Je neskoro zaujímať sa o zdravotníctvo až keď ho sami potrebujeme

Solidárny platcovia sa nezaujímajú, akú a koľko zdravotnej starostlivosti ich zdravotná poisťovňa objednáva a prepláca. Nik iný našu spoločnosť nezmení, len my sami.  Nik sa tak dobre o nás samých nepostará, ako my sami o seba.

Naväzujem na článok z minulého týždňa Solidarita je keď prispievam s vedomím, že je to určené na liečenie iných, keď som písal o definícii pojmi solidárny zdravotný systém.

Pre dobre fungujúci solidárny princíp v zdravotníctve  je naozaj dôležité to vedomie platcov poistného, že sú solidárnymi platcami. Že naozaj neplatia sami pre seba, ale pre financovanie zdravotnej starostlivosti ostatným. Aby keď zas budú oni potrebovať, zas niekto iný to zatiahol za nich.

Z takéhoto vedomia vyplynie aj osobný záujem, ako bolo o tých, pre ktorých sa solidárne skladáme, postarané. Dnes postarané.

Skutočný problém, nie len trápna manažérska výzva, ale skutočný problém v našej slovenskej spoločnosti je, že sa solidárny platcovia nezaujímajú, akú a koľko zdravotnej starostlivosti ich zdravotná poisťovňa objednáva a prepláca.

Zaujímame sa o zdravotníctvo až keď ho sami potrebujeme. A aj to až na 2-3 deň, keď už nám zdravotníctvo nejako odpomohlo od smrti či nepohodlia. Prinajlepšom, keď ho potrebujú naši úplne najbližší blízky.

Sme málo preventívny sami k sebe

Dnes musíme tlačiť na lekárov, aby zahrnuli objednávanie na konkrétny čas do štandardného terapeutického postupu pri liečení vyžadujúcom pravidelné kontroly.

Dnes musíme tlačiť poisťovne, aby len za takto kompletný výkon poskytovateľom zaplatili to, čo platili pred rokom za výkon bez objednania. A bez objednania na konkrétnu hodinu má poisťovňa zaplatiť o 10% menej.

Aby zajtra, keď budeme lekára potrebovať my osobne, aby to už bolo nachystané.

Keď už tam my sedíme druhú hodinu kvôli 15-minútovému potvrdeniu, že sa stav nemení – to je už neskoro. To už čerpáme solidaritu iných. To už malo byť pre nás dávno pripravené.

Nik iný sa o takýto tlak nepostará za nás! Je to naša poisťovňa, ktorá nakupuje od poskytovateľov (lekárov, nemocníc) pre nás. Tak je nastavená jej úloha všade v modernom svete. Aj u nás.

Nik iný našu spoločnosť nezmení, len my sami.

Dáme príbeh:

Julo Satinský raz napísal takú sériu fejtónov s názvom „Šľak ma ide trafiť…“. Jeden sa venoval téme „Vchod, ktorý nie je vchod.“

Každý to poznáte – honosný portál, aspoň 3-4 dvere vedľa seba a len jedny funkčné. Na ostatných nápis: „Použite vedľajšie dvere!“.

Satinský na to poznamenal, že ho z toho ide šľak trafiť. Ak sú raz dvere dverami, tak majú slúžiť ako vhod alebo východ, nie ako držiak na cedule. A vyzval svojich poslucháčov a čitateľov, aby lomcovali takýmito dverami, až si vrátnici uvedomia, že ich majú sprístupniť.

Tak aj tie naše poisťovne. Keď sa nebudeme obracať na poisťovne, aby objednávali pre nás lepšiu zdravotnú starostlivosť, tak prečo by to robili.  Na čo by mali poriadnu zákaznícku linku, komunikáciu cez webový portál, keď nikto z klientov poisťovne sa ich na nič nepýta? Veď by to bolo vo svojej podstate mrhanie.

Priatelia, lomcujme dverami na svojich zdravotných poisťovniach! Pýtajme sa ich: Kde máme najlepšieho lekára s touto špecializáciou? Kde je lekár, u ktorého sa nemusí čakať? Aké má výsledky náš lekár?

Tieto a desiatky ´ďalších informácii poisťovne majú. Tak nech nám ich poskytujú.

Pýtajme sa ich to dnes, je to v našom záujme. Zajtra, keď budeme my  sami potrebovať solidárnu zdravotnú starostlivosť, ako by sme našli.

Pod čiarou: Keď som sa začal angažovať v tíme SaS pre zdravotníctvo, tak som vám vyslovene sľuboval, že v ňom budem ten na strane pacientov.  Čo poviem, to dodržím.  Narovnanie komunikácie v trojuholníku poisťovňa-poskytovateľ-pacient a narovanie dozoru Úradu pre dohľad nad všetkými tromi, je preto pre mňa jednou z tém riešení.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity