Technická poznámka: Vláda v demisii, menšinová vláda a „úradnícka“ vláda.

Trošku na vyjasnenie kadejakých pojmov, čo tu lietajú v diskusii okolo vývoja po vypovedaní koaličnej zmluvy zo strany SNS.

Sú dve diametrálne odlišné veci:

Vláda v demisii neznamená voľby

To je vláda, ktorej parlament vyslovil nedôveru. To bola napríklad vláda Ivety Radičovej po spojenom hlasovaní.

Je to vláda do veľmi blízkych volieb alebo do vymenovania rekonštruovanej a o novú dôveru Parlamentu žiadajúcej vlády. Áno, po vyslovení nedôvery nenasledujú automaticky predčasné voľby. To je len a len na dohode v aktuálne zvolenom Parlamente.  TO bol dôvod, prečo sa konali predčasné voľby. Lebo si to Dzurindova SDKU priala a so Smerom odhlasovala.

Takže aj dnes sa môže pokojne po rokovaniach vytvoriť nová koalícia, nová vláda v tej istej koalícii… Variant je mnoho.

Menšinová vláda – brutalizmus a pokrytectvo

To je, keď vládu poskladajú strany, ktoré nemajú v parlamente väčšinu, ale dohodnú sa v čase potreby s nejakou ďalšou politickou stranou, ktorá dodá potrebné hlasy na vyjadrenie dôvery takejto vláde.

Vláda potrebuje hlasy aj na schvaľovanie zákonov. Väčšinou dodávajú hlasy na „striedačku“  v čase potreby rôzne politické strany. Alebo existuje jedna politická strana, ktorá hrá úlohu trvalejšieho „tichého spoločníka“ a za priebežne dohadované výhody priebežne dodáva potrebné hlasy.

Tento typ vlády je absolútne nestabilný a vykazuje znaky pokrytectva a politickej korupcie. Skúsenosť s takýmto vládnutím má Česká republika z čias takzvanej „Opozičnej zmluvy“ medzi ČSSD a ODS.

Menšinová vláda nie je nemožná. Kladie veľké nároky na morálny a etický profil osobností, ktoré ju reprezentujú.  A snáď ešte väčšie morálne nároky na „tichého spoločníka“.  Menšinovú vládu Smeru a Mostu nikto hádam neuverí.

„Úradnícka vláda“ mimo Ústavy SR

Potom je ešte tretí konštrukt bez opory v Ústave a to je „úradnícka vláda“. Je to mino Ústavy, lebo sa akosi predpokladá, že úradnícka vláda nebude mať v parlamente dopredu predjednanú väčšinu.

Ústava SR chvála Bohu a jej tvorcom, síce nepriamo, ale jasne, neumožňuje dlhodobé (viac ako 6 mesiacov) fungovanie vlády bez dôvery . Prezident musí rozpustiť taký Parlament, ktorý nevie vysloviť vláde dôveru do 6 mesiacov. Článok 102 odsek 1e Ústavy.

Takže ani Kiska si nemôže stvoriť svoju vládu, aj keby si to niekto prial ako krok „osvieteného vládcu“. Leda ak skutočne na svietenie a kúrenie. Alebo keby padlo lietadlo so všetkými ministrami, ako sa to onehdá stalo Poliakom, A aj to len na max 6 mesiacov. Niekto tie voľby pripraviť proste musí.

Ako som bol býval bol napísal, vláda podnikateľov vo firme Štát, s.r.o. združených pod hlavičkou Smer, Most a SNS potrebovala len raz mať väčšinu. Dnes už ju vlastne ani nepotrebuje, aby boli pri válove ešte 2 roky a 190 dní.

Share Button

Brutalizmus politiky vládnej koalície – 76 bohate stačilo jediný raz za 4 roky

Matematika demokracie je neúprosná.  Na to, aby akýkoľvek návrh prešiel musíte mať nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov.  Len raz vo svojej kariére potrebuje minister na udržanie sa vo funkcii 76 hlasov. Len a len pri vyslovované dôvery novej vláde.

Keďže je predpoklad, že sa dostavia všetci odporcovia a nikto nebude v tomto prípade ani hrať na nejaké „vypárovanie“, Smer musí do rokovacej sály doniesť, keď aj na rukách, 76 svojprávnyhch ľudských bytostí.  Čokoľvek menej znamená, že návrh neprejde. A dôvera vláde nebude vyslovená.

Potom už otázka o ktorej sa hlasuje stojí naopak.

Potom už bude naopak toto bremeno 76 kusov na strane opozície.  A musia byť čisto ZA. Zdržať sa nestačí. hlasy proti a zdržali sa hrajú spoločnú pesničku.  A zdržiavať sa veru poslanci Mostu a Siete isto budú s chuťou. Nejaká tá nútená správa pre Martin sa vyrobí ad hock vždy.

V prípade SNS stačí, aby sa nepridal v jedinom prípade. Nemusia vyjadrovať lásku. Stačí že sa nepridajú pri vyslovovaní nedôvery predsedovi vlády. Dokonca sa môžu pokojne pridať v aj každom odvolávaní akéhokoľvek ministra. Fico si navrhne nového, prezident ho vymenuje a odvolávanie môže pokračovať.  Ústava naozaj nepočíta a ani nemôže počítať s tým, že niekto vládne všetkému zdravému rozumu a všetkým svedomiam navzdory.

Ich vláda je brutálny pragmatizmus v prístupe k odkláňaniu štátneho rozpočtu na súkromné účty. Nevládnu kvôli ničomu inému.

Zákony na dividendy akcionárom sú už dávno

Hovoríte, že veď aj na prijímanie zákonov potrebuje Smer väčšinu? Ale prosím vás. Vláda nepotrebuje prijímať žiadne zákony aby vládla. Nie sme po revolúcii. Náš právny systém je viac-menej kompletný.

A rozpočet?  Ale prosím vás, papier znesie všetko. Na podnikanie vo firme Štát, s.r.o. je úplne jedno, aký rozpočet krajina má.  A nejaká nútená správa…

Áno, to čo tu píšem je ten najpochmúrnejší variant existencie a prežívania Slovenskej republiky.  Vy hádam veríte v nejaký lepší?

Uvedomte si priatelia, vládny politici neslúžia občanom, pretože sme ako občania slabší ako ich akcionári.  Uvedomte si, že Smer mal 4 roky, aby nastavil legislatívne prostredie Slovenskej republiky tak, aby mohol dobre slúžiť svojim akcionárom.

Smeru dnes už len treba, aby to bol on, kto svieti a kúri. A na to mu stačí, aby sa SNS nepridala k vyhláseniu nedôvery vláde.  

Čo myslíte, koľko ruksakov to bude stáť?

Článok vychádza z textu Udrž husičky pod krídlami za každú eštébácku cenu, Bejby! zverejneného tesne po voľbách počas taneškov okolo likvidácie strany Sieť.

Pod čiarou: Zdá sa vám môj článok až priveľmi absurdný? A to ste si nevšimli tú absurditu celej vládnej krízy? Veď oni nemajú rozpori v tom ako riadiť štát. Ale v tom, ako odkláňať peniaze nás občanov na svoje súkromné účty.

 

Share Button

Občana a jeho potreby v prejavoch koaličnej krízy Smeru, Mostu a SNS nenachádzam

Nikde nevidím nejaký občiansky dôvod prečo Danko vypovedal koaličnú zmluvu. V reakciách občanov aj akýchkoľvek politikov, nikde sa nespomína nejaký, pre občana, zásadný dôvod, prečo Danko kope do koaličných partnerov. Prešiel som poctivo všetky prvotné reakcie politikov vládnej koalície a nenachádzam v nich  jeden jediný záujem občana.

Keď som prechádzal medicínske projekty v tom ošemetnom operačnom programe výskum a inovácie, spoločným menovateľom všetkých tých projektov, ktoré sa mi nepozdávali, bolo, že tak úplne obyčajne nedávali zmysel pre spoločnosť. 

Už mnohokrát, keď som vo svojich textoch písal o eskapádach politikov vládnej koalície Smer+Most+SNS, mnohokrát som napísal, že táto vláda nedáva zmysel. 

A je to tu znovu. Žiaden zmysel pre Slovenskú republiku. Žiaden zmysel pre nás, jej občanov.

Alebo niekto  z vás chápe, aký má pre nás občanov zmysel Dankove vypovedanie koaličnej zmluvy? Spáchal nejaký politik Smeru či Mostu niečo, čo by zásadne poškodilo občanov Slovenska? Niečo, čo by SNS muselo opravovať takým krajným riešením? Nechcú stavať R7 cez Bugárove polia? Alebo nebodaj politici Smeru alebo Mostu rozkradli peniaze na vedu?

Ups!

Ups, ups…

Nie, politika podnikateľov strán Smer+Most+SNS vo firme Štát, s.r.o. nedáva pre Slovenskú republiku žiaden zmysel. Nikdy a nikde žiadne vízie, plány pre Slovensko títo politici nemali.

A tak aj vyzerá ich aktuálna vládna kríza. Je to kríza ich pragmatického spojenia zameraného na odkláňanie peňazí štátneho rozpočtu na súkromné účty.

Keby aspoň išlo o nejakých trápnych 1,6 miliardy +1,5 miliardy slovenských daňovníkov pre… Ale prosím vás, čo v dnešnej vláde nie je, ani náhodou nenájdeme.

Ich vláda je brutálny pragmatizmus v prístupe k odkláňaniu štátneho rozpočtu na súkromné účty. Nevládnu kvôli ničomu inému.

A výsledok tejto ich krízy identity? Ten predpovedá aj za mňa Martin Klus:

 

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity