Trošku na vyjasnenie kadejakých pojmov, čo tu lietajú v diskusii okolo vývoja po vypovedaní koaličnej zmluvy zo strany SNS.

Sú dve diametrálne odlišné veci:

Vláda v demisii neznamená voľby

To je vláda, ktorej parlament vyslovil nedôveru. To bola napríklad vláda Ivety Radičovej po spojenom hlasovaní.

Je to vláda do veľmi blízkych volieb alebo do vymenovania rekonštruovanej a o novú dôveru Parlamentu žiadajúcej vlády. Áno, po vyslovení nedôvery nenasledujú automaticky predčasné voľby. To je len a len na dohode v aktuálne zvolenom Parlamente.  TO bol dôvod, prečo sa konali predčasné voľby. Lebo si to Dzurindova SDKU priala a so Smerom odhlasovala.

Takže aj dnes sa môže pokojne po rokovaniach vytvoriť nová koalícia, nová vláda v tej istej koalícii… Variant je mnoho.

Menšinová vláda – brutalizmus a pokrytectvo

To je, keď vládu poskladajú strany, ktoré nemajú v parlamente väčšinu, ale dohodnú sa v čase potreby s nejakou ďalšou politickou stranou, ktorá dodá potrebné hlasy na vyjadrenie dôvery takejto vláde.

Vláda potrebuje hlasy aj na schvaľovanie zákonov. Väčšinou dodávajú hlasy na „striedačku“  v čase potreby rôzne politické strany. Alebo existuje jedna politická strana, ktorá hrá úlohu trvalejšieho „tichého spoločníka“ a za priebežne dohadované výhody priebežne dodáva potrebné hlasy.

Tento typ vlády je absolútne nestabilný a vykazuje znaky pokrytectva a politickej korupcie. Skúsenosť s takýmto vládnutím má Česká republika z čias takzvanej „Opozičnej zmluvy“ medzi ČSSD a ODS.

Menšinová vláda nie je nemožná. Kladie veľké nároky na morálny a etický profil osobností, ktoré ju reprezentujú.  A snáď ešte väčšie morálne nároky na „tichého spoločníka“.  Menšinovú vládu Smeru a Mostu nikto hádam neuverí.

„Úradnícka vláda“ mimo Ústavy SR

Potom je ešte tretí konštrukt bez opory v Ústave a to je „úradnícka vláda“. Je to mino Ústavy, lebo sa akosi predpokladá, že úradnícka vláda nebude mať v parlamente dopredu predjednanú väčšinu.

Ústava SR chvála Bohu a jej tvorcom, síce nepriamo, ale jasne, neumožňuje dlhodobé (viac ako 6 mesiacov) fungovanie vlády bez dôvery . Prezident môže rozpustiť taký Parlament, ktorý nevie vysloviť vláde dôveru do 6 mesiacov. Článok 102 odsek 1e Ústavy.

Takže ani Kiska si nemôže stvoriť svoju vládu, aj keby si to niekto prial ako krok „osvieteného vládcu“. Leda ak skutočne na svietenie a kúrenie. Alebo keby padlo lietadlo so všetkými ministrami, ako sa to onehdá stalo Poliakom, A aj to len na max 6 mesiacov. Niekto tie voľby pripraviť proste musí.

Ako som bol býval bol napísal, vláda podnikateľov vo firme Štát, s.r.o. združených pod hlavičkou Smer, Most a SNS potrebovala len raz mať väčšinu. Dnes už ju vlastne ani nepotrebuje, aby boli pri válove ešte 2 roky a 190 dní.