Sieťová neutralita ako politická otázka a preto aj politická odpoveď

Diskusia o sieťovej neutralite je diskusia veľmi podobná hádkam, čo bolo skôr – vajce alebo sliepka.  Je to diskusia o tom, či viac potrebujú lekári pacientov, alebo pacienti lekárov. Je to úplne márna diskusia.

Jeden z ľudí, ktorí majú väčšie ako len pokročilé znalosti s fungovania internetu, pekne charakterizuje  túto márnosť na príklade svojej diskusie s jeho priateľom Martinom (podobnosť mena čisto náhodná).

Když jsme odcházeli, přišel za námi pán, že nemohl přeslechnout debatu o síťové neutralitě (tu akcentovala druhá sedmička červeného – ten den ještě nebylo jasné, jak dopadne hlasování) a že musí souhlasit, že Martin má pravdu a že je požadavek síťové neutrality je útok na svobodu podnikání.

O síťovou neutralitu jsme se pohádali do krve. Tradičně. A na pána jsme vyletěli oba. Martin proto, že zrušení síťové neutrality povede k výrazné deformaci konkurenčního prostředí mezi telekomunikačními firmami, což v dlouhodobém horizontu zastropuje rozvoj oboru. Což je jasné každému dementovi, jenže já tenhle argument považuji za maligní, neboť skutečným problémem – a to je jasné každému, kdo uvažuje, kromě toho ignoranta Martina – je omezení konkurence mezi poskytovateli obsahu, což povede k nižšímu tlaku na telekomunikační firmy, optickému zvýšení jejich vlivu, ale také jejich faktickému sebeuspokojení a snížení konkureční selektivity, což zastropuje rozvoj oboru. Což je naprosto jiný důvod, než tvrdí ten protofašistický ignorant. Zdroj: Patrik Zandl (FB)

A čo na to pravicový liberál? Ja mám na to jednoduchú odpoveď:

Snažme sa udržať trh rovných príležitostí. 

Zrušenie regulácie, a legislatívne postulovanie sieťovej neutrality je regulácia, môže nastať vtedy, keď súťažitelia na trhu sú vo vzájomnej rovnováhe.

V oblasti poskytovateľov obsahu by sa o istej rovnováhe dalo hovoriť na globálnej úrovni a iste aj na úrovni jednotlivých typov obsahu.  Vďaka sieťovej neutralite.

Naopak, nepriaznivé podmienky, spôsobené horším prístupom k zákazníkom, podnecujú kreativitu, vývoj, pokrok.

V prípade  poskytovateľov pripojenia sa o akejkoľvek rovnováhe v silách jednotlivých súťažiteľov rozhodne nedá hovoriť. Netuším ako v priestore USA, ale v priestore EU absolútne nie. Je tu niekoľko dominantných, oligopolných telekomunikačných operátorov.  To zas hovorí pre udržanie sieťovej neutrality.

Navyše si treba uvedomiť, že chrbticové vedenia internetu sú aj štátne (kde si štát na seba môže uložiť čo len chce), ale aj čisto súkromné. Ak by sme to zobrali do dôsledkov, internet ako taký (to železo) patrí súkromným firmám. Ak by to zajtra tie súkromné firmy vypli, no tak to proste vypnú.

A rovnako je to aj v prípade obsahu. Kým pôvodne   tu boli univerzálne  nikomu nepatriace protokoly, ako e-mail či www, dnes je to tu samé gmail.com či Facebook alebo Youtube súkromných firiem.

Naopak, prirodzené dodržiavanie sieťovej neutrality sa v neregulovanom prostredí zrazu stáva jednou z možných konkurenčných výhod.  Potom, ako sa vyčerpajú prvotné, elementárne prostriedky pre tvorbu zisku, prichádzajú na rad inovácie, vývoj, pokrok.

Takže sme zas pri tom, čo riešim aj vo svojom odbore. Je potrebné klásť dôraz na niekoľko fundamentálnych regulácii, ktoré smerujú k trhu, ak sa máme na trh aj skutočne odvolávať. Ak sa máme na silu trhu a trhových síl spoliehať, musíme naozaj riešiť regulácie na úrovni udržateľnosti voľného trhu.  A tou diskusia o sieťovej neutralite rozhodne nie je.

Sieťovú neutralitu musí dozorovať Protimonopolný úrad. To je pre mňa to miesto, ktoré môže dať impulz na regulačný zásah vyššieho stupňa, ak by len jeho rozhodnutia už nestačili.

Riešme monopolné správanie, riešme predátorské praktiky, riešme podiel na trhu. Ale neriešme detaily obchodných vzťahov.

Oni tí poskytovatelia obsahu a poskytovatelia pripojenia sa navzájom potrebujú. Nakoniec sa dohodnú tak, aby boli spokojní zákazníci. Lebo za prachy robia svoje podnikanie aj poskytovatelia obsahu aj poskytovatelia pripojenia.

Otvárajme trhy poskytovateľov obsahu, trhy poskytovateľov pripojeniam, starajme sa o to, aby mizli monopolné, oligopolné či predátorské prostredia. A diskusia o sieťovej neutralite bude smiešnou spomienkou.

Tí dvaja, z tej citovanej diskusie, majú pravdu obaja. A keď majú pravdu obaja, tak má rozhodnúť ten tretí – zákazník svojou peňaženkou. Úlohou politika je len zabezpečiť také prostredie, aby sa mal zákazník ako v bavlnke – ergo mal čo najviac na výber a mal k tomu dostatok zrozumiteľných informácii. 

Takže ako? Som za udržanie alebo za zrušenie sieťovej neutralite v prostredí EU?  Áno, zrušme ju a súčasne, opakujem a súčasne, a aby nikto nepochyboval, tak ešte raz A SÚČASNE majme istotu, že ju nerušíme v monopolnom, oligopolnom či  predátorskom prostredí poskytovateľov obsahu a poskytovateľov pripojenia.

Pod čiarou: Hovoríte si, prečo ja, lekárnik, politik zaoberajúci sa zdravotníctvom sa vyjadrujem k sieťovej neutralite? Nuž dlhodobo sa venujem prostrediu internet a hlavne, rovnakú problematiku riešim denno-denne v zdravotníckom prostredí. Kopa regulácii pri ktorých si už nik nepamätá na čo vlastne sú. Hlavne sa nič nesmie zmeniť!

Slovník pojmov: 
sieťová neutralita – Dohoda, že poskytovateľ internetu nebude žiadnym spôsobom zasahovať do obsahu, ktorý mu bol zverený na prepravu od poskytovateľa obsahu ku spotrebiteľovi. Nebude rýchlostne či inak uprednostňovať či naopak penalizovať obsah počas prepravy v závislosti od jeho druhu či v závislosti od subjektu poskytovateľa obsahu.

Share Button

Brusel zakáže fosfáty a je z toho razom útok proti multi-kulti kebabu

Tak sa nám rozhorel ďalší spor o to, či má Brusel zakazovať kebab.

Darmo budem hovoriť o tom, že na zdravotníckom výbore Európskeho parlamentu hlasovalo 32 proti 22 členom za akúsi špecifickú formu obmedzenia používania anorganických fosfátov v potravinárstve. Ak ste akokoľvek proti, je to útok na úspešný projekt EU. A to sa predsa nesmie.

Vo co gou fosfáty v potravinách článok chystám pre svoj profesionálny lekárnický web, nateraz len ocitujem krátku charakteristiku:

Keď sa kedysi porážali zvieratá a mäso za tepla spracovávali, bol v ňom prirodzený fosfát, ktorý viazal vodu a nebolo treba pridávať nič. Lenže v priemyselnej veľkovýrobe sa mäso spracúva najskôr 48 hodín po porážke, fosfát sa medzitým odbúra a do výrobkov ho musia pridávať.

Source: Klamstvá o potravinách! Kŕmia nás hnusom, tvrdí človek z brandže

Takže späť k politickej rovine – hnusný Brusel zakáže fosfáty a je z toho razom útok proti muli-kulti kebabu. Také klasické v spoločnosti dnešných dní.

A ja som rázne proti! Proti tomu, aby sa šírili hovadiny! Som proti tomu, aby bola EU socialistická!

Tak sa poďme pozrieť najprv na tie hovadiny, socializmus z toho vyplynie akosi automaticky. Socializmus má k hovadinám totiž naozaj blízko.

Na jednej strane máme:

Chci aby co si strkám do žaludku byla moje věc. Ne aby o tom plošně rozhodoval někdo cizí.

A na druhej strane:

Tady jde o fosfáty, ne o kebab. Sporná a zřejmě škodlivá konzervační látka – vám přijde jako hloupost o tomto diskutovat? Je vám jedno co si strkáte do žaludku? (zaznelo na FB)

A viete čo je najhoršie? Že aj tí, čo by chceli dať veci na pravú mieru sa dopustia ďalšej podpory socializmu.  Ako po šikmej ploche. Je vám jedno co si strkáte do žaludku?

Že aj tí, čo by chceli dostať veci na pravú mieru, sa dopúšťajú len ďalších argumentačných faulov

 „…jako hloupost o tomto diskutovat?“ – on píše diskutovať o téme, ktorá je jasne definovaná  ako z moci úradnej bude zakázané.

Takže je to zas a znovu:  Jeden o koze a druhý o voze. Jeden o štandardom liberálnom „otváraní tém“ a o „diskusii“ a druhý hovorí o  socialistickom „štátnom zákaze“. Hádam chápete, že ide o diametrálne iné veci.

Ako liberál samozrejme chcem, aby to, čo si strkám do žalúdka, bola naozaj moja vec.  A že sa to dá spraviť tak, aby zlé veci naozaj pekne slušne liberálne zmizli z povrchu zemského, ukázala onehdá aféra  křechčené kuřecí. Stačilo pár reportáží v TV a novinách a obchody to samé stiahli, lebo nechceli byť za šmejdov, čo predávajú vodu za cenu mäsa.

Mimochodom, fosfáty slúžia (okrem iného) presne na to isté – na udržanie čo najväčšieho objemu vody v svalovine.

Ak by mali socialisti na stoličkách v Bruseli záujem „o otvárenie tém“ a „o diskusiu“, tak by prikázali, aby informácia o množstve fosfátov vo výrobku bola písmom veľkosti 20 cm a za klamanie by bol aspoň 10 ročný trest. Lebo ten, čo chce diskutovať,  rieši informačnú nerovnováhu.  Konečné rozhodnutie ostáva na slobodnom  človeku.

Priatelia, nie je väčšej slobody, ako to, že si slobodný človek v slobodnej krajine môže slobodne robiť aj sprostosti. Len tak sa dá za vlastný život niesť plná zodpovednosť.

Na začiatku to bolo o bohumilej téme obmedzení používania fosfátov a dopadlo to ako vždy. Po socialisticky  a s kopou nedorozumení v diskusiách medzi ľuďmi.

Share Button

Rýdze blognutie poslaneckého asistenta: Nad plnou platbou sa zavrela voda

Od 19.11. moja šéfka Janka Cigániková bojovala za to, aby ľudia vedeli, že antisociálna Ficova vláda ide zaviesť totálnu zmenu fungovania ambulancii. Súčasťou tejto zmeny bolo zavedenie plnej úhrady za jednu návštevu jedného pacienta za výkony podľa neregulovanej cenotvorby až do výšky 50€.

15 dní politiky na mnohých frontoch.

Opakovane vystupovala v pléne Národnej rady. Opakovane na to upozorňovala ona aj ja na svojom FB, informovali sme novinárov, Janka Cigániková vystúpila niekoľkokrát v niekoľkých televíziách, v rozhlase (mimochodom, boli to väčšinou prvé vystúpenia v daných médiách a boli mediálne fajn a aj Bielika v TA3 udržala na stoličke v pokoji). Napísali sme niekoľko blogov.

Podarilo sa zburcovať verejnú mienku.

Podarilo sa, aby o super poza-bučky predloženom návrhu, poriadne  vedela verejnosť skôr, ako dôjde k definitívnemu schváleniu.

Ale čo je to platné, keď nám občania nedajú svoj hlas. Toto je tá skúsenosť – naozaj sa snažíme (za tie zmrazené platy) , bez hlasu to nejde.

A spoliehať sa na nejakú progresívnu spásu? Kde boli všetci tí s potenciálom posledných 15 dní?!?

Vieme ako na to, vieme aj čo-to zariadiť.  Tá zmena z 50 na 30 by bez jej správnej mladíckej drzosti nebola. A ani konečné riešenie priamych platieb za doplnkové hodiny v podaní predsedu strany Smer:

Takže tak priatelia, ten mail z ministerstva z pozmeňujúcim návrhom (okrem iných), ktorý nakompletku zavádzal 50€ úhradu, ten v mojom mailboxe moje oči nikdy nevideli. 😉

To, že som vo všetkých svojich mediálnych výstupoch a vo všetkých svojich podkladoch pracoval s pojmom „priama úhrada za výkon ambualntného lekára“ a jeho obmenami, to si nik nemohol vypočuť či prečítať. 😉

Ani jeden z občanov v komentároch po Facebooku  či pod článkami novinárov o doplnkových ordinačných hodinách nenapísal:

„clovek zavola lekarovi a sestricka mu povie, ze najblizsi volny termin na jeho vysetrenie je o tri mesiace. Alebo sa moze objednat na zajtra popoludnie a zacalovat si to. Hadajte, co si vyberie nestastnik, ktory ma problemy (napriklad s travenim a bolestami zaludka, ale echtovnymi?)“

Áno, to len opozícia klamala a predseda strany Smer je lietadlo.

Viete, celkom by ma zaujímalo, aká že to anarchia panuje pánovi predsedovi v strane, keď o jeho straníckej politike v oblasti zdravotníctva.. Ó moment, čo že to hovoril? Že ten projekt zavedenia plnej úhrady za vyšetrenie počas doplnkových ordinačných hodín podrobne sledoval.  Takže to asi bolo plne v súlade s politikou strany Smer. Odpočiatkau.

Priama plná platba za výkony ambulancie nebude

Teraz už len občanom zafixovať tú väzbu – pracujeme pre vás. A keď máme dosť hlasov – nikdy by sa takáto zmena fungovania ambulantnej starostlivosti nestala.

Súčasťou tejto novely bolo aj kopa šikovných vecí. Pokojne by sme sa mohli podieľať na ich propagovaní, podpore. Pôvodne som dodával podklady pre náš tím SaS pre zdravotníctvo a moju poslankyňu len s ľahkou povinnou opozičnou jazdou.  Pôvodne…

Opozičná práca má zmysel. Pôvodne sa zdalo, že len taký z 50 na 30. No nakoniec sa dostavil výsledok, ktorí bol nad akékoľvek opozičné očakávania.

Budúcnosť je už len neistá

Tak, to by sme mali. Novely zdravotníckych zákonov na tejto schôdzi NR SR už boli prerokované a odmávané vládnou väčšinou. Tak ako včerajšie noviny, aj parlamentné tlače a moje hojné poznámky k nim frčia do archívu.

Čo nás čaká?

Minister ohlásil fajnovku.  Bude konečne, po mnohých rokoch, čo priniesli reformné zákony v roku 2004 ako svoju dôležitú súčasť. A to myslím skutočne úprimne, žiadna irónia:

Znie to dobre. No máme skúsenosti. Už nám predviedol, že lobistické skupiny majú cestu do legislatívneho procesu otvoren…

Posted by Martin Pilnik – liberál, asistent poslankyne on Saturday, December 9, 2017

No keď tak fajnovo nabili na smeč pán predseda strany, no nevrátiš to v plnej sile?

Takže pán minister Drucker, rovno sa na záver opýtam: Majú oni  nasadenie medicínskych štandardných postupov (guidelines) schválené od predsedu svojej strany? 

Ja len, aby som vedel, ako sa mám pripraviť. Či to má zmysel vás v tom podporovať.  Pretože máme skúsenosti.  Vieme dobre, že lobistické skupiny majú cestu do legislatívneho procesu otvorenú ako vráta do stodoly. K tomu si pridajte predsedu strany Smer, ktorý naháňa percentá volebnej popularity ako morfinista Subutex a aj tak užitočná vec môže zas dopadnúť ako vždy.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity