženky plné plastových kartičiek, ktoré už roky nemajú žiaden význam.  Všetky len odkazujú, že v nejakej databáze máte nejaký záznam.

Nestačí len nasadiť nový server, nový SW na evidenciu vodičov. nestačí len dať do každého policajného auta mobilný terminál na on-line prístup do karty vodiča.

Musíme zmeniť postupy.  Už nikto nepotrebuje chodiť pre novú kartičku po zložení skúšok. Už netreba nosiť aj vodičák aj techničák aj poistku aj.. aj … aj…

Normálne by bolo, keby sa po zložení skúšok len na základe prezenčnej listiny zmenila hodnota kdesi v databáze. Za 24 hodín a bez nutnosti občana sa o niečo starať.

Načo sa mám ísť fotiť na občianku špeciálne kamsi pred úradníčku na políciu?  Veď je to zas len jedna kolónka v databáze.

Všetko vymenované, je o zmene postupov. Nie o nových technológiách. Je to o povinnej zmene postupov. 

Stále nič?

Furt nič?

Zmeníme papierové diaľničné známky za elektronické a nezmeníme postupy. Akurát kontrolu už nerobí 10-15 policajtov na celú republiku 4-6 hodín 2-3 dni v týždni. Ale kamera a server, čo sa neunavia.

Keď vás stopne na diaľnici pojazdná radar, tak kým vás kasíruje, tak ostatných 15-20 minút nemeria a najbližší ďalší policajt je o 150 kilometrov ďalej.

A vy si idete 146 km/hod o 23:00 z Bratislavy do Žiliny. Nasníma vás po ceste 20 kamier. To je 20×150€ pokuta za prekročenie rýchlosti a 20×300€ pokuta za jazdu bez známky.  Server sa neunaví, elektronická schránka na slovensko.sk nezaplní.

Rovnaké postupy, rovnaké riešenia. Brate za 9000€ pre nešťatsného občana. Pre niektorých spoluobčanov je to ročný plat. A zmysel takejto pokuty?

Jeden veľký nezmysel.

Pamätáte? Písal sa rok 1915, Veľká vojna v plnom prúde. Generáli v duchu najlepších tradícii napoleonských vojen nasadili 30 000 vojakov do jednej bitky. A strašne boli šokovaní, že večer mali 20 000 mŕtvych. Udusených plynom. Postrielaní automatickými zbraňami.

Celkový počet vojakov nasadených v operácii Púštna búrka na strane USA a NATO bol 580000.

Padlo 79 Američanov a desiatky ich bolo zranených a nezvestných. Neamerické zložky koalície mali tiež obete. Spojenci dohromady stratili 322 vojakov. Počet zabitých a zranených Iračanov sa blížil číslu 100.000. Počas operácie mala v oblasti vtedajšia ČSFR špeciálnu protichemickú jednotku, z ktorej jeden príslušník sa ľahko zranil.

Zdroj: Púštna búrka: Na konte vyše 100 000 mŕtvych

Nové postupy a z 580000 nasadených vojakov bolo 322 mŕtvych.

Bude len nekonečnou stratou prostriedkou a ľudských síl, keď súčasťou akejkéhokoľvek nasadenia nových technických riešení nebude aj totálne prekopanie všetkých postupov a procesov. 

A keď hovorím všetkých, tak myslím naozaj všetkých. Nie len kľúčových. Ale aj tých procesov na okraji, procesov, ktoré prepájajú novonasadené technológie s ostatnými už existujúcimi riešeniami.  Všetkých, teda aj kontrolných.

Či sa nám to páči alebo nie, nové technológie pracujú z veľkej miery potichu kdesi na pozadí. A čo  nie je vidieť, to málokto ocení. Čím skôr si na toto zvykneme, tým skôr nás prestanú naše staré zvyky z čias rakúsko-uhorskej byrokracie otravovať.

Nasadenie slovensko.sk je toho krásnym príkladom. Nestačí len podpísanie ZEP. A čo potom s takým dokumentom? Napadlo niekoho s ním pracovať postupmi 21. storočia? Čo ak by potom bolo kopu procesov úplne zbytočných. A úradníkov, ktorí s nimi pracujú bude tak isto zbytočných.

Ideme nasadzovať eHealth. Prvou zrážkou s realitou nástrojov 21. storočia bola snaha mať za nejaký svoj vlastný preukaz. A čo spraví stret výstupov z laboratórií, kontroly interakcii liekov a platby za diagnózu s lokálnymi  „špecifikami“ či so zvykmi lekárov – no to sa nechcem ani domýšľať. Na to by sa tešil aj taký zberateľ príbehov, ako bol Dobšinský.

Máme 21. storočie, tak sa podľa toho aj správajme. Môžeme žiť zo zvykov nášho detstva či našich rodičov. No potom nemôžeme používať nástroje 21. storočia. Verte mi, nebude to fungovať.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity